Útvary

Epidemiológia

 

Epidemiológia je medicínsky odbor, ktorý skúma výskyt a rozdelenie infekčných a iných spoločensky závažných ochorení, ktoré sa vyskytujú v populácii, navrhuje opatrenia na ochranu a zlepšenie zdravia a kontroluje ich účinnosť. Predmetom záujmu epidemiológie sú akútne a chronické choroby a chorobné stavy infekčného i neinfekčného pôvodu, ktoré sú zdravotne, ekonomicky i sociálne závažné. Cieľom epidemiológie je prispievať k zníženiu chorobnosti a úmrtnosti, k ochrane a upevneniu zdravia ako aj k predĺženiu života a jeho kvality u jednotlivcov a populácie.

Nápň práce

  • sledovanie, resp. monitorovanie výskytu infekčných chorôb a analýza epidemiologickej situácie
  • analýza faktorov ovplyvňujúcich vznik, priebeh a následky infekčných chorôb
  • vykonávanie surveillance vybraných nákaz
  • plánovanie,vypracovávanie,organizácia,riadenie a koordinácia opatrení, vrátane organizácie a riadenia výkonov špecifickej profylaxie a účasť na ich výkone
  • plánovanie,vypracovávanie,organizácia,riadenie a koordinácia represívnych protiepidemických opatrení a účasť na ich výkone v ohniskách nákazy
  • sledovanie a kontrola účinnosti preventívnych a represívnych  protiepidemických opatrení
  • realizácia transverzálnych a longitudinálnych štúdií s cieľom hodnotiť vývoj epidemiologickej situácie
  • hodnotenie, kontrola a účasť na opatreniach zameraných na prerušenie cesty prenosu pôvodcu nákazy
  • hodnotenie imunitného stavu obyvateľstva na základe kontrol očkovania, resp. imunologických prehľadov
  • konzultatívna činnosť na úseku boja proti nozokomiálnym nákazám endogénneho a exogénneho charakteru
  • realizovanie odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie v epidemiologickom dohľade a v činnostiach zameraných na kontrolu chorôb

  Ďalej do náplne práce odborov epidemiológie regionálnych úradov verejného zdravotníctva patrí:

  • vykonávať surveillance spoločensky závažných chorôb a chorobných stavov
  • aktívne usmerňovať a kontrolovať zdravotné riziká
  • vykonávať konzultatívnu činnosť pre pracovníkov rezortu zdravotníctva a podľa požiadavky aj pre pracovníkov iných rezortov
  • podielať sa na epidemilogickom výskume

Metódy práce

Základná epidemiologická metóda práce má nasledovný postup:

  • pozorovanie
  • deskripcia
  • analýza
  • interpretácia výsledkov
  • navrhovanie opatrení
  • vyhodnocovanie efektívnosti opatrení

V priebehu štandardnej epidemiologickej metódy práce sa:

  • formuje epidemiologická hypotéza o možných príčinných vzťahoch medzi výskytom sledovaných javov a vplyvmi rôznych endogénnych i exogénnych faktorov,
  • analyzujú výsledky pozorovaní a meraní s použitím štatistických metód,
  • overujú hypotézy epidemiologickými štúdiami a kontrolovanými experimentami,
  • navrhujú epidemiologické opatrenia a argumenty pre rozhodovaciu činnosť

Členenie odboru:

oddelenie epidemiológie infekčných ochorení

oddelenie nozokomiálnych nákaz, sterilizácie a DDD

Hygiena detí a mládeže
Úlohy verejného zdravotníctva  v odbore hygiena detí a mládeže
Hygiena detí a mládeže je  preventívny medicínsky odbor zameraný na podporu a ochranu zdravia detí a mládeže.
 
Ciele činnosti odboru HDM

  1. usmerňovanie  vytvárania optimálnych podmienok  na:  
    1. ochranu zdravia a zdravého telesného a psychického vývoja detí a mládeže
    2. na posilňovanie zdravia
    3. primárnu prevenciu  vybraných chorôb a chýb u detí a mládeže
  2. stanovovanie zdravotných kritérií na životné a pracovné podmienky  detí a mládeže
  3. ovplyvňovanie  detí a mládeže prostredníctvom zdravotnej výchovy

Predmet činnosti odboru HDM
Zdravie a zdravý vývoj detí a mládeže ovplyvňujú všetky zložky životného prostredia (výživa, pohybový režim, režim dňa, infekčné a neinfekčné ochorenia, úrazy, stres) , preto aj opatrenia  na ochranu zdravia detí  smerujú :

  • k posilňovaniu adaptačných schopností a odolnosti organizmu detí  voči škodlivinám
  • k podpore správnej výživy
    • k podpore pohybového režimu ( dodržiavať vhodné formy pohybovej aktivity pre znižovanie  výskytu  kardiovaskulárnych  chorôb v dospelosti)
    • k podpore režimu dňa (striedanie práce a odpočinku, pravidelné zaraďovanie základných zložiek režimu dňa,  vrátane pobytu vonku)
  • k ochrane pred stresmi
  • k ochrane pred úrazmi
  • k prevencii infekčných a neinfekčných ochorení
  • k presadzovaniu správneho spôsobu života

Základné úlohy odboru hygieny detí a mládeže  v rámci verejného zdravotníctva sú:

  1. výkon štátneho zdravotného dozoru
  2. výkon špecializovaných činností, ktoré súvisia s primárnou prevenciou a výchovou ku zdraviu

A/Úlohou štátneho zdravotného dozoru  je : dozor nad vytváraním a ochranou zdravých  životných a pracovných podmienok a nad ochranou zdravia detí a mládeže s cieľom  kontrolovať, hodnotiť a usmerniť zdravotne významné aspekty života a práce  detí a mládeže.

V praxi  ide o  : kontrolu hygienického stavu a úrovne  prevádzky detských kolektívnych zariadení a o kontrolu  dodržiavania hygienických zásad  pri rôznych činnostiach detí a mládeže. Patrí sem  kontrola hygieny pedagogického procesu, režimu práce a odpočinku,  statickej námahy pri školskej práci,  kontrola dodržiavania opatrení na ochranu zdravia pracujúcej mládeže v rámci prípravy na povolanie, kontrola spoločného  stravovania detí a mládeže  resp. kontrola zariadení, ktoré stravovanie zabezpečujú.

B/Výkon špecializovaných činností, ktoré súvisia s primárnou prevenciou a výchovou ku zdraviu. :
Úlohou primárnej prevencie  je ochrana a podpora zdravia  detí a mládeže  s cieľom zabezpečiť  optimálny zdravotný stav detí a mládeže.
Primárna prevencia v starostlivosti o zdravie detí sa uskutočňuje:

  • dodržiavaním podmienok pre zdravý vývoj detí a mládeže
  • adekvátnym liečením chorôb, čím sa zamedzí postupu ochorení do chronického štádia

Usmernenie  vytvárania podmienok  pre zdravý vývoj detí a mládeže  sa realizuje:

  1. na základe analýz súčasného stavu zdravia
  2. na základe  analýz stavu životných podmienok / životné   prostredie, spôsob života/

Zabezpečuje sa to  monitorovaním a vyhodnocovaním  zdravotného stavu detí a mládeže a súčasným  monitorovaním faktorov  životného a pracovného prostredia.
Následne sa  analyzujú príčiny  zmien zdravotného stavu detí a mládeže  v súvislosti s pôsobením zložiek prostredia. Tieto výsledky  slúžia na spracovanie, presadzovanie a vyhodnocovanie  opatrení, resp.  programov ochrany a všeobecného posilňovania zdravia detí a mládeže.
Ďalšou úlohou primárnej prevencie  je výchova ku zdraviu, t. j. ovplyvňovanie  detí a mládeže, rodičov a vychovávateľov  s cieľom usmerniť ich správanie  pri získavaní zdravých životných a pracovných návykov  a  znižovaní až vylučovaní  zdravotných rizík pre jednotlivé ochorenia / krátkodobá porucha zdravia / či choroby.
 
Metódy práce:
A/ pri štúdiu zdravotného stavu detí a mládeže

  • deskriptívne metódy ( sledovanie  rutinných štatistických ukazovateľov, sledovanie incidencie vybraných  akútnych a chronických ochorení, biologické monitorovanie, sledovanie  rizikových faktorov  hromadne sa vyskytujúcich ochorení, sledovanie vývinových ukazovateľov )
  • analytické metódy ( transverzálne, longitudinálne , kontrolná činnosť  a intervenčné metódy zamerané  na štúdium etiologických  faktorov vybraných ochorení a porúch zdravia )
  • metódy sledovania pozitívneho zdravia ( somatický a psychický vývoj,telesná zdatnosť, odolnosť, adaptabilita )
  • metódy  sledovania negatívneho zdravia ( úmrtnosť, incidencia a prevalencia chorôb,  úrazov, výskyt vrodených srdcových chýb )
  • metódy sledovania prejavov porúch  fyziologických pochodov  a potencionálneho poškodenia organizmu (predklinické štádiá ochorení,  rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb )
  • kontinuálny skríning rizikových faktorov (biologických- vybrané biochemické parametre, psychosociálnych – pomocou  diagnostických testov, environmentálnych- objektivizácia faktorov vo vnútornom  a vonkajšom prostredí)
  • zisťovanie vnímania u rodičov  a detí ( dotazník, interviev)

B/Pri sledovaní zdravotne významných aspektov  životných podmienok detí a mládeže  je nevyhnutné zamerať sa na :

  • sledovanie  faktorov životného prostredia ( kolektívna a individuálna expozícia  vybraným fyzikálnym a chemickým škodlivinám z ovzdušia, stavebných materiálov, vody, požívatín, hluk,  žiarenie,  podmienky v kolektívnych zariadeniach pre deti a mládež atď)
  • sledovanie faktorov pracovného prostredia ( podmienky v školských zariadeniach , psychosociálne  vplyvy  v školských zariadeniach, v rodinách a v širšom okolí,  rizikové faktory-  chybné držanie tela,  školská úrazovosť,  netradičné formy vyučovania, integrácia postihnutých a zdravých  v školách, zmeny učebných osnov)
  • spôsob života ( výchova k hygienickým návykom a správnemu spôsobu života,  environmentálna výchova, režim práce a odpočinku,  pohybová aktivita,  toxikománia, ochrana pred stresom , úrazmi a infekčnými chorobami ),
  • výživu ( monitoring kvality stravy, hodnotenie krátkodobej spotreby podľa  veku a  pohlavia, konzumácia zdravých požívatín, analýza  stravovacích návykov  v súvislosti so sociálnymi  a ekonomickými zmenami v spoločnosti, sledovanie vybraných biomarkerov)
  • rizikové správanie detí a mládeže ( oblasť toxikománie: zneužívanie návykových látok, oblasť psychosociálna: agresivita, kriminalita, poruchy správania,oslabenie rodinných väzieb, dezintegrácia rodín,  chronické ochorenie a handicap,  zneužívanie a týranie detí, citová deprivácia, nedostatky v komunikácii, oblasť reprodukčného zdravia:  promiskuita, detská prostitúcia, pornografia ) .

 
Spolupráca:

  • s ostatnými  odbormi hygieny a epidemiológie pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Nových Zámkoch , s Úradom verejného zdravotníctva  Slovenskej republiky v Bratislave a s ostatnými regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v SR
  • s klinickými medicínskymi odbormi, praktickými lekármi pre deti a dorast  
  • s rezortmi vlády SR, ktorých činnosť má  dopad na zdravie detí a mládeže
  • s výskumnými pracoviskami rezortu MZ  a iných rezortov
  • so zahraničnými pracoviskami  podobného zamerania
  • s orgánmi štátnej správy a samosprávy
  • s masovokomunikačnými prostriedkami  pri poskytovaní informácií  o kvalite životných  a pracovných podmienok  detí a mládeže a ich vplyve na zdravie a vývoj mladej generácie

 

Hygiena životného prostredia
 
Definícia:

Hygiena životného prostredia je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá vplyvom, komplexu vlastností životného prostredia a spôsobu života na zdravie populácie i jednotlivca.Získané poznatky využíva pre hodnotenie a odborné zdravotnícke usmerňovanie kvality životného prostredia a usmerňovanie zdravého spôsobu života obyvateľstva tak, aby sa dosiahla ochrana, podpora a posilňovanie zdravia ľudí.

Náplň práce:

  • na základe vedeckých poznatkov o vplyve životných podmienok na zdravie človeka určovať:
    • prípustné limity jednotlivých biopozitívnych a bionegatívnych faktorov vyskytujúcich sa v základných zložkách prírodného aj antropogénne zmeneného prostredia alebo vytvoreného životného prostredia z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie človeka
    • prípustnú záťaž organizmu jednotlivých faktorov v životnom prostredí
    • prípustné limity ďalších faktorov v životnom prostredí
    •  zásady zdravého spôsobu života
  • zásady a hygienické požiadavky
    • pri výrobe, dovoze a použití stavebných prvkov
    • pri určovaní osobitného režimu území
    • v procese územného plánovania
    • zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou
    • poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, osobných, rekreačných a ubytovacích služieb vrátane podmienok bývania
    • zabezpečenie hygienickej kvality pôdy
    • zabezpečenie hygienicky vhodného nakladania s nebezpečnými odpadmi
    • pri pohrebníctva
  • V spolupráci s pracoviskami epidemiológie neprenosných chorôb a klinickej medicíny sledovať zdravotný stav populácie a navrhovať opatrenia so zameraním na
    • obmedzenie nežiadúcich vplyvov bionegatívnych faktorov v životnom prostredí
    • prevenciu chorôb súvisiacich s výskytom bionegatívnych faktorov v životnom prostredí a nesprávnymi životnými návykmi skupín populácie vrátane civilizačných chorôb
    • odraz presadzovaných opatrení na zdraví obyvateľstva
  • Pri presadzovaní zdravého spôsobu života
    • sledovať a vyhodnocovať vybrané komponenty spôsobu života, ktoré majú významný vzťah k zdraviu a k hromadne sa vyskytujúcim ochoreniam neinfekčnej etiológie
    • realizačné výstupy využívať na presadzovanie zdravého spôsobu života, na informovanie verejnosti, konzultačnú a poradenskú činnosť
    • na základe získaných výsledkov iniciovať tvorbu kompenzačných a ozdravných projektov​​​​​​​
  • Vykonávať metodickú konzultačnú a expertíznu činnosť pre právnické a fyzické osoby​​​​​​​
  • Pri dozornej činnosti sledovať, presadzovať a kontrolovať dodržiavanie stanovených limitov a zásad zo strany orgánov štátnej správy, samosprávy všetkých stupňov ako aj právnických a fyzických osôb a podieľať sa na prehlbovaní ich zdravotného uvedomenia a pôsobenia v záujme ochrany a podpory zdravia ľudí

Uvedená náplň práce vystihuje globálnu činnosť všetkých regionálnych úradov verejného zdravotníctva / RÚVZ/ na na Slovensku. Pri riešení jednotlivých úloh je rozdielne zapojenie jednotlivých RÚVZ. Podrobnejšie informácie podajú pracovníci oddelenia hygieny životného prostredia.
 
Metódy práce:

  • Štátny zdravotný dozor
  • Terénne prieskumy
  • Epidemiologické štúdie zdravotného stavu obyvateľstva
  • Využívanie výsledkov rutinných a cielených sledovaní iných odbo-rov /laboratórne analýzy, demografické štatistické ukazovatele, zistenia iných orgánov a pod./
  • Metódy výpočtovej techniky informačného systému

Spolupráca:

  • s ostatnými odbormi hygieny a epidemiológie, zdravotnej výchovy a informatiky
  • s klinickými medicínskymi odbormi
  • s orgánmi rezortu životného prostredia
  • s orgánmi štátnej správy a samosprávy
  • s ostatnými odbornými a ďalšími právnymi subjektami, ktorých činnosť má dopad na zdravie obyvateľstva
  • vedecko-výskumnými pracoviskami rezortu zdravotníctva a iných rezortov
  • inými zložkami verejného života

Hygiena výživy

Oddelenie hygieny výživy je zriadené v zmysle koncepcie vydanej Ministerstvom zdravotníctva SR podľa § 74 ods. 1. písm. a) zákona Národnej rady SR č 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, oznámenej vo Vestníku MZSR čiastka 7-8 zo dňa 18.6.1996 pod číslom : SOZO-2297/1996-3-04/Mi zo dňa 7.5.1996.

Definícia

Oddelenie hygieny výživy sa zaoberá zdravou výživou obyvateľstva, metódami a podmienkami maximálneho priblíženia výživy obyvateľstva fyziologickému optimu, ktoré je možné dosiahnuť v konkrétnych životných a pracovných podmienkach obyvateľstva.

Náplň práce

Hygiena výživy je interdisciplinárny medicínsky odbor, ktorý sa podieľa na riešení ochrany zdravia populácie. Hygiena výživy má kvalitatívne stupne od vysoko špecializovaných typov špeciálnej a špecializovanej individuálnej výživy, cez všetky typy nemocničnej nutrície, dietetiku, spoločné a verejné stravovanie až po bežnú výživu obyvateľstva. Uvedené realizuje predovšetkým koordináciou, kontrolnou a vyhodnocovacou činnosťou, koncepčnou a normotvornou iniciatívou všetkých typov a smerov humánnej výživy. Predstavuje teda odbornú a organizačnú bázu pre zjednocujúce postupy a zovšeobecňujúce výstupy štátnej výživovej politiky. Hygiena výživy pri svojej práci využíva metódy a výsledky rôznych biologických a technických vied, ktoré súvisia s výživou. Zahrňuje riešenie týchto základných problémov :

1. Fyziológiu výživy, ktorá je súčasťou odboru fyziológie človeka. Zaoberá sa základnými životnými pochodmi výmeny látok medzi organizmom a vonkajším prostredím. Predmetom činnosti fyziológie výživy je sledovanie otázok vzťahu prostredia a človeka, ich vzájomnej podmienenosti a usmerňovania výživy obyvateľstva,

  • presadzuje hlavné zásady správnej výživy obyvateľstva v závislosti od základných fyziologických charakteristík a životných podmienok, potreby energie, základných živín, ich štruktúry a biogénnych faktorov,
  • ustanovuje správny pomer výživných látok pri ich zastúpení vo výžive v jednotlivých skupinách obyvateľstva, ako aj optimálny režim výživy, počet a frekvenciu príjmu denných jedál / u pracovníkov tretej smeny aj nočných jedál,
  • upresňuje závislosť potrieb výživy na vnútorných a vonkajších činiteľoch,
  • sleduje hygienickú problematiku spoločného stravovania/ vrátane nemocničného/, so zreteľom na biologickú hodnotu a zdravotnú nezávadnosť podávanej stravy,
  • analyzuje stav zdravia populácie vo vzťahu k zisteným rizikám v procese výživy a navrhuje opatrenia k náprave,
  • zaujíma rozhodujúce stanoviská pri identifikácii a legalizácii všetkých typov tzv. alternatívnej výživy,
  • usmerňuje prebudovanie nutritívno-dietetických systémov humánnej výživy smerom k normám štátov s vysokým štandardom ukazovateľov morbidity a mortality a stredného priemerného veku obyvateľstva,
  • vykonáva výchovnú a poradenskú činnosť so zvláštnym zreteľom na ovplyvňovanie stravovacích zvyklostí obyvateľov. Základné teoretické východiská pre túto činnosť poskytujú odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo SR.

2. Hygienu požívatín – skúma požívatiny ako objekty výživy človeka, na rôznych stupňoch ich úpravy, spracovania a uskladňovania a obehu, sleduje a posudzuje biologickú hodnotu, hygienickú a zdravotnú nezávadnosť požívatín, zásobovanie obyvateľstva biologicky hodnotnými, zdravotne nezávadnými požívatinami. Jej činnosť spočíva

  • vo vypracovávaní limitov hygienickej a zdravotnej bezchybnosti a minimalizácii rizík v potravinovom reťazci,
  • v sledovaní hygienickej a zdravotnej bezchybnosti a biologickej hodnoty potravinových surovín, polotovarov, hotových výrobkov a pokrmov, pri dovoze, v prvovýrobe a výkupe požívatín, vo výrobe výrobkov, pri úschove a doprave požívatín,
  • v sledovaní alimentárnych nákaz a otráv a vo vypracovávaní opatrení na ich prevenciu,
  • v odbornom posudzovaní návrhov na zavedenie správnej hygienickej – výrobnej praxe, monitorovania kontrolných kritických bodov /HACCP/,
  • v kontrole a hodnotení vedenia evidencie monitorovania kontrolných kritických bodov pracovníkmi potravinárskych zariadení a ich verifikácie,
  • v sledovaní a hodnotení pracovného prostredia vo vzťahu ovplyvňovania hygienickej bezchybnosti požívatín a hotových jedál,
  • v kontrole dodržiavania predpisov týkajúcich sa zdravotného stavu osôb činných v potravinárskych zariadeniach,
  • v sledovaní a hodnotení dodržiavania zásad o osobnej hygiene pracovníkov,
  • v posudzovaní úrovne vykonávania sanitácie, dezinfekcie a deratizácie v tých zariadeniach, kde sa vyrábajú, skladujú, dopravujú, podávajú alebo predávajú požívatiny,
  • v poradenskej a expertíznej činnosti s osobitným zreteľom na ochranu požívatín pred narušením ich hygienickej bezchybnosti.
  • Hodnotenie zdravotnej bezchybnosti požívatín a potravinárskych surovín, včítane obsahu cudzorodých látok a toxických škodlivín vykonáva výhradne rezort ministerstva zdravotníctva prostredníctvom oddelení hygieny výživy.

3. Posudzovanie stavebno-technických a prevádzkových podmienok z hygienického hľadiska v zariadeniach potravinárskej činnosti spočíva vo vykonávaní hygienických expertíz. Predmetom činnosti posudzovania stavebno-technických a prevádzkových podmienok z hygienického hľadiska v zariadeniach potravinárskej činnosti je

  • posudzovanie hygienických podmienok pre výrobu, spracovanie, skladovanie, dopravu , predaj požívatín a akejkoľvek inej manipulácie s požívatinami a kontrola ich dodržiavania,
  • posudzovanie návrhov umiestnenia potravinárskych závodov, konzultácie k projektovým dokumentáciám z hľadiska riešenia hygienických otázok, ktoré súvisia s výstavbou, alebo rekonštrukciou zariadení potravinárskej výroby, spoločného stravovania, potravinárskych skladov, dopravy požívatín a predaja vo vzťahu k ochrane požívatín pred biologickou, fyzikálnou a chemickou kontamináciou,
  • posudzovanie hygienickej bezchybnosti strojno-technického vybavenia potravinárskych zariadení a dopravných prostriedkov určených na prepravu požívatín a hotových jedál,
  • posudzovanie spôsobov zásobovania všetkých potravinárskych zariadení pitnou vodou,
  • posudzovanie spôsobov odstraňovania tuhých a tekutých odpadov z potravinárskych zariadení.

4. Hygiena predmetov bežného používania, ktorá sa zaoberá posudzovaním predmetov, ktoré pri bežnom používaní prichádzajú do priameho alebo nepriameho styku s požívatinami, resp, do kontaktu s ľudským telom. Predmet činnosti hygieny predmetov bežného používania zahrňuje

  • vypracovávanie návrhov požiadaviek na hygienickú a zdravotnú bezchybnosť a minimalizáciu rizík predmetov bežného používania ,
  • vykonávanie štátneho zdravotného dozoru nad zdravotnou bezchybnosťou základných predmetov dennej potreby, ktoré prichádzajú do priameho styku s požívatinami /potravinárske stroje, obaly, uzávery a pod./, alebo sú súčasťou osobnej hygieny, ako sú kozmetické prostriedky a iné výrobky spotrebnej chémie, podľa vypracovaných normatívov,
  • expertíznu činnosť v otázkach predmetov bežného užívania.

Metódy práce

  • vykonávanie štátneho zdravotného dozoru,
  • epidemiologické štúdie výživového stavu obyvateľstva,
  • monitorovanie životných podmienok vybraných populačných skupín vo vzťahu k výživovému stavu,
  • hygienická expertíza požívatín a predmetov bežného používania,
  • hygienické laboratórne vyšetrovacie metódy pre sledovanie požívatín, najmä potravinových surovín, polotovarov, potravinárskych výrobkov, hotových jedál a celých denných dávok stravy, so zreteľom k ich skladbe a vlastnostiam,
  • fyziologické metódy pre sledovanie látkovej premeny v organizme a pre sledovanie vplyvu jednotlivých zložiek požívatín a ich množstva na rôzne funkcie organizmu,
  • modelové pokusy na overenie výživových odporúčaní a hygienických normatívnych požiadaviek v konfrontácii s technológiou,
  • štatistické metódy,
  • zdravotno-výchovné metódy

Spolupráca s inými odbormi o organizáciami

  • so všetkými medicínskymi odbormi,
  • vedecko-výskumnými ustanovizňami,
  • všetkými laboratórnymi odbormi ÚVZ SE a RÚVZ v SR,
  • s nositeľmi zdravotného poistena,
  • Slovenskou lekárskou spoločnosťou,
  • Ministerstvom pôdohospodárstva SR, jeho výskumnými ustanovizňami, kontrolnými orgánmi a inštitúciami, (Regionálnimy veterinárnymi a potravinovými správami)
  • s Ministerstvom hospodárstva SR a so Slovenskou obchodnou inšpekciou,
  • s Ministerstvom životného prostredia SR ,
  • Slovenskou akadémiou vied,
  • s obvodnými a okresnými úradmi,
  • so Slovenským štatistickým úradom,
  • FAO/WHO, Komisiou Európskeho spoločenstva.
  • Komisiou Európskeho spoločenstva,

Oddelenie preventívneho pracovného lekárstva

 

Definícia
Preventívne pracovné lekárstvo (PPL) -  je nadstavbový medicínsky odbor, ktorý sleduje a hodnotí vzťahy medzi prácou, pracovnými podmienkami a zdravím pracovníkov. Ako interdisciplinárny odbor využíva poznatky z hygieny, fyziológie a psychológie práce, ergonómie, toxikológie, chémie, fyziky, biológie, genetiky, epidemiológie a ďalších medicínskych, spoločenskovedných a technických odborov. Odráža sa to v uplatňovaní hygienických, fyziologických a psychologických prístupov pri hodnotení vzťahu medzi zdravím, chorobou a pracovnými podmienkami.
 
Pracovné podmienky -  charakterizujú stav pracovného prostredia a spôsob výkonu práce, pričom zohľadňujú aj pracovné technológie a organizáciu práce.
 
V centre pozornosti je človek pri práci a prispôsobovanie práce človeku. Za zdraviu škodlivé faktory pracovného  prostredia sa pokladajú tie fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré dokázateľne poškodzujú zdravie, ako aj faktory, ktoré zaťažujú ľudský organizmus a negatívne ovplyvňujú jeho fyziologické a psychické funkcie.
 
Úlohou PPL
- je usmerňovať celospoločenskú a zdravotnícku prevenciu ochorení a poškodení zdravia z práce so zohľadnením mimopracovných vplyvov a životného štýlu a pozitívne ovplyvňovať ochranu a podporu zdravia pracovníkov. Táto úloha sa realizuje odborným usmerňovaním na základe objektívnych údajov o pracovných podmienkach a zdraví pracovníkov, vykonávaním štátneho zdravotného dozoru nad ochranou zdravia pri práci, odborným poradenstvom a výchovou k zdraviu.
 
Náplň  práce

  • Sledovanie bionegatívnych a biopozitívnych faktorov pracovného prostredia na zdravie pracovníkov s cieľom chrániť a upevňovať ich zdravie a pracovnú pohodu.
  • Sledovať podmienky práce vybraných skupín pracovníkov, najmä pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce, mladistvých, žien a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou.
  • Analyzovať a hodnotiť príčiny poškodení zdravia, t.j. špecifické a nešpecifické faktory práce a pracovného prostredia a analyzovať príčiny zhoršovania pracovnej pohody.
  • Navrhovať opatrenia na optimalizáciu pracovných podmienok a prispôsobovanie práce telesným a duševným schopnostiam pracovníkov.
  • Zúčastňovať sa na príprave a vypracovaní programov efektívnej ochrany zdravia pracujúcich, na ich realizácii a vyhodnocovaní dosiahnutých výsledkov.
  • Odborne usmerňovať zamestnávateľov pri vytváraní podmienok zabezpečujúcich pozitívny rozvoj zdravia pracovníkov a aktívne sa podieľať na ich výchove a vzdelávaní.
  • Podieľať sa na práci tímov zabezpečujúcich závodné zdravotné služby.
  • Úzko spolupracovať s odborom klinického pracovného lekárstva.
  • Určovať kritéria zdravých pracovných podmienok a pripravovať legislatívne úpravy týkajúce sa ochrany zdravia pri práci, optimalizácie pracovných podmienok a vylúčenia, resp. obmedzenia nových pracovných rizík
  • Kontrolovať dodržiavanie legislatívnych úprav a individuálnych  správnych aktov stanovených na ochranu zdravia človeka pri práci
  • Využívať represívne opatrenia pri odhalení situácií ohrozujúcich zdravie a neplnení opatrení uložených štátnym zdravotným dozorom.
  • Vykonávať konzultačnú a expertíznu činnosť pre zdravotnícke i nezdravotnícke organizácie s cieľom presadzovať a realizovať opatrenia primárnej  prevencie (napr. pri výstavbe a rekonštrukcií výrobných objektov, pri vývoji, výrobe a dovoze nových strojov, technológií, zariadení, materiálov a chemikálií, pri objektivizácií faktorov pracovného prostredia, pri zabezpečovaní komplexnej starostlivosti o zdravie pracovníkov).

 Metódy práce

  • Štátny zdravotný dozor - terénne prieskumy
  • Štúdie zdravotného stavu vybraných skupín obyvateľstva
  • Využívanie výsledkov rutinných a cielených sledovaní napr. výsledky laboratórnych analýz a meraní fyzikálnochemických, mikrobiologických, biologických ukazovateľov,  výsledky zistení iných kontrolných orgánov a pod.
  • Metódy výpočtovej techniky informačného systému na vytváranie databázy zdravotného stavu a pracovných podmienok vybraných skupín obyvateľstva a na štúdium vzťahov medzi pracovnými podmienkami a zdravím.

Spolupráca s inými odbormi a organizáciami

Pracovníci PPL spolupracujú pri získavaní potrebných podkladov o zdravotnom stave obyvateľstva vo vzťahu k pracovným podmienkam a pri presadzovaní preventívnych opatrení na ochranu a podporu zdravia s:

  • ostatnými odbormi hygieny a epidemiológie, zdravotnej výchovy a informatiky,
  • klinickými medicínskymi odbormi,
  • orgánmi štátnej správy a samosprávy,
  • ďalšími právnymi subjektami, ktorých činnosť má dopad na zdravie obyvateľstva,
  • vedecko-výskumnými pracoviskami rezortu zdravotníctva a iných rezortov,
  • inými zložkami verejného života.

 

Oddelenie podpory zdravia a výchovy ku zdraviu je súčasťou verejného zdravotníctva, ktoré je zamerané na výchovu k zdraviu - ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia. Cieľom odboru je aktívne vyhľadávanie a znižovanie výskytu zdravotných rizík chronických neprenosných ochorení prostredníctvom poradenstva a edukácie.

Hlavné zameranie oddelenia:

  • ozdravenie výživy - zameranie na zmenu výživových návykov obyvateľov a zvýšenie vedomostí o vplyve výživy na zdravie,
  • nefarmalogické ovplyvňovanie hypertenzie - prevencia zvyšovania TK, znižovanie následkov zvýšeného TK na zdravotný stav a dĺžku života,
  • podpora nefajčenia - zameraná na zníženie prevalencie fajčenia o 5 % a zvýšenie vedomostí o škodlivosti fajčenia,
  • pohybová aktivita - zvýšiť podiel rekreačnej pohybovej aktivity v rámci voľného času,
  • prevencia drogových závislostí - zameraná na predchádzanie vzostupu počtu závislých na drogách, vrátane alkoholu,
  • projekt CINDI - zameranie na zmenu postojov obyvateľov k vlastnému zdraviu, realizácia skríningov zdravotného stavu obyvateľstva každých 5 rokov
  • projekt Zdravé školy - zameranie na zvýšenie informovanosti o otázkach zdravia u školskej mládeže, zvýšiť vedomosti o možnostiach udržať a rozvíjať vlastné zdravie,
  • projekt Zdravé mestá - realizovať v súčinnosti s miestnymi inštitúciami, s MÚ – Kabinetom zdravé mesto a záujmovými skupinami zdravotnovýchovné aktivity smerujuce k naplneniu štátnej politiky ochrany zdravia (zdravý spôsob života, zdravá výživa, ochrana životného a pracovného prostredia),
  • projekt Zdravé pracoviská - ovplyvniť pracovné prostredie tak, aby sa obmedzil výskyt chorôb z povolania, znížiť expozíciu karcinogénom na pracoviskách a tým aj riziko vzniku nádorových ochorení, zvýšiť uroveň zdravotnej prevencie,
  • výchova k zodpovednému partnerstvu, rodičovstvu, manželstvu, zdôrazňovanie správnej životosprávy v tehotenstve a výživy dojčaťa, prevencia chorôb prenášaných pohlavným stykom vrátane HIV / AIDS - zameranie na zníženie chorobnosti a úmrtnosti v dôsledku sexuálne prenosných chorôb, zníženie počtu neželaných tehotenstiev a umelých prerušení tehotenstva,
  • Projekt „Vyzvi srdce k pohybu“ – gestor celoslovenskej kampane, realizácia v nepárnych kalendárnych rokoch v súčinnosti s RÚVZ v SR.

Osobný úrad RÚVZ je osobitným útvarom, ktorý zabezpečuje plnenie úloh, ktoré RÚVZ vyplývajú zo štátnozamestnaneckých, ako aj pracovno-právnych vzťahov. Pri plnení týchto úloh postupuje v súlade so zákonom č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákonníkom práce a zákonom č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme ako aj ďalších súvisiacich právnych predpisov. V zmysle uvedených právnych úprav zabezpečuje najmä:

  • agendu výberových konaní
  • agendu súvisiacu so vznikom, zmenou alebo skončením štátnozamestnaneckého alebo pracovnoprávneho pomeru
  • agendu majetkových priznaní
  • agendu sťažností štátnych zamestnancov
  • agendu súvisiacu s odmeňovaním zamestnancov
  • agendu súvisiacu so vzdelávaním zamestnancov
  • agendu súvisiacu s cestovnými náhradami
  • štatistické spracovanie údajov personálneho riadenia
  • organizáciu a koordináciu vnútornej kontroly

Osobný úrad RÚVZ je osobitným útvarom, ktorý zabezpečuje plnenie úloh, ktoré RÚVZ vyplývajú zo štátnozamestnaneckých, ako aj pracovno-právnych vzťahov. Pri plnení týchto úloh postupuje v súlade so zákonom č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákonníkom práce a zákonom č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme ako aj ďalších súvisiacich právnych predpisov. V zmysle uvedených právnych úprav zabezpečuje najmä:

  • agendu výberových konaní
  • agendu súvisiacu so vznikom, zmenou alebo skončením štátnozamestnaneckého alebo pracovnoprávneho pomeru
  • agendu majetkových priznaní
  • agendu sťažností štátnych zamestnancov
  • agendu súvisiacu s odmeňovaním zamestnancov
  • agendu súvisiacu so vzdelávaním zamestnancov
  • agendu súvisiacu s cestovnými náhradami
  • štatistické spracovanie údajov personálneho riadenia
  • organizáciu a koordináciu vnútornej kontroly

Oddelenie technicko-hospodárskych činností sa zaoberá kompletným zabezpečovaním ekonomických agend a vytváraním prevádzkovo-technických podmienok pre činnosť odborných pracovísk.