Stanovisko ÚVZ SR k celoplošnému testovaniu (utorok, 27. október 2020)

Epidemiologická situácia na Slovensku je veľmi vážna.

Úrad verejného zdravotníctva SR od zavedenia diagnostiky RT-PCR na Slovensku neustále pracuje na tom, aby sa zvyšovala vyšetrovacia kapacita laboratórií. Podporujeme aj zavedenie antigénových testov. Dokážu dostatočne a rýchlo identifikovať najviac infekčných ľudí s COVID-19, ktorí môžu ľahko nakaziť iných. Plošné testovanie celej populácie na COVID-19 antigénovými testami môže identifikovať tisíce takýchto osôb, ktoré sa doteraz nepodarilo zachytiť. Následná domáca izolácia pozitívnych osôb má potenciál ovplyvniť súčasný nepriaznivý vývoj epidemiologickej situácie.

Úrad verejného zdravotníctva SR víta, že testovanie populácie Slovenska prebieha v gescii Ozbrojených síl SR. Kapacity regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú totiž dlhodobo preťažené, a to aj napriek mimoriadnym opatreniam, ktoré sme prijali.

Aj na základe skúseností s pilotným testovaním si uvedomujeme, že pôjde o veľmi zložitý a náročný proces. Vnímame výzvy v oblasti logistiky či krátkosť času na prípravu a ďalšie nevyhnutné úlohy, ktoré je potrebné okamžite riešiť. Budeme maximálne súčinní v rámci našich možností a kapacít.

Zároveň sa obraciame sa na všetkých občanov Slovenska, aby využili možnosť dať sa otestovať. Svojim rozhodnutím tak môžu ovplyvniť ďalší vývoj pandémie na Slovensku. Každý tak môže prispieť k jej úspešnému zvládnutiu.

Naposledy aktualizované: 14. október 2020. Informácie uvedené na tejto stránke neslúžia ako záväzná interpretácia platnej legislatívy. V prípade rozporu platí výlučne znenie príslušného opatrenia, ktoré nájdete na Úradnej tabuli.

V texte sú uvedené zmeny platné na celoštátnej úrovni. Opatrenia vydané regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva platné nad rámec celoplošných opatrení je možné nájsť na stránkach jednotlivých RÚVZ*.

*Vysvetlenie: Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydáva opatrenia na ochranu zdravia obyvateľov s platnosťou pre celé územie Slovenska. Vývoj v jednotlivých regiónoch podrobne sledujú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ). Ak sa epidemiologická situácia na lokálnej úrovni vyvíja nepriaznivo, príslušný RÚVZ môže celoštátne opatrenia doplniť o ďalšie, prísnejšie podmienky. Pre daný región teda platia prísnejšie nastavené pravidlá určené regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

Pandémia ochorenia COVID-19 stále pretrváva. Nosenie rúšok patrí k jedným z kľúčových preventívnych opatrení. Ďalšími dôležitými krokmi v boji proti ochoreniu COVID-19 sú dôkladné umývanie rúk a dodržiavanie dostatočného sociálneho odstupu. Dbajme na základné hygienické opatrenia doma, v exteriéri i na pracovisku. Ochorenie COVID-19 môže prenášať i človek, ktorý nemá príznaky. Užitočné informácie nájdete na webe www.korona.gov.sk a v priečinku COVID-19 na webe ÚVZ SR. Štatistiku k aktuálnemu výskytu ochorenia COVID-19 nájdete tu. Štatistiky o výskyte ochorenia COVID-19 vo svete nájdete tu a tu.

Stanovisko hlavného hygienika SR k zavádzaniu prísnejších opatrení nájdete tu.

Chrípková sezóna sa na severnej pologuli oficiálne začala prvého októbra a trvá do konca apríla nasledujúceho roka (od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka). Jej priebeh bude ovplyvnený pandémiou ochorenia COVID-19.

Začala sa chrípková sezóna, čo to pre mňa v súčasnej situácii znamená?

Ide o obdobie, kedy epidemiológovia predpokladajú postupný nárast chrípky a chrípke podobných ochorení. Aktivita chrípky sa zvyšuje približne v priebehu decembra a do epidémie prerastá zväčša na prelome januára a februára. Chrípku spôsobuje vírus chrípky, ktorý ma niekoľko typov a subtypov. Chrípke podobné ochorenia vyvolávajú adenovírusy, rinovírusy, respiračný syncyciálny vírus (RSV) či baktéria Mycoplasma pneumoniae. Chrípka a chrípke podobné ochorenia sú respiračné infekcie, ktoré majú podobné príznaky s COVID-19. A to bude situáciu komplikovať.

Všetky osoby, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky a počas predchádzajúcich 14 dní navštívili rizikovú krajinu, teda krajinu, ktorá nie je uvedená v zozname menej rizikových krajín, sa musia zaregistrovať na http://korona.gov.sk/ehranica. Výnimkou sú len osoby, ktoré navštívili rizikovú krajinu, ktorá je členom EÚ, a to v prípade, že majú pri sebe negatívny výsledok RT-PCR testu na COVID-19 nie starší ako 72 hodín. Na nich nevzťahuje povinnosť registrácie, izolácie a podstúpenia testu na COVID-19 po príchode.

Osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie (prišli z rizikovej krajiny mimo EÚ alebo z rizikovej krajiny EÚ bez výsledku testu), musia po príchode zotrvať v domácej izolácii. Najskôr na 5. deň po príchode podstúpia test na COVID-19. Toto vyšetrenie osoba neuhrádza a do výsledku vyšetrenia je povinná dodržať domácu izoláciu. (Pre stručnú informáciu, ako postupovať po príchode zo zahraničia, si kliknite na obrázok vpravo).

Osoby, ktoré prišli z rizikovej krajiny EÚ bez negatívneho výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19, môžu v prípade bezpríznakového priebehu izolácie ju ukončiť na 10. deň aj bez absolvovania testu na ochorenie COVID-19.

Aktuálna epidemiologická situácia na Slovensku a v Európe (prezentácia) (pdf)

V 43. kalendárnom týždni 2020 bolo hlásených 16 979 akútnych respiračných ochorení (ARO), t. j. chorobnosť 872,4/100 000 osôb v starostlivosti lekárov hlásiacich v tomto kalendárnom týždni. Chorobnosť v porovnaní s predchádzajúcim týždňom klesla o 2,5 %  (graf 1). Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji, najnižšia v Banskobystrickom kraji. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť na ARO bola vo vekovej skupine 0 - 5 ročných detí, dosiahla hodnotu 2 7655,8/100 000 (graf 2).

Priebeh ochorení bol komplikovaný u 268 osôb, čo predstavuje 1,6 % zo všetkých ARO. Medzi najčastejšie komplikácie patrili sinusitídy (155). Ostatné komplikácie predstavovali otitídy (75) a pneumónie (38).

Ochorenia hlásilo 40 % všeobecných lekárov pre deti a dorast a 33 % všeobecných  lekárov pre dospelých. Najvyššia proporcia hlásiacich lekárov bola zaznamenaná v Banskobystrickom kraji, najnižšia v Bratislavskom kraji.

Úrad verejného zdravotníctva SR od začiatku pandémie COVID-19 transparentne informuje verejnosť o vývoji epidemiologickej situácie. Prírastky nových prípadov komentujeme na dennej báze na základe informácií od regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Vysvetľujeme ľuďom, kde a ako sa chorí nakazili a rovnako informujeme o povahe ohnísk nákazy v regiónoch, kde výskyt ochorenia COVID-19 rastie. Epidemiológovia spracúvajú údaje do mesačných analýz vrátane štatistických údajov, o ktorých sú médiá aj verejnosť informované a sú prezentované priamo našimi odborníkmi.

Analýza prípadov ochorenia COVID-19 za mesiac september 2020 (pdf)

Uvedomujeme si vážnosť situácie. Upozorňujeme na dôležitosť prevencie a dodržiavania nastavených opatrení. Vysvetľujeme mechanizmus šírenia nákazy a ľudsky, zrozumiteľne sa snažíme informovať, že ak je osoba neopatrná a infikuje sa, môže vírus preniesť na svojich najbližších, na pracoviská alebo do škôl.

Usmernenie hlavného hygienika Slovenskej republiky k realizácii praktického vyučovania žiakov stredných zdravotníckych škôl a praktickej výučby študentov vysokých škôl, uskutočňujúcich odbornú prípravu na výkon zdravotníckeho povolania počas trvania epidémie COVID-19 (pdf)

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky kontroloval vodu zo studničiek v okolí Bratislavy (pdf)

Aktualizované 01.10.2020

Tvárové rúško nás účinne chráni, ak zakrýva ústa aj nosové dierky a je suché. Deti je preto potrebné do školy vybaviť okrem rúška, ktoré má na tvári, aspoň jedným ďalším čistým rúškom v mikroténovom vrecúšku. Rúška môžu byť jednorazové, alebo plátenné (ideálne z bavlny alebo husto tkanej látky). Plátenné rúško má byť vyprané, prípadne vyvarené a z oboch strán vyžehlené suchým teplom. Dieťaťu pribaľte do školskej tašky aj jedno čisté mikroténové vrecúško, do ktorého vlhké rúško odloží (plátenné aj jednorazové). Po návrate zo školy by mal rodič vrecko s jednorazovými rúškami vyhodiť do odpadkového koša ako bežný komunálny odpad. Plátenné rúška je potrebné oprať v práčke aspoň na 60 °C s bežne dostupnými pracími prostriedkami, prípadne vyvariť a následne ožehliť suchým teplom.

Ako správne použiť tvárové rúško

• pred použitím rúška je potrebné očistiť ruky vodou a mydlom alebo dezinfekčným prostriedkom

• rúško je potrebné nasadiť tak, aby priliehalo k tvári a zakrývalo ústa aj nosové dierky: len tak dokážeme účinne chrániť seba a svoje okolie

• minimalizujte dotyk s rúškom počas jeho nosenia

• tvárové rúško je potrebné vymieňať za nové, ak je poškodené, vlhké alebo špinavé

• jednorazové rúška nie sú určené na opätovné používanie