Kontaminanty pitnej vody

Pitná voda nie je čistá zlúčenina H2O, ale komplex vo vode rozpustných plynov a rozpustených i nerozpustených anorganických a organických látok. Pitná voda z podzemných zdrojov svojím zložením odráža horninové prostredie, ktorým prechádza a prirodzene sa obohacuje minerálmi, či už zdraviu prospešnými alebo aj kontaminantmi s negatívnymi vplyvmi na zdravie. Okrem toho sú zdroje podzemných a najmä povrchových vôd  ovplyvňované činnosťou človeka. Výskyt niektorých kontaminantov v pitnej vode môže tiež súvisieť s technologickými spôsobmi úpravy vody, príp. s nevhodne použitými materiálmi pri výrobe a distribúcií pitnej vody.

Za najvýznamnejšie kontaminanty vody sa v poslednom období vzhľadom na rozsah používania považujú chemické látky. Vlastnosti a zdravotné riziká niektorých z chemických látok sú v súčasnosti dostatočne preskúmané a potvrdené (napr. dusičnany, pesticídy, arzén a pod). Možné zdravotné riziká z ďalších nových látok, ktorých majú široké využitie vo všetkých oblastiach života, nie sú v súčasnosti dostatočné preskúmané. Ide v mnohých prípadoch o látky, ktoré sú v životnom prostredí perzistentné, ťažko odbúrateľné a schopné bioakumulovať sa v organizmoch. Mnohé sú tiež vo vode dobre rozpustné, čo zvyšuje ich mobilitu v životnom prostredí. Uvedené chemikálie sa označujú ako látky alebo zlúčeniny, ktoré v pitnej vode vzbudzujú obavy. Obavy z ich synergických účinkov viedli na európskej úrovni k procesu, ktorým sa zaviedla povinnosť sledovať látky na základe priebežne vydávaných vykonávacích rozhodnutí  Európskej komisie bez toho, aby bolo potrebné prijať nové právne predpisy. K prvým látkam, ktoré boli takýmto spôsobom zaradené do monitorovania ich výskytu vo vode, sú látky 17-beta-estradiol a nonylfenol. Tieto látky boli medzi látky a zlúčeniny, ktorých prítomnosť v pitnej vode vzbudzuje obavy, zaradené vzhľadom na ich vlastnosti narúšajúce endokrinný systém.