Epidemiológia

Národný Imunizačný program SR

Úloha sa priebežne plní v súlade so zákonom 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Národný imunizačný program sa realizuje v súlade s cieľmi programu Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) „Zdravie pre všetkých v 21. storočí“, v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a v súlade s praxou členských štátov EÚ.

Regionálny úrad pre Európu Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO/EUROPE“) na dni od 26. apríla do 2. mája 2021 vyhlásil 16. ročník Európskeho imunizačného týždňa/ European Immunization Week (z angl. ďalej len „EIW 2021“). Úsilie označované ako „Prevent Protect Immunize“ / „Predchádzať Chrániť Očkovať“ vyjadruje zámer kampane. Aktivity EIW 2021 sa vykonávali pod heslom: “Vaccines bring us closer“/ „Vakcíny nás zbližujú“. Informácia o vyhlásení kampane EIW 2022 je zverejnená tu: Informacia_k_EIW_2021_zverejnenie.pdf (uvzsr.sk) O vyhlásení kampane boli informované všetky RÚVZ v listom hlavného hygienika SR, ktorý im bol zaslaný elektronicky - prostredníctvom ÚPVS. Prísne opatrenia v súvislosti s pandémiu Covid-19 počas roka 2021 neumožnili, aby sa aktivity pri príležitosti EIW 2021 vykonávali v takom rozsahu ako v predchádzajúcich rokoch.

V rámci svojej činnosti zamestnanci MZ SR, ÚVZ SR, RÚVZ ako aj lekári v odboroch infektológia, imunológia a pediatria poskytovali širokej verejnosti informácie najmä o ochorení COVID-19 a možnostiach prevencie ochorenia dodržiavaním protiepidemických opatrení. Dôraz sa kládol na možnosť dať sa zaočkovať očkovacími látkam proti COVID-19 aktuálne dostupnými v SR a tým predchádzať ochoreniu, prípadne zmierniť jeho priebeh. Aktivity sa vykonávali v ÚVZ SR a v jednotlivých RÚVZ najmä prostredníctvom elektronickej pošty a médií. Zamestnanci ÚVZ SR priebežne odpovedali na podnety zaslané širokou verejnosťou na emailovú adresu koronapodnety@uvzsr.sk, ale aj v rámci bežnej agendy. Poskytovali sa informácie aj k rutinnému očkovaniu, ktoré v čase pandémie pediatri vykonávali zvyčajne počas preventívnych prehliadok detí. Zamestnanci RÚVZ poskytovali informácie o povinnom pravidelnom očkovaní detí aj v poradniach očkovania, pričom sa obojstranne preferovala skôr telefonická komunikácia.

Aj počas trvania kampane EIW 2021 mediálny odbor ÚVZ SR poskytoval informácie pre odbornú a laickú verejnosť a pre médiá k platným vyhláškam ÚVZ SR, k nariadeným protiepidemickým opatreniam v SR a k očkovacím látkam proti COVID-19. Priebežne aktualizovali webovú stránku https://www.uvzsr.sk/ a webovú stránku https://www.ockovaniechrani.sk.

Každoročne sa vykonáva administratívna kontrola pravidelného povinného očkovania, pri ktorej sa sleduje zaočkovanosť detí očkovaných vzhľadom na dosiahnutý vek. V roku 2021 bola vyhodnotená celoslovenská zaočkovanosť k 31. 8. 2020. Zaočkovanosť sa zisťovala zo zdravotnej dokumentácie vo všetkých ambulanciách všeobecných lekárov pre deti a dorast v SR. Celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % vo všetkých druhoch pravidelného povinného očkovania. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím nebol zaznamenaný žiadny výrazný pokles zaočkovanosti, celoslovenská zaočkovanosť sa udržala približne na rovnakej úrovni.

Okrem zaočkovanosti ročníkov detí, ktoré mali byť vzhľadom na vek v súlade s očkovacím kalendárom k termínu kontroly kompletne očkované alebo preočkované, bola kontrola zameraná aj na sledovanie kontraindikácií očkovania, nežiaducich reakcií po očkovaní, odmietanie povinného očkovania, správnosť evidencie a dokumentácie očkovania a na dodržiavanie chladového reťazca pri uskladnení vakcín v ambulancii. Kontrolu zaočkovanosti vykonali všetky RÚVZ v SR.

Vo všetkých krajoch SR bolo zaznamenané odmietanie povinného očkovania detí. Najvyšší počet okresov so zaočkovanosťou nižšou ako 95 % bolo zaznamenaných pri očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Pediatri sú povinní hlásiť odmietanie očkovania na príslušný RÚVZ. Pracovníci odborov a oddelení epidemiológie sa snažia rodičom zdôrazniť význam očkovania a poučiť ich o možných následkoch, týkajúcich sa ohrozenia zdravia dieťaťa ako aj verejného zdravia v prípade neočkovania.

V oblasti medzinárodnej spolupráce sa zabezpečovali úlohy vyplývajúce z členstva SR v programoch WHO zameraných na udržanie eliminácie a eradikácie vybraných očkovaním preventabilných ochorení - pravidelné hlásenie prípadov na akútne chabé obrny; zasielanie výročných správ v súvislosti s výskytom a úrovňou zaočkovanosti proti poliomyelitíde, osýpkam a ružienke; zasielanie výročnej správy v súvislosti so stratégiou očkovania a úrovňou zaočkovanosti proti vybraným očkovaním preventabilným ochoreniam.

Surveillance infekčných ochorení

V roku 2021 sa celoslovensky pokračovalo v priebežnom monitorovaní výskytu prenosných ochorení a v realizácii potrebných preventívnych a represívnych opatrení. Údaje z celoslovenskej epidemiologickej a laboratórnej surveillance boli vkladané, analyzované a registrované prostredníctvom epidemiologického informačného systému EPIS. Bola vypracovaná analýza výskytu ochorení v Slovenskej republike za rok 2021, analýza výskytu chrípky a chrípke podobných ochorení v chrípkovej sezóne 2020/2021 a vyhodnotenie zaočkovanosti proti chrípke. Pokračovala medzinárodná spolupráca a hlásenie ochorení do databáz ECDC a WHO.

Celkovo bola epidemiologická situácia vo výskyte prenosných ochorení v Slovenskej republike v roku 2021 ovplyvnená pandémiou ochorenia COVID-19. Z celého územia Slovenskej republiky bolo okrem hromadne hlásených akútnych respiračných ochorení (ARO), chrípky a chrípke podobných ochorení (CHPO) a ochorenia na COVID 19 individuálne hlásených 44 794 prípadov prenosných ochorení, čo je nárast o 2,5% oproti roku 2020. Výskyt ochorení bol sporadický, rodinný a epidemický. Hlásených bolo 2 783 epidemických výskytov, čo je nárast o 82,6% oproti predchádzajúcemu roku. Išlo predovšetkým o epidémie salmonelóz, kampylobakterióz, gastroenteritíd vyvolaných rotavírusmi a norovírusmi alebo epidémie gastroenteritíd s neobjasnenou etiológiou.

V skupine ochorení preventabilných očkovaním, ktoré spadajú do pravidelného povinného očkovania, bola v roku 2021 epidemiologická situácia priaznivá s výrazným poklesom chorobnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Najviac prípadov ochorení bolo zaznamenaných u čierneho kašľa, avšak v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi išlo o výrazný pokles v počte prípadov ochorení. V roku 2021 neboli v tejto skupine ochorení zaznamenané žiadne epidémie s potenciálom rýchleho šírenia alebo ohrozenia verejného zdravia.
V skupine črevných nákaz nebolo zaznamenané ochorenie na detskú obrnu, botulizmus, brušný týfus a paratýfus. Nárast počtu ochorení sa zaznamenal v skupine salmonelóz (4 527 ochorení, čo je chorobnosť 83,07 oproti 3 552 ochoreniam v roku 2020). Rovnako bol zaznamenaný nárast počtu ochorení na bacilárnu dyzentériu (132 ochorení oproti 107 ochoreniam v predchádzajúcom roku). Nárast ochorení sa zaznamenal aj v skupine hnačkových ochorení s objasnenou etiológiou (21 855 ochorení čo je chorobnosť 401,06 oproti 16 439 ochoreniam, chorobnosť 301,1 v roku 2020). V skupine hnačkových ochorení s neobjasnenou etiológiou bol naopak zaznamenaný pokles výskytu ochorení (518 ochorení, čo je chorobnosť 9,49 oproti 664 ochoreniach v roku 2020, čo je chorobnosť 12,18).
Približne na rovnakej úrovni ostáva výskyt vírusovej hepatitídy typu A (v roku 2021 bolo hlásených 12 ochorení, v roku 2020 bolo hlásených 11 ochorení).
V skupine nákaz dýchacích ciest nebolo hlásené ochorenie na rubeolu. Hlásené boli tri ochorenia na mumps.
V roku 2021 bolo v Slovenskej republike hlásených 778 079 prípadov akútnych respiračných ochorení ARO, čo predstavuje chorobnosť 39 319,9/100 000 osôb v starostlivosti hlásiacich lekárov. V porovnaní s rokom 2020, keď bolo hlásených 1 058 545 ochorení, došlo k poklesu počtu hlásených ochorení o 26,5 %.
V roku 2021 bolo hlásených 40 763 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení (CHPO) s chorobnosťou 2 059,9/100 000 obyvateľov v starostlivosti hlásiacich lekárov. Uvedený počet prípadov CHPO predstavuje 5,2 % z celkového počtu ARO, kým rok predtým to bolo 9 %.
Vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu ochorenia COVID-19 pacienti vyžadujúci si hospitalizáciu pre ochorenie COVID-19 boli hlásení pod touto diagnózou a nie pod diagnózou SARI pri COVID-19. Nakoľko laboratórna diagnostika bola v roku 2021 upriamená na SARS-CoV-2 ostatné možné SARI pri iných ochorenia (ako napr. chrípka) neboli zachytené.
V rámci celoslovenskej surveillance chrípky bolo v roku 2021 vyšetrených 716 nazofaryngeálnych výterov a 1 886 dvojíc sér, z toho 112 vzoriek bolo pozitívnych (4,3 %).
V 73 prípadoch boli izolované kmene vírusu chrípky, čo predstavuje 65,2 % z celkového počtu pozitívnych vzoriek. Zvyšné vzorky (39) predstavovali nechrípkové etiologické agensy, čo predstavuje 34,8 % z celkového počtu pozitívnych vzoriek.
V roku 2021 bolo v Slovenskej republike hlásených 968 559 prípadov ochorenia na COVID 19, čo predstavuje chorobnosť 17 739,8/100 000 obyvateľov. V porovnaní s rokom 2020, keď bolo hlásených 267 218 ochorení, došlo k nárastu počtu hlásených ochorení.
Z nákaz prenosných zo zvierat na človeka boli ochorenia na leptospirózu na rovnakej úrovni ako v roku 2020 (3), výrazný pokles nastal pri ochorení na tularémiu (0 oproti 12 zaznamenaným ochoreniam v roku 2020). K nárastu počtu ochorení došlo u listeriózy (13 oproti siedmym ochoreniam hláseným v roku 2020), toxoplazmózy (79 oproti 73 v roku 2020). Určitý pokles bol zaznamenaný aj u lymskej boreliózy (550 ochorení oproti 900 ochoreniam v roku 2020) a u ochorení na kliešťovú encefalitídu (93 ochorení oproti 185).
Z krvných nákaz bol zaznamenaný mierny pokles v skupine ochorení na vírusovú hepatitídu typu B (10 oproti 18 ochoreniam v roku 2020) ako aj v skupine ochorení na vírusovú hepatitídu typu C (9 ochorení v porovnaní so 16 ochoreniami v roku 2020).
Z neuroinfekcií došlo k miernemu poklesu u bakteriálnych meningitíd (41 ochorení oproti 49 hlásených v roku 2020) a u vírusových meningitíd bol zaznamenaný výskyt na rovnakej úrovni ako v roku 2020 (19).
Z nákaz kože a slizníc nebolo zaznamenané ochorenie na tetanus. Výskyt svrabu zaznamenal v roku 2021 pokles z 1 169 ochorení hlásených v roku 2020 na 883 ochorení. Zaznamenali sa dve ochorenia na plynovú flegmónu.
Z pohlavných nákaz bolo hlásených 426 prípadov gonokokových infekcií. Výskyt ochorení na syfilis bol na rovnakej úrovni ako v roku 2020.

V SR bol v roku 2021 (k 30. 6.) zaznamenaný nadpriemerný počet novo diagnostikovaných prípadov HIV infekcií a na celkovom počte nových prípadov sa podieľali i prípady diagnostikované u cudzincov pri ich pobyte na Slovensku.
U občanov Slovenskej republiky bolo od 01.01.2021 do 31.6.2021 diagnostikovaných a epidemiologicky vyšetrených 43 nových prípadov HIV infekcie (38 u mužov a 5 u žien). V tomto období bolo diagnostikovaných a hlásených 5 prípadov syndrómu získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) a 5 úmrtí pacientov s HIV infekciou.
U cudzincov pri ich pobyte v Slovenskej republike bolo od 01.01.2021 do 30.6.2021 hlásených 8 nových prípadov HIV infekcie (15% z prípadov zachytených v roku 2021 v Slovenskej republike). Údaje za celý rok 2021 sa v súčasnosti spracovávajú.

Do európskeho informačného systému TESSY je pravidelne hlásených viac než 50 druhov prenosných ochorení. Analýza výskytu prenosných ochorení je dostupná denne v tlačových, grafických a mapových zostavách na portáli EPIS (pre registrovaných užívateľov je podrobnejšia na aplikácii portálu EPIS). Obsahuje porovnanie výskytu prenosných ochorení za posledných päť rokov a dlhodobé trendy výskytu. Pravidelné mesačné analýzy sú dostupné na portáli pre registrovaných užívateľov www.epis.sk ako aj na www.vzbb.sk.

Mimoriadne epidemiologické situácie

Pracovníci odborov epidemiológie RÚVZ v SR aj v roku 2021 nepretržite monitorovali a bezodkladne uvádzali informácie o každej mimoriadnej udalosti do slovenského systému rýchleho varovania (SRV) v rámci EPIS. Tieto informácie sa následne na všetkých úrovniach týždenne spracovávali. Pracovníci odboru epidemiológie ÚVZ SR ich vyhodnocovali a každý piatok spracovali do správ o mimoriadnych epidemiologických a iných havarijných situáciách v Slovenskej republike, ktoré sa zasielali všetkým zainteresovaným, vrátane masmédií. Slovenská republika je aktívne zapojená do Európskeho systému rýchleho varovania a odpovede (EWRS), ktorého cieľom je rýchla výmena informácii o výskyte infekčných ochorení resp. epidémií, ktoré majú potenciál šíriť sa za hranice krajiny ich vzniku, prípadne môžu byť hrozbou pre obyvateľov štátov EÚ alebo sú mimoriadne a z odborného hľadiska si zasluhujú pozornosť. Na ÚVZ SR je z tohto dôvodu trvale zabezpečená 24 hodinová služba sedem dní v týždni, v rámci ktorej sa nepretržite monitoruje naša aj európska epidemiologická situácia. V rámci služby sa v roku 2021 dohľadávali importované prípady ochorenia COVID – 19 na Slovensko, ktoré nám boli hlásené cez systém EWRS jednotlivými krajinami EÚ. Zároveň, bolo zabezpečené hlásenie pozitívnych prípadov ochorenia COVID – 19 krajinám EÚ z ktorých sa suspektný, alebo potvrdený prípad ochorenia COVID – 19 vrátil.
Aj v priebehu roka 2021 pokračovalo sledovanie a analýza výskytu chrípky a chrípke podobných ochorení v chrípkovej sezóne 2020/2021, vrátane COVID-19 a tiež monitorovanie ťažkých akútnych respiračných ochorení označovaných ako SARI (Severe Acute Respiratory Infection), ktoré bolo v SR celoplošne zavedené 3. novembra 2009. Tak ako v predchádzajúcom období, ÚVZ SR zabezpečoval osobitnú medzinárodnú spoluprácu Slovenska pri mimoriadnych udalostiach v oblasti salmonelóz a iných alimentárnych infekcií.
V priebehu roka 2021 bola tiež zabezpečená medzinárodná spolupráca v oblasti alimentárnych ochorení. Išlo o spoluprácu s EU, WHO a Európskym centrom pre kontrolu chorôb (ECDC). Odbor epidemiológie monitoruje a v prípade potreby komunikuje v rámci osobitnej európskej siete Epidemic Intelligence System pre ochorenia prenášané vodou a potravinami (Food and Waterborne Diseases) EPIS-FWD. EPIS FWD bol spustený v októbri 2010 a 5. júla 2021 bol nahradený systémom EpiPulse. EpiPulse je online portál pre európske orgány verejného zdravotníctva a globálnych partnerov, ktorý umožňuje zhromažďovať, analyzovať, zdieľať a diskutovať o údajoch o infekčných chorobách na účely detekcie hrozieb, monitorovania, hodnotenia rizík a reakcie na prepuknutie choroby.