Aktuality

Späť Zdravé veľkonočné sviatky - prečo je Biela sobota biela?

Podľa kresťanskej tradície je Biela sobota dňom hrobového odpočinku Ježiša Krista. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. Dňom Bielej soboty sa končí pôst. Svoj názov deň získal zrejme aj od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii. "Biela" môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.

Počas Bielej soboty je čas na pletenie korbáčov a zdobenie vajíčok. Podľa tradície si ľudia stavali a zapaľovali vatry. Podvečer, keď vatry dohoreli, na pole kládli kríže z ohorených drievok a popol z posvätného ohňa sypali na lúky.

Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Na Bielu sobotu sa "zvyčajne pečú koláče a konzumuje sa napr. kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom alebo cestovinou. V mnohých regiónoch sa podáva šunka, klobásky, huspenina, údené mäso s chrenom. Na večeru sa pripravoval aj kyseľ, kapustnica varená s hríbmi, korením, cesnakom a zápražkou", hovorí Mgr. Klinčáková z našej Poradne zdravia. Druhým jedlom môžu byť makové alebo bryndzové opekance. Medzi sladkými dobrotami majú popredné miesto najmä kysnuté koláče, záviny, pletence a mazanec plnený tvarohom. Na sviatočnom stole by nemal chýbať ani baranček z kysnutého alebo treného cesta, ozdobený cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašľou.

Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie.