19. ročník Európskeho imunizačného týždňa 2024 (EIW 2024) - RUVZZH
Aktuality
-
19. ročník Európskeho imunizačného týždňa 2024 (EIW 2024)
21.4. do 27.4.2024
Heslo: „Očkovanie chráni všetky generácie“
Cieľom kampane je zdôrazniť význam očkovania pre všetky generácie a poukázať na dlhoročnú efektívnosť očkovania v priebehu 50-tich rokov od prijatia Globálneho Rozšíreného Imunizačného programu (EPI – Expanded Programm on Immunization) v roku 1974, počas ktorých boli výrazne eliminované mnohé infekčné ochorenia. Očkovanie je účinný prostriedok, vďaka ktorému môžeme predísť závažným infekčným ochoreniam alebo komplikáciám a znížiť cirkuláciu ich pôvodcov v ľudskej populácii.
Hlavné odkazy EIW:
Očkovanie chráni zdravie už generácie – prijatím EPI sa začali celosvetovo plošne používať očkovacie látky proti závažným infekčným chorobám – záškrt, poliomyelitída, čierny kašeľ, tetanus tuberkulóza alebo osýpky. Pravé kiahne sa podarili očkovaním úplne eradikovať a u ostatných menovaných ochorení došlo k výraznému poklesu výskytu. Očkovanie prispelo k výraznému poklesu celosvetovej detskej úmrtnosti.
Očkovanie nás bude chrániť aj v budúcnosti – vývoj očkovacích látok neustále napreduje, vyrábajú sa kvalitnejšie vakcíny s minimálnymi nežiaducimi reakciami, sú vyvinuté nové očkovacie látky proti novodobým ochoreniam, ako napríklad proti vírusom, ktoré môže spôsobiť rakovinové ochorenie krčka maternice.
Očkovacie látky chránia zdravie v priebehu generácií: chrániť zdravie v minulosti, chránia zdravie v súčasnosti a budú chrániť zdravie aj v budúcnosti – počas zavedenia EPI bol zaznamenaný výrazný pokles vo výskyte infekčných ochorení, ktoré spôsobovali závažné komplikácie a početné úmrtia. V súčasnosti sa infekčné ochorenie preventabilné očkovaním vyskytujú najmä v oblastiach s nízkou zaočkovanosťou a nedostatočnou kolektívnou imunitou.
Očkovanie chráni zdravie v každom veku a všetky generácie – očkovanie nie je určené len pre vybranú skupinu populácie, najčastejšie sa očkujú najmenšie deti a školáci, ale vytvorením si imunitnej odpovede neprenášajú infekciu ďalej na svojich blízkych. Očkovanie predchádza závažným priebehom infekčných ochorení u oslabených rizikových skupín – novorodenci, budúce mamičky alebo starší obyvatelia s chronickými ochoreniami.EPI bolo prijaté v roku 1974, ale pozitívne skúsenosti s celoplošným očkovaním obyvateľstva v Československu resp. v Slovenskej republike sú dlhé roky predtým. Štatistické údaje o výskyte infekčných ochorení potvrdzujú veľký prínos očkovania proti jednotlivým nákazám. Postupne sa zavádzali očkovania proti závažným infekčným ochoreniam, ktoré nie zriedkavo končili smrteľne. Podľa vyjadrení starých rodičov nebola rodina, kde by záškrt neusmrtil jeho člena. Sledovaním chorobnosti jednotlivých ochorení, proti ktorým sa začalo očkovať, postupne klesala až na nulové hodnoty.
Dôležitý ukazovateľ je aj sledovanie tvorby protilátok u očkovaných osôb a tiež udržateľnosť hladiny protilátok v krvi. Imunulogické prehľady, ktoré krvným vyšetrením očkovaných jedincov odhalilo pokles protilátok u dospelej populácie proti záškrtu (tiež aj epidemiologickou situáciou v okolitých štátoch), bolo do povinného očkovania dospelých zaradené okrem očkovania proti tetanu aj očkovanie proti záškrtu.
Vo výskyte ochorení sú sledované ojedinelé prípady ochorení, čo je pripisované podstatne väčšej migrácii obyvateľstva po zmene režimu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a aj zmenou postoja rodičov detí k povinnému očkovaniu. Stále modernejšie je očkovanie odmietať, alebo predlžovať termíny očkovania. V Slovenskej republike je zaznamenávaný neustály mierny pokles zaočkovanosti detskej populácie na národnej úrovni z 98% na 94-96%. Tým vzniká nedostatočná kolektívna imunita a slabne ochrana jedincov, ktorí očkovaní byť zo zdravotných dôvodov nemôžu. Na okresnej úrovni pokles zaočkovanosti, ktorý poklesne pod 95% hladinu, môže mať za následok vznik menších epidémii. Výskyt ojedinelých prípadov ochorení, ako napríklad záškrt, osýpky a v súčasnej dobe početnejší výskyt čierneho kašľa len potvrdzuje to, že pôvodca nákazy je stále prítomný, koluje v populácii a čaká na príležitosť.
Súčasná situácia vo výskyte čierneho kašľa. Je pozorovaný zvýšený výskyt tohto ochorenia v Českej republike a od začiatku roka sú evidované jednotlivé prípady ochorení aj na Slovensku. Zatiaľ je možné len odhadovať príčinu, či poklesom kolektívnej imunity pre odmietanie očkovania alebo poklesom, či nedostatočnou tvorbou protilátok u jednotlivcov. Očkovanie proti čiernemu kašľu bolo v SR zavedené v roku 1953. V tomto období sa chorobnosť pohybovala okolo 400 prípadov na 100 000 obyvateľov. Očkovaním populácie chorobnosť postupne klesala a v priebehu rokov boli obdobia úplne bez výskytu resp. sa vyskytovali ojedinelé prípady. Zobrazený graf znázorňuje výskyt ochorení na čierny kašeľ od roku 1952 (pre porovnateľnosť prípady sú prepočítané na 100 000 obyvateľov). V roku 1953 je vyznačený rok zavedenia povinného očkovania a vodorovná červená mierna krivka od roku 1980 znázorňuje zaočkovanosť detskej populácie.
Záverom interpretujeme slová mamičky chorého dieťaťa na čierny kašeľ, ktorá pred ochorením odmietla dieťa očkovať s vysvetlením, že sa jedná o ochorenie dávno zabudnuté! Súčasná situácia potvrdzuje pravý opak.
Zdroj: www.uvzsr@uvzsr.sk
Regionálny úrad verejného zdravotníctva
so sídlom v Žiari nad Hronom
oddelenie epidemiológie