Zdravotný stav obyvateľstva SR

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”. Zdravie človeka závisí od rozvoja spoločnosti v rôznych oblastiach. Zdravotný stav ovplyvňuje, či už pozitívne alebo negatívne, niekoľko determinantov, medzi ktoré patria životný štýl, genetické a konštitučné faktory a socioekonomické prostredie.

Na hodnotení zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky sa podieľa Úrad verejného zdravotníctva SR (odpor podpory zdravia a výchovy k zdraviu, odbor životné prostredie), Sociálna poisťovňa, Národné centrum zdravotníckych informácii a Štatistický úrad SR. 

Hlavným cieľom hodnotenia je zosumarizovať a analyzovať aktuálne informácie o vývoji zdravotného stavu obyvateľstva na základe indikátorov zdravotného stavu akými sú napríklad stredná dĺžka života, pôrodnosť, úmrtnosť, incidencia a prevalencia ochorení, hospitalizácia, práceneschopnosť, invalidizácia, výskyt ochorení z vôd, vplyv znečisteného ovzdušia na zdravie. 

Demograficky vývoj

Podľa údajov Štatistického úradu SR žilo k  31. 12. 2020 v Slovenskej republike 5 459 781 obyvateľov, z toho bolo 2 666 486 mužov (48,8 %) a 2 793 295 žien (51,2 %). Priemerný vek obyvateľov sa na Slovensku postupne zvyšuje a v roku 2019 prvýkrát prekročil hranicu 41 rokov (41,1 roka). U žien 42,8 roka a u mužov 39,7 roka. V priebehu sledovaného obdobia 2015 – 2020 sa priemerný vek obyvateľov Slovenska zvýšil o 1,2 roka. Rastúci trend má aj index starnutia. 

Od roku 2015 pozorujeme trend rastu reprodukčných ukazovateľov – mierne sa zvyšuje pôrodnosť, naďalej klesá potratovosť a prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov je v kladných číslach. Nárast prirodzeného prírastku je výsledkom zvyšujúcej sa  pôrodnosti a zlepšujúcich sa úmrtnostných pomerov v posledných rokoch analyzovaného obdobia.
Základným ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľov a úmrtnosti je vo všeobecnosti stredná dĺžka života. Na Slovensku stredná dĺžka života neustále stúpa u oboch pohlaví (podľa údajov ŠÚ SR v roku 2020 dosiahla u mužov 73,47 rokov a u žien 80,17 rokov).

Úmrtnosť je jedným z indikátorov zdravotného stavu, ktorý ovplyvňuje demografickú štruktúru obyvateľov. V sledovanom období zomieralo v SR 52 až 54-tisíc ľudí ročne. Z hľadiska pohlavia sa najvýraznejšie rozdiely medzi úmrtnosťou mužov a žien prejavili v kategóriách produktívneho veku, kde dominuje mužská úmrtnosť. 

V štruktúre úmrtnosti podľa príčin smrti nenastali v posledných rokoch v populácii Slovenska výrazné zmeny. Podľa Zdravotníckej ročenky Slovenskej republiky 2019 patria  medzi najčastejšie príčiny úmrtí choroby obehovej sústavy, nádorové ochorenia, choroby dýchacej sústavy, vonkajšie príčiny chorobnosti a úmrtnosti (poranenia, otravy, vraždy, samovraždy a podobne), choroby tráviacej sústavy.

(pdf formát: Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015-2020)

Výskyt civilizačných ochorení   

Z celkového počtu úmrtí podľa príčiny smrti určenej pre štatistické spracovanie (revidovanej od roku 2011 do roku 2019 v čase spracovania predmetnej správy) dominovali v podiele úmrtí choroby obehovej sústavy a nádory, napriek tomu sa v týchto skupinách chorôb evidoval v počte úmrtí od roku 2011 mierny pokles. Pri predčasných úmrtiach (do 75 rokov) boli takmer rovnako zastúpené nádory a choroby obehovej sústavy, s miernou prevahou u nádorov. V produktívnom veku 25 – 64 rokov bol z celkového počtu úmrtí v danej vekovej skupine najvyšší podiel úmrtí na nádory, čo upozorňuje na nevyhnutnosť zvýšenia povedomia populácie o absolvovaní preventívnych prehliadok.   Najčastejšími príčinami hospitalizácie v sledovanom období boli bez rozdielu v pohlaví choroby obehovej sústavy (15,5 % z celkového počtu hospitalizácií v roku 2020; v počte 151 593).

Nasledovali hospitalizácie na nádory (10,5 %; v počte 103 162) a choroby tráviacej sústavy (9,1 %; v počte 88 866). Častými sú i hospitalizácie pre poranenia, otravy a niektoré následky vonkajších príčin (8,0 % v počte 78 290), ktoré sa však viac týkali mužov. Choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva 6,5 % hospitalizácií s počtom 63 687 a choroby dýchacej sústavy 6,4 % v počte 62 762 hospitalizácií.  Od roku 2011 je zaznamenaný najvýraznejší nárast počtu nových pacientov v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti u 15 – 19 ročných. Počet nových mladistvých pacientov sa v roku 2019 oproti roku 2011 zvýšil o 36 % (v prepočte na 10 000 obyvateľov uvedenej vekovej skupiny).
(pdf formát: Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015-2020)

Výskyt infekčných ochorení 

Jednotným imunizačným programom sa očkovanie v Slovenskej republike riadi od roku 1986. Cieľom imunizačného programu je eliminácia až eradikácia prenosných ochorení dôsledným zabezpečovaním efektívnej imunizácie detí a dospelých. 
Dôsledným plnením Národného imunizačného programu sa podarilo väčšinu infekčných ochorení výrazne eliminovať najmä v detskej populácii. Slovenská republika patrila medzi prvé krajiny na svete, ktoré dosiahli elimináciu detskej obrny. Chorobnosť na infekčné ochorenia preventabilné očkovaním sa u nás pohybuje na veľmi nízkych až nulových hodnotách. Niektoré ochorenia ako osýpky, mumps alebo čierny kašeľ sa vyskytujú mimoriadne, alebo v lokálnych epidémiách najmä u neočkovaných alebo nedostatočne očkovaných osôb. 

Chorobnosť na ostatné infekčné ochorenia preventabilné očkovaním, ako sú napríklad vírusová hepatitída typu B, hemofilové invazívne nákazy alebo pneumokokové nákazy, sa po zavedení pravidelného očkovania výrazne eliminovala. 
Zaočkovanosť proti jednotlivým očkovaním preventabilným ochoreniam je v Slovenskej republike z hľadiska udržania kolektívnej imunity na národnej úrovni dostatočná. Dlhé roky sa zaočkovanosť proti infekčným ochoreniam zaradených do systematického pravidelného očkovania na národnej úrovni udržuje nad 95 %. 

Potreba a význam očkovania sa preukazuje najmä pri výskyte nových a závažnejších ochorení. V minulosti sa zaznamenávalo niekoľko prípadov celosvetových epidémií s devastačnými následkami vo forme vysokej úmrtnosti, ako napríklad mor alebo pravé kiahne. Celosvetové pandémie sa však vyskytovali najmä v súvislosti s respiračnými ochoreniami spôsobenými vírusom chrípky. Z histórie poznáme niekoľko pandémií chrípky vyhlásených Svetovou zdravotníckou organizáciou. 

Pandémia chrípky pod názvom Španielska chrípka trvala od februára 1918 do apríla 1920 a bola spôsobená vírusom chrípky typu A(H1N1). Ďalšou pandémiou chrípky bola Ázijská chrípka v rokoch 1957 až 1958. Spôsobil ju vírus chrípky A(H2N2). V rokoch 1968 – 1969 bola vyhlásená pandémia Hong Kongskej chrípky spôsobená vírusom chrípky A(H3N2). Od roku 1969 boli hlásené lokálne epidémie chrípky, ktoré však nepredstavovali ohrozenie verejného zdravia z celosvetového hľadiska. Až po 40 rokoch bola v roku 2009 vyhlásená Pandémia chrípky A(H1N1)2009 spôsobená vírusom chrípky s obsahom génov vírusov prasacej, vtáčej a ľudskej chrípky v takej kombinácii, aká nebola predtým v ľudskej populácii zaznamenaná. V roku 2020 bola vyhlásená celosvetová pandémia ochorenia COVID-19. V roku 2020 bolo zaznamenaných spolu 285 874 pozitívnych prípadov ochorenia. Celkový počet hospitalizovaných v roku 2020 bolo 2 896 osôb. Ochoreniu priamo a nepriamo podľahlo spolu 2 250 osôb. Najvyššia chorobnosť sa vyskytovala vo vekovej skupine 45 – 54 ročných osôb. Začiatkom roka 2021 pokračoval narastajúci trend chorobnosti, kedy počet chorých výrazne vzrástol u aktívnych osôb. Celkovo sa ku koncu septembra 2021 zaznamenalo viac ako 10 400 úmrtí v súvislosti s ochorením Covid-19. 
(pdf formát: Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015-2020) 

Environmentálne zdravie 

Životné prostredie, prírodné ako aj človekom pretvorené, patrí k zdrojom faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie človeka a jeho životnú pohodu (tzv. environmentálne zdravie). Vzťah životného prostredia a zdravia je komplexom interakcií faktorov v prostredí, kde jednotlivec žije. 

Rizikové faktory správania a environmentálne rizikové faktory sú zodpovedné za takmer polovicu všetkých úmrtí. Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno spojiť s rizikovými faktormi správania, vrátane rizík súvisiacich so stravovaním, fajčením tabaku, spotrebou alkoholu a nízkou fyzickou aktivitou, čo je väčší podiel v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni približne dve z piatich úmrtí. Environmentálne faktory ako znečistenie ovzdušia prispievajú k výraznému počtu úmrtí, pričom len vystavenie jemným tuhým časticiam a ozónu súvisí so 7 % všetkých úmrtí. Úmrtia spôsobené znečistením ovzdušia sú spájané hlavne s ochoreniami obehovej sústavy, respiračnými ochoreniami a niektorými druhmi rakoviny. Riziká spojené so stravovaním vrátane nízkeho príjmu ovocia a zeleniny a vysokej spotreby soli prispeli v roku 2019 k 26 % všetkých úmrtí na Slovensku, čo je vysoko nad priemerom EÚ, ktorý je 17 %. Podiely súvisiace so spotrebou tabaku (17 %), spotrebou alkoholu (6 %) a nedostatkom fyzickej aktivity (2 %) sa rovnali priemerom EÚ.
(pdf formát: Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015-2020)

Porovnanie so svetom 

Nárast strednej dĺžky života medzi rokmi 2000 a 2020 bol spôsobený najmä zníženiami úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. Napriek tomu bola v roku 2019 ischemická choroba srdca naďalej vedúcou príčinou smrti a spôsobovala každé štvrté úmrtie. Miera úmrtnosti na cievne mozgové príhody od roku 2000 takisto klesla, ale zostala druhou vedúcou príčinou smrti v roku 2019.
Úmrtnosť na rakovinu je veľmi vysoká. Rakovina pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka sú u Slovákov najčastejšími príčinami úmrtia na rakovinu, aj keď sa od roku 2000 táto úmrtnosť mierne znížila. V roku 2020 spôsobilo ochorenie COVID-19 4 004 úmrtí (6,8 % všetkých úmrtí). Ďalších 11 197 úmrtí bolo zaregistrovaných do konca júna 2021, čo od začiatku pandémie predstavuje takmer tri štvrtiny úmrtí, ktoré súvisia s ochorením COVID-19. 

Podľa najnovších odhadov sa na základe tendencií výskytu v predchádzajúcich rokoch sa na Slovensku v roku 2020 očakávalo takmer 30 000 nových prípadov ochorenia na rakovinu. Predpoklad bol, že u mužov budú štandardizované miery výskytu pre všetky druhy rakoviny v porovnaní s priemerom EÚ vyššie, ale u žien budú podobné. U mužov sú hlavnými druhmi rakoviny rakovina hrubého čreva a konečníka (18 %), potom rakovina pľúc a prostaty (obe 16 %). U žien je vedúcim druhom rakoviny rakovina prsníka (23 %), nasleduje rakovina hrubého čreva a konečníka(15 %) a rakovina maternice (8 %). V roku 2019 podľahlo rakovine približne 13 700 ľudí – po Maďarsku ide o druhú najvyššiu mieru úmrtnosti v EÚ. V roku 2018 Slovensko zaviedlo Národný plán boja proti rakovine zameraný na zníženie výskytu onkologických ochorení aj úmrtnosti a na zlepšenie kvality života pacientov.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) umiera v európskom regióne každý rok takmer jeden a pol milióna ľudí na ochorenia, ktoré súvisia s kvalitou životného prostredia. Toto číslo zodpovedá 16 % všetkých úmrtí spôsobených environmentálnymi rizikami, ktorým sa možno vyhnúť alebo ich odstrániť environmentálnymi rizikami, ktorým sa možno vyhnúť alebo ich odstrániť.