Voda na kúpanie

Význam vody na kúpanie ako environmentálneho faktora v posledných rokoch narastá. Súvisí to rozvojom a budovaním zariadení, najmä aquaparkov a bazénových komplexov s rôznymi vodnými atrakciami určenými na relax a zábavu. Okrem rekreačného plávania, kúpania a pobytu pri vodnej ploche ponúkajú doplnkové rekreačné športy, aktivity a služby, ktoré sú, ale nemusia byť spojené priamo s vodou na kúpanie. K zvyšovaniu záujmu verejnosti o pobyt pri vodných plochách prispievajú dlhé vlny horúčav a veľký počet mimoriadne teplých letných dní s teplotou nad 30°C počas ostatných kúpacích sezón. Aquaparky a termálne kúpaliská patria tak medzi najobľúbenejšie letné turistické atrakcie, ktoré každoročne zabezpečujú oddych a zábavu návštevníkom z bezprostredného okolia, ako aj zo vzdialených iných regiónov i zo zahraničia a majú niekoľkotisícové návštevnosti.

S rekreačným kúpaním a pobytom na kúpaliskách sú spojené aj niektoré zdravotné riziká. Vznikajú najmä pri nedodržaní požiadaviek na kvality vody na kúpanie, prekračovaní kapacity zariadení, nedostatočnom hygienickom zázemí resp. nesprávnej prevádzke zariadení.

Okrem infekčných zdravotných rizík (bakteriálne, mykologické a parazitárne ochorenia – spôsobujú nákazy kože, povrchových slizníc, nákazy urogenitálneho traktu, črevné nákazy) vznikajú v súvislosti s rekreačným kúpaním riziká poškodenia zdravia pri nadmernom opaľovaní, riziká úrazov resp. riziká alergizácie. Rekreačné kúpanie tiež ale naopak prináša pre fyzické zdravie a psychickú pohodu návštevníkov významné benefity a je vhodnou prevenciou chronických ochorení. Je tiež jednou z najuniverzálnejších pohybových aktivít, ktorá je vhodná pre všetky vekové kategórie.

Základné pojmy a požiadavky v oblasti vody na kúpanie a kúpalísk definuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na rekreačné kúpanie sa na Slovensku využívajú 2 základné typy vodných plôch – umelé kúpaliská a prírodné vodné plochy.

Umelé kúpaliská umožňujú využívanie počas celého roka a preto vzhľadom k našim podnebným podmienkam zohrávajú v oblasti rekreačného kúpania najvýznamnejšiu úlohu. Umelým kúpaliskom je podľa § 19 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. krytá alebo nekrytá stavba určená na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením. Medzi umelé kúpaliská (kryté aj nekryté) sa zaraďujú napr. aquaparky, termálne kúpaliská, kúpacie areály, plavárne ako aj bazény pri hoteloch a penziónoch, v školských zariadeniach a pod. Na Slovensku evidujeme cca 500 umelých kúpalísk, z nich jedna tretina je sezónnych. Pomerne zriedkavé sú u nás (v porovnaní napr. s Českom) biokúpaliská - umelé kúpaliská využívajúce prirodzené technológie čistenia vody na kúpanie bez použitia chemických látok. Požiadavky na umelé kúpaliská vrátane biokúpalísk okrem vyššie uvedeného zákona upravuje vyhláška ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 308/2012 Z. z. o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku. Za kontrolu kvality vody na kúpanie na umelom kúpalisku zodpovedá jeho prevádzkovateľ.

Prírodné vodné plochy na kúpanie zastupuje každoročne u nás cca 85 jazier, vodných nádrží, štrkovísk, tajchov resp. v ojedinelých prípadoch aj časti vodných tokov, ktoré verejnosť v letnom období využíva na kúpanie. Časť z nich má prevádzkovateľa a organizovanú rekreáciu a patrí do kategórie prírodných kúpalísk. Prírodným kúpaliskom je podľa § 19 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. vyhradená prírodná vodná plocha a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením tvoriace neoddeliteľný celok. Aj prírodné kúpaliská prešli v poslednom období významnými zmenami a stali sa miestom, ktoré poskytuje okrem možnosti kúpania priestor napr. pre organizovanie rôznych kultúrnych a športových podujatí. Za kontrolu kvality vody na kúpanie na prírodnom kúpalisku zodpovedá jeho prevádzkovateľ. V ostatných rokoch evidujeme zníženie počtu prírodných vodných plôch (až na 11 v roku 2022), ktoré sú prevádzkované ako prírodné kúpaliská a ubúda subjektov, ktoré žiadajú o schválenie prírodných vodných plôch na organizovanú rekreáciu. Súvisí to s premenlivým počasím v posledných rokoch ako i s povinnosťami, ktoré musia subjekty v súlade s platnými právnymi predpismi zabezpečiť. Požiadavky na prírodné kúpaliská upravujú vyššie uvedené predpisy a v oblasti kvality vody na kúpanie aj vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 309/2012 Z. z. o požiadavkách na vodu určenú na kúpanie.

Prírodné vodné plochy s neorganizovanou rekreáciou (bez prevádzkovateľa) využívané na kúpanie monitorujú orgány verejného zdravotníctva, ktoré vykonávajú aj kontrolu kvality vody na kúpanie. Početnosť kontroly na plochách závisí od ich návštevnosti a v prípade víkendových lokalít je len orientačná. Ojedinele sa na kontrole kvality vody na kúpanie alebo na zabezpečovaní hygienického zázemia podieľajú aj obce resp. prevádzkovatelia okolitých napr. ubytovacích zariadení a pod.

Časť prírodných vodných plôch (s organizovanou aj neorganizovanou rekreáciou) sa na základe európskych kritérií zaraďuje do tzv. vôd určených na kúpanie.