Tlačové správy

Späť ÚVZ SR: Motivujte svoje deti k pohybu a hýbte sa s nimi, ste pre ne najlepší vzor. Okrem lepšej fyzickej kondície a imunity im pomôžete rozvinúť zodpovednosť, cieľavedomosť, zmysel pre čestnú hru a výdrž

Začína sa školský rok a pre školákov i pre rodičov to znamená návrat k pravidelnému režimu rôznych povinností. Nezabúdajte, že jeho súčasťou má byť aj pohyb. Cez prázdniny mali deti viac času a radi sa vybláznili pri kúpaní, futbale, tenise, bicyklovaní, či iných športoch. Počas školského roka však mnohé pohyb odsúvajú na vedľajšiu koľaj a neraz je pre ne príťažou aj telocvik. Odborníci sa pritom zhodujú, že dve hodiny povinnej telesnej výchovy týždenne sú úplne nepostačujúce.

„Prieskumy režimu dňa detí na základných a stredných školách potvrdili, že až takmer 80 % žiakov a študentov sa nevenuje žiadnej fyzickej aktivite, či už mimoškolskej, alebo spontánnej,“ zdôrazňuje docentka MUDr. Jana Hamade, PhD., vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Počítač nahráva obezite 

K najväčším súperom pohybu a zároveň k požieračom času dnešnej mládeže patrí virtuálna realita. „U detí, ktoré presedia viac ako dve hodiny denne pri počítači alebo televízore, významne rastie riziko obezity. Alarmujúce je, že vyše 20 percent detí takto trávi dokonca až vyše tri hodiny. Aj na základe týchto zistení a ďalších výskumov Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky navrhol Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zvýšenie počtu hodín povinnej telesnej výchovy v školách,“ hovorí docentka Jana Hamade.

Význam pravidelného pohybu pre zdravie zvýrazňujú odborníci čoraz viac. „Zo záverov prieskumu v časopise Lancet vyplynulo, že deti potrebujú cvičiť najmenej 90 minút denne, aby zabránili rozvoju chorôb srdca a ciev v strednom a vyššom veku. Deti majú prirodzenú potrebu hýbať sa už od dojčenského veku. Dojčatá spontánne pohybom reagujú na impulzy okolitého sveta, v období batoľaťa sa vyvíjajú zložitejšie pohybové zručnosti, napríklad aj chôdza. Aktívny pohyb vyplní dieťaťu v tomto období života až 80 percent času počas dňa,“ upozorňuje docentka Jana Hamade.

Ako otec i mama

Deti sa radi hýbu aj v predškolskom veku. „Je to ich prirodzený prejav, rodičia im nemusia nič prikazovať a organizovať, fyzické schopnosti a všestranná mobilita sa rozvíjajú nenútene.  Dochádza k prepojeniu myslenia s cieľavedomými pohybmi, čo je výborná motivácia pre rôzne druhy hier. V predškolskom veku preferujte práve takéto aktivity, deti už zvládnu rôzne skoky, doskoky, úchopy lopty a podobne,“ ozrejmuje odborníčka. Prvé úskalia obvykle prichádzajú v mladšom školskom veku. „Vtedy nastáva charakteristický rozpor medzi tým, že dieťa sa chce intenzívne hýbať, ale už si musí plniť školské povinnosti. Okrem učiteľov je najmä na rodičoch, aby mu vysvetlili, prečo je dôležité a prospešné venovať sa pohybu a zároveň mu zorganizovať denný program tak, aby malo na pohyb čas. Rodičia sú najlepšia motivácia i príklad. Keď nemá ani jeden z nich záujem o pohybové aktivity, nemožno veľmi očakávať, že dieťa ho získa. Pre menšie deti sú vhodné napríklad spoločné hry, pre staršie prechádzky v prírode, ale aj rôzne kolektívne športy,“ zdôrazňuje docentka Jana Hamade.

Nech si vyberie

Pre starších školákov je príznačný zrýchlený rast a s tým spojená zhoršená pohyblivosť kĺbov a svalovej elasticity. „Postupne čoraz lepšie chápu jednotlivé zložky telesnej spôsobilosti, zvládajú zručnosti, venujú sa rôznym športom, tancom a aktivitám v prírode. Aktívnemu športu by mali venovať minimálne 30 minút denne,“ odporúča docentka Jana Hamade. „Pohybové zručnosti si má dieťa pestovať v akejkoľvek podobe, nemali by však byť jednostranné. Mladšie deti môžu chodiť do rôznych športových krúžkov, ak ich nejaký druh športu zaujme viac a tréner zhodnotí, že dieťa naň má nadanie, nech sa mu venuje. Nenúťte ho však nasilu, aby sa venovalo napríklad tenisu, alebo gymnastike, ak ho nebaví.“

odbor hygieny detí a mládeže a referát komunikačný Úradu verejného zdravotníctva SR