Rádionuklidy v atmosfére

Atmosféra je jedným z prírodných rezervoárov, kde dochádza ku kumulácii rádioaktívnych látok. Rádionuklidy sa v atmosfére môžu nachádzať zachytené na aerosóloch. Na povrch zeme sa dostávajú vo forme spadu a aj zrážok. Slúžia na sledovanie radiačnej záťaže obyvateľstva, a aj ako stopovače atmosférických procesov, resp. procesov, ktorými sa znečistenie z povrchu dostáva do atmosféry a naopak. Rádionuklidy v atmosfére sú prírodného a umelého pôvodu a spôsoby ich distribúcie sú rozmanité.

Prírodné rádionuklidy sa dostávajú do atmosféry z hornín, vodných zdrojov alebo spracovaním prírodných materiálov. Môžu vznikať aj interakciou kozmického žiarenia s nuklidmi v atmosfére. Prírodná rádioaktivita atmosféry je prevažne zapríčinená radónom a jeho dcérskymi produktmi. Radón uniká z pôdy, hornín, vody, zo stavebných materiálov a tiež zo spalín tuhých palív a zemného plynu. Vylučovanie je závislé na okolitej teplote, tlaku vzduchu, veterných pomeroch a ďalších meteorologických parametroch. Stúpaním teploty a poklesom barometrického tlaku sa uvoľňovanie radónu zväčšuje.
Umelá rádioaktivita atmosféry nastala predovšetkým ako výsledok skúšok jadrových zbraní. Následný rádioaktívny spad predstavuje hlavný faktor kontaminácie životného prostredia, V rádioaktívnom spade sa nachádzajú rádionuklidy ako sú napr. 3H, 14C, 55Fe, 90Sr, 95Zr, 103Ru, 106Ru atď.