Optické žiarenie

Optické žiarenie je jedným z fyzikálnych faktorov životného prostredia, ktoré sa v našom životnom prostredí vyskytuje prirodzene a je pre náš život nevyhnutné (slnečné žiarenie), ale vzniká aj z umelých zdrojov. Pôsobenie optického žiarenia z prirodzených i umelých zdrojov na naše zdravie môže byť priaznivé, ale i nepriaznivé.
Pre ochranu zdravia je preto potrebné poznať okrem pozitívneho pôsobenia aj zdravotné riziká vyplývajúce z  pôsobenia optického žiarenia na ľudské zdravie a spôsoby ochrany.

Slnečné žiarenie pozostáva z viditeľného – svetelného žiarenia, z neviditeľného infračerveného žiarenia vnímaného ako teplo a z neviditeľného ultrafialového žiarenia.

Viditeľné žiarenie

Osvetlenie – je jedným z dôležitých faktorov životného i pracovného prostredia. Človek prijíma zrakom 80-90% informácií. Vplyv nedostatočného osvetlenia na zdravie sa považuje za preukázaný (stres, tvorba cholesterolu, nižšia produkcia vitamínov A, D, zvyšovanie
hmotnosti, zrýchlené starnutie, nižšia produkcia serotonínu).

Osvetlenie viditeľným svetlom (380 – 760 nm) sa rieši ako osvetlenie prirodzeným, denným svetlom, alebo osvetlenie umelým, resp. združeným osvetlením.
Kritériom je zraková náročnosť vykonávanej činnosti vo vnútorných priestoroch. Za tzv. hygienické minimum sa pre vnútorné priestory s dlhodobým pobytom ľudí považuje osvetlenosť min. 200 lx, v každom vnútornom priestore min. 20 lx (aj chodby).

V SR povinnosť dodržiavania požiadaviek na kvalitu vnútorného prostredia budov určených pre verejnosť, vrátane požiadaviek na osvetlenie, preslnenie a iné druhy optického žiarenia upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Zákon súčasne explicitne vymedzuje, v ktorých priestoroch sa nesmie zriaďovať trvalé dopĺňanie denného osvetlenia zo zdrojov umelého osvetlenia (obytné miestnosti bytov; izby ubytovacích zariadení internátneho typu; denné miestnosti zariadení pre predškolskú
výchovu; učebne škôl okrem špeciálnych učební; lôžkové izby zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).

Vykonávacím predpisom, ktorý upravuje požiadavky na osvetlenie vnútorných priestorov je vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, podľa ktorej: Osvetlenie vnútorných priestorov musí byť zabezpečené osvetľovacími otvormi alebo sústavami umelého osvetlenia tak, aby v miestnostiach s pobytom ľudí alebo v ich funkčne vymedzených častiach boli dodržané základné požiadavky na osvetlenie vo vzťahu k zrakovej činnosti osôb a k charakteru svetelného prostredia.

V praxi verejného zdravotníctva sa však stretávame aj s posudzovaním nepriaznivého vplyvu svetla na ľudské zdravie, ide najmä o oslňovanie a rušenie, kedy svetlo interferuje s nejakou ľudskou činnosťou (spánok, pozorovanie). Za úplne špecifické je možné považovať nežiaduce pôsobenie umelého osvetlenia v noci, ktoré označujeme ako rušivé svetlo, pričom môže dochádzať k rušeniu spánku.

Rušivé svetlo je svetlo zo zdrojov umelého svetla, najmä pri jeho nevhodnej intenzite a umiestnení zdroja svetla v nočných hodinách – verejné osvetlenie, reklamy, osvetlenie priemyselných areálov v blízkosti obytných území. Rušenie spánku môže mať vážne zdravotné dôsledky a viesť k spánkovej deprivácii so zníženou tvorbou melatonínu a narušením cirkadiánnych rytmov človeka. Rytmicite podlieha napr. výška telesnej teploty, uvoľňovanie hormónov, hodnoty tlaku krvi, delenie a metabolizmus buniek. Zásadnú úlohu má pri tom melatonín, produkcia ktorého silne závisí na striedaní svetla a tmy a v dôsledku nadmerného osvetlenia je jeho produkcia znížená.
Požiadavky na ochranu zdravia pred pôsobením rušivého svetla upravuje vyhláška MZ SR č. 539/2007 Z. z. o podrobnostiach o limitných hodnotách optického žiarenia a požiadavkách na objektivizáciu optického žiarenia v životnom prostredí.

Ultrafialové žiarenie

Ultrafialové žiarenie sa v prostredí človeka vyskytuje prirodzene, ako súčasť slnečného žiarenia je ubikvitárne rozšírené, ale stretávame sa s ním aj v umelej podobe.

V súvislosti s biologickými účinkami je UV žiarenie delené na:

  • dlhovlnné pásmo UVA 320 - 400 mm,
  • strednovlnné pásmo UVB 280 - 320 mm, 
  • krátkovlnné pásmo UVC 100 - 280 mm.

UV žiarenie ktoré vzniká ako súčasť slnečného žiarenia by malo smrtiace účinky na život na Zemi, pokiaľ by všetko preniklo až do troposféry. Pre život na zemi je nevyhnutná ochranná funkcia atmosféry, ktorá funguje ako filter. Viditeľné a infračervené žiarenie prechádza atmosférou takmer nedotknuté. UVC žiarenie, ktoré je pre život na zemi nebezpečné je absorbované ozónom v stratosférickej vrstve atmosféry. Ozón absorbuje okrem UVC i veľkú časť UVB žiarenia, takže UV žiarenie dopadajúce na Zem je tvorené najmä UVA (90-99%) a malou časťou UVB (1-10%) žiarením.  

Malé množstvo UV žiarenia je pre ľudí prospešné a je nevyhnutné pre tvorbu vitamínu D. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pre väčšinu populácie niekoľko minút priameho slnečného svetla dopadajúceho denne na ruky a tvár stačí na to, aby sa vytvorilo dostatočné
množstvo vitamínu D, potrebné pre normálny vývoj kostí a ostatné biologické pochody. Dlhodobá a nadmerná expozícia ultrafialovému žiareniu môže spôsobovať škodlivé akútne a chronické účinky na koži, očiach, imunitnom systéme. Z chronických zdravotných účinkov
je najzávažnejšie zvýšené riziko vzniku kožných nádorových ochorení (Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny IARC zaraďuje UVA, UVB a UVC žiarenie do zoznamu dokázaných karcinogénov pre ľudí).

Ochrana všeobecnej populácie pred nadmerným pôsobením UV žiarenia zo slnečného žiarenia spočíva najmä v minimalizovaní pobytu na priamom slnku v čase medzi 11 – 15 hodinou, v používaní vhodného oblečenia, vrátane pokrývky hlavy, kvalitných slnečných okuliarov, a v používaní kvalitných krémov s vysokým UV faktorom.

Náročnejšia je ochrana pred nadmerným pôsobením UV žiarenia pri profesionálnej expozícii (pracovníci v poľnohospodárstve, v stavebníctve, pri údržbe zelene, na kúpaliskách), kde sa okrem osobných ochranných pracovných prostriedkov uplatňujú aj režimové, organizačné opatrenia.

V umelej podobe je UV žiarenie používané pri priemyselných technológiách, dezinfekcii vzduchu a vody, pri lekárskych ošetrovacích metódach. V týchto prípadoch sú nevyhnutné technické a organizačné opatrenia s cieľom vylúčenia alebo obmedzenia škodlivých účinkov
UV žiarenia na prípustnú mieru.

Mimoriadnu pozornosť venuje verejné zdravotníctvo ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami UV žiarenia pri jeho využívaní na kozmetické účely v zariadeniach komerčného charakteru – soláriách.