Mimoriadne radiačné situácie, nehody, havárie

Využívanie zdrojov ionizujúceho žiarenia v rôznych oblastiach ľudských aktivít môže samozrejme spôsobovať aj rôzne problémy ako sú havárie, teroristické ataky a iné zlovoľné činy použitím zdrojov ionizujúceho žiarenia, alebo rádioaktivity vo všeobecnosti. Preto je mimoriadne dôležité aby najmä krajiny, ktoré využívajú vysokoaktívne zdroje ionizujúceho žiarenia, boli na riešenie takýchto situácií pripravené.

Pripravenosť na núdzové situácie a reakcia na ne si vyžaduje:

  • vypracovanie systému riadenia núdzových situácií vrátane plánov reakcie na ne;
  • vypracovanie, odôvodnenia a optimalizácie stratégie ochrany;
  • používanie referenčných úrovní, všeobecných kritérií a prevádzkových kritérií v stratégii ochrany;
  • ochranu pracovníkov a dobrovoľníkov pri mimoriadnych udalostiach;
  • medzinárodnú spolupráca a cezhraničnú koordináciu;
  • informovanie verejnosti a komunikačné opatrenia;
  • prechod z existujúcej situácie ožiarenia do existujúcej situácie ožiarenia;
  • zapojenie zainteresovaných strán.

Ako príklad možno uviesť nasledovné udalosti:

Radiačná havária je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia, ktorý môže spôsobiť ožiarenie obyvateľov na úrovni limitov ožiarenia obyvateľov alebo na úrovni vyššej, a ktorý vyžaduje zavedenie neodkladných a následných ochranných opatrení.

Teroristický atak s použitím zdroja ionizujúceho žiarenia je na rozdiel od radiačnej havárie odlišný v nasledovnom:

  • informácie o čine prichádzajú pred alebo krátko po čine,
  • chýba informácia o použitých rádionuklidoch a ich aktivite,
  • chýba vhodný softvér a modelové hodnotenie, 
  • monitorovacie prostriedky jadrových zariadení nemusia byť k dispozícii,
  • pravdepodobnosť kombinácie rádioaktívnej kontaminácie, ožiarenia a poranenia osôb je vysoká.

Zlovoľné činy s použitím zdroja ionizujúceho žiarenia sa odlišujú od radiačnej havárie v nasledovnom:

  • čin je zistený náhodne,
  • informácie o čine prichádzajú dlho po čine,
  • chýba informácia o použitých rádionuklidoch a ich aktivite,
  • chýba vhodný softvér a modelové hodnotenie, 
  • monitorovacie prostriedky jadrových zariadení nemusia byť k dispozícii,
  • rádioaktívna kontaminácia môže byť sekundárne rozšírená na rozsiahle územie,
  • je náročné zistiť všetky ožiarené osoby a rekonštruovať ich dávky.