Mikroplasty

Mikroplasty zahŕňajú širokú škálu materiálov rôzneho chemického zloženia, tvaru, farby, veľkosti a hustoty. V súčasnosti neexistuje pre mikroplasty žiadna vedecky dohodnutá definícia. Väčšina definícií v literatúre sa však zameriava na ich zloženie a
veľkosť. Tá najčastejšie používaná opisuje mikroplasty ako plastové častice menšie ako 5 mm, pričom spodná hranica sa uvádza ako 1 μm. Podskupina mikroplastov s veľkosťou menej ako 1 μm sa často označuje ako nanoplasty.

Mikroplasty sú často kategorizované do dvoch veľkých skupín, primárne a sekundárne. Primárne mikroplasty sa špecificky vyrábajú v rozsahu veľkosti mikroplastov a využívané sú ako súčasť spotrebných výrobkov (napr. priemyselné abrazíva používané pri pieskovaní, mikroguličky používané v kozmetike). Sekundárne mikroplasty vznikajú fragmentáciou väčších plastových predmetov (napr. tašiek, fliaš, odevov, pneumatík atď.), buď opotrebovaním alebo ich rozkladom v životnom prostredí, ktorý je spôsobený vplyvom slnečného žiarenia, vlhkosti a mechanického pôsobenia.

Plasty vznikajú reakciou malých organických molekúl nazývaných monoméry, ktorých výsledkom sú dlhé polymérne reťazce.

Existujú dva všeobecné typy plastov: termoplasty a termosetové plasty. Termoplasty pri zahriatí mäknú, môžu sa tvarovať a po ochladení stvrdnú. Tento proces sa môže mnohokrát opakovať, čo znamená, že termoplasty možno recyklovať. Termosetové plasty pri zahrievaní nezmäknú, pretože medzi polymérnymi reťazcami sa vytvárajú trvalé chemické väzby (zosieťovanie).

Biologicky rozložiteľné plasty sú plasty, ktoré sa môžu rozložiť hydrolýzou, pod vplyvom ultrafialového svetla (UV) alebo pôsobením mikroorganizmov (zvyčajne baktérií). 

Svetová produkcia plastov exponenciálne vzrástla od začiatku ich veľkovýroby v 50. rokoch minulého storočia. Podľa odhadov sa do životného prostredia v EÚ každoročne uvoľní 75- až 300-tisíc ton mikroplastov. Vzhľadom na odhadovanú mieru rastu celosvetovej populácie a súčasnú spotrebu plastov a produkciu odpadu sa predpokladá, že produkcia plastov sa do roku 2025 zdvojnásobí a do roku 2050 viac ako strojnásobí.

Mikroplasty sú pravdepodobne prítomné vo všetkých zložkách životného prostredia a ich prítomnosť bola zistená v potravinách, vzduchu, odpadovej, morskej, sladkej a dokonca aj v pitnej vode.

V priebehu niekoľko posledných rokov viacero štúdií uvádzalo prítomnosť mikroplastov v upravenej pitnej vode z vodovodu ako aj v balenej vode, čo vyvolalo otázky a obavy verejnosti hlavne z toho, aký vplyv môžu mať tieto umelohmotné častice na ľudské zdravie.

Potenciálne riziká pre ľudské zdravie spojené s prítomnosťou mikroplastov v pitnej vode je možné rozčleniť do troch skupín:

  • samotné častice, ktoré predstavujú fyzikálne nebezpečenstvo,
  • chemické látky (neviazané monoméry, prísady a sorbované látky z prostredia) a
  • mikroorganizmy, ktoré sa môžu zachytiť na mikroplastoch (biofilmy).

Plastové polyméry sa všeobecne považujú za nízko toxické. Keďže sú nerozpustné vo vode, je nepravdepodobné, že by sa po požití z tráviacej sústavy absorbovali do tela, hoci veľkosť častíc môže ovplyvniť absorpciu a toxicitu (t. j. menšie častice môžu predstavovať väčšie nebezpečenstvo). Plasty napriek tomu môžu obsahovať aditíva a určité neviazané monoméry, ktoré sa môžu uvoľniť buď do okolitého vodného prostredia pred ľudskou spotrebou alebo priamo do tráviacej sústavy, pričom by sa za určitých okolností stali biologicky dostupné. Okrem toho plastové častice môžu na svojom povrchu naviazať chemické látky z prostredia, z
ktorých niektoré môžu byť aj toxické. V tomto tvare môžu mikroplasty predstavovať potenciálne riziko pre ľudské zdravie.

Biofilmy v pitnej vode sú výsledkom rastu mikroorganizmov na potrubiach a iných povrchoch, ktoré prichádzajú do styku s pitnou vodou (https://www.who.int/, 2014). V distribučných systémoch pitnej vody sa biofilmy môžu uvoľniť zo stien potrubia do vody, čo
predstavuje zdroj heterotrofných baktérií, ktoré sa v pitnej vode nachádzajú. Hoci sa predpokladá, že väčšina mikroorganizmov, ktorá je súčasťou biofilmov je primárne nepatogénna, niektoré biofilmy môžu tvoriť voľne žijúce mikroorganizmy a podmienene
patogénne organizmy, ako sú Pseudomonas aeruginosa, Legionella spp., netuberkulózne Mycobacterium spp. a Naegleria fowleri.

Pravdou je, že aktuálne existuje veľmi málo informácií o biofilmoch, ktoré vznikli na povrchu mikroplastov prítomných v pitnej vode a ešte menej o tom, či existujú riziká pre ľudské zdravie, ktoré s tým súvisia. Keďže povrch plastových častíc je menší ako povrch potrubia a vodovodných systémov, potenciálne riziko vzniku biofilmov na povrchu mikroplastov sa považuje za oveľa nižšie ako ich vznik na povrchu distribučného systému pitnej vody.

S obmedzenými údajmi o počte a zložení mikroplastových častíc v pitnej vode nie je možné identifikovať najdôležitejšie zdroje mikroplastov v pitnej vode. Ako následok toho, je ťažké určiť, aké opatrenia by bolo najlepšie vykonať na ich odstránenie. Je však pravdepodobné, že mikroplasty v sladkej vode prispievajú aj k ich prítomnosti v pitnej vode. 

Zatiaľ neexistuje žiadny dôkaz, ani nejaká odôvodnená hypotéza, že by plastové mikročastice pri požití nepriaznivo vplývali na zdravie človeka. Avšak obavy z plastového znečistenia a prítomnosti mikroplastov v životnom prostredí spôsobili zvýšenie angažovanosti verejnosti a tiež politickej angažovanosti. Podľa Environmentálneho programu Organizácie spojených národov dnes už viac ako 60 krajín zdaňuje alebo úplne zakazuje používanie jednorazových plastov https://www.unep.org/.

Pravidelný monitoring mikroplastov v pitnej vode sa v súčasnosti neodporúča, pretože neexistujú dôkazy, ktoré by poukazovali na obavy na ľudské zdravie. Avšak, obavy z prítomnosti mikroplastov v pitnej vode by nemali odvádzať jej dodávateľov od odstraňovania mikrobiálnych patogénov, ktoré spolu s ďalšími chemickými látkami prítomnými vo vode zostávajú najvýznamnejším rizikom pre ľudské zdravie.

S cieľom vyriešiť rastúce obavy verejnosti v súvislosti s účinkami nových zlúčenín, ako sú mikroplasty, na ľudské zdravie prostredníctvom používania vody určenej na ľudskú spotrebu by sa v Smernici Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu mal zaviesť mechanizmus zoznamu sledovaných látok. Preto prijme Komisia do 12. januára 2024 delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu prijatím metodiky merania mikroplastov, aby sa zaradili na uvedený zoznam. Okrem toho, ak sa na vodu určenú na ľudskú spotrebu používajú povrchové vody, mali by členské štáty venovať v ich posúdení rizika osobitnú pozornosť aj mikroplastom, a v prípade potreby by mali vyžadovať, aby dodávatelia vody takisto monitorovali tieto a iné parametre zahrnuté do zoznamu sledovaných látok a v prípade potreby vykonali úpravu týchto a iných parametrov, ak sa domnievajú, že predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie.

Bez ohľadu na to, či existujú určité riziká pre ľudské zdravie z požitia mikroplastov prítomných v pitnej vode, je potrebné zlepšiť hospodárenie a znížiť znečistenie plastmi s cieľom chrániť životné prostredie a pôžitok ľudí z pitnej vody.