Informácia o možných rizikách očkovania a antivakcinačných aktivitách

V posledných rokoch dochádza vo svete i na Slovensku k vlne antivakcinačných aktivít, ktoré spochybňujú očkovanie, preceňujú reakcie po očkovaní, alebo dávajú do príčinnej súvislosti s očkovaním niektoré závažné poruchy zdravia, najmä neurologické (napr. autizmus po očkovaní proti osýpkam, roztrúsená skleróza po očkovaní proti vírusovému zápalu pečene typu B, syndróm náhleho úmrtia dojčiat po očkovaní proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, ...). Pritom seriózne štúdie tieto pseudoargumenty spoľahlivo vyvrátili.

Cieľ týchto aktivít však je dosiahnutý - zanesenie pochybností o potrebe a význame očkovania. Náhodné časové koincidencie vzniku niektorých porúch zdravia v súvislosti s podaním očkovacej látky sú bez dôkladného štatistického vyhodnotenia prezentované ako komplikácie očkovania, alebo závažné postvakcinačné reakcie. Pritom autori týchto antivakcinačných aktivít určite nevideli deti choré napr. na záškrt, ktoré zomierajú udusením, deti po prekonaní ochorenia na detskú obrnu, ktoré zostali celoživotne ochrnuté, deti po prekonaní ochorenia na osýpky s celoživotným postihnutím CNS, dusiace sa deti s ochorením na čierny kašeľ. Vo svete, predovšetkým v tzv. tretích krajinách stále zbytočne zomiera niekoľko miliónov detí na infekčné ochorenia, proti ktorým mohli byť očkované.

Jeden z posledných článkov uverejnených na internetových stránkach, ktorý sa zdanlivo vedecky opiera o citácie zo zahraničnej literatúry, je písaný v tomto duchu. O vyjadrenie sa k jeho obsahu boli požiadaní vybraní hlavní odborníci Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a poprední odborníci vo vakcinológii.

Na margo predmetného článku treba uviesť nasledovné:
Očkovanie patrí k najvýznamnejším objavom v histórii medicíny. Realizácia očkovania sa prejavila vo výraznom poklese chorobnosti a úmrtnosti detskej populácie a došlo k eliminácii až eradikácii (vykoreneniu) niektorých detských infekčných ochorení. Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na eradikácii varioly. Vďaka očkovaniu sa podarilo eradikovať toto smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v 70. rokoch príčinou mnohých úmrtí na svete. V súčasnosti je  v záverečnej fáze eradikácia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia - detskej obrny. Vďaka masívnemu povinnému očkovaniu sa toto ochorenie už nevyskytuje na americkom ani na európskom kontinente a celosvetové vykorenenie detskej obrny je otázkou blízkej budúcnosti.

Nové objavy v imunológii, nové technológie prípravy antigénov založených na génovom inžinierstve dávajú výhľady na vznik nových vysoko účinných očkovacích látok. Rozširovanie vakcinačného programu, ako aj perspektívy vývoja očkovacích látok však so sebou prinášajú celý rad nových otázok a problémov. Patrí sem otázka vakcinačnej záťaže dieťaťa, počtu vpichov a tým aj viaczložkových vakcín. Ústupom infekčných ochorení sa do popredia dostávajú otázky nežiaducich reakcií a prípadných súvislostí očkovania s inými závažnými ochoreniami. 

Očkovanie je nepochybne zásah do organizmu, môže mať celý rad rôznych očakávaných či nezvyčajných reakcií. Všeobecne po podaní očkovacej látky, ktorá je pre organizmus antigénom, u určitého percenta očkovaných vznikajú nežiaduce reakcie, ktoré môžu byť lokálne (najčastejšie začervenanie, bolestivosť, opuch miesta vpichu, zdurenie regionálnych lymfatických uzlín) a systémové - celkové (najčastejšie zvýšená teplota, malátnosť, celková slabosť, bolesti hlavy a kĺbov). Je nutné si uvedomiť, že neexistuje vakcína stopercentne bezpečná a účinná, na druhej strane negatívne aspekty sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.

V poslednom období možno na Slovensku pozorovať nárast antivakcinačných aktivít, alebo odmietanie očkovania rodičmi detí, ktoré majú byť povinným očkovaním chránené. Vlnu protiočkovacích postojov vyvolali informácie o škodlivosti očkovania. Verejnosť už zabudla na závažné dopady ochorení, proti  ktorým sa v súčasnej dobe očkuje. Veľmi citlivo vníma akékoľvek komplikácie súvisiace s očkovaním a veľa rodičov začína považovať očkovanie za nebezpečné. V tomto ich podporujú aj rôzne informácie s antivakcinačným zameraním objavujúce sa v médiách. Záleží od toho, či autorom publikácií s argumentmi proti očkovaniu sú laici alebo zdravotnícki pracovníci.

Antivakcinačné publikácie zdravotníckych pracovníkov vyvolávajú na prvý pohľad dojem, že ide o vedecký prístup. Je tu uvádzaný rad pravdivých faktov, ale informácie sa obmedzujú iba na vedľajšie účinky očkovania. Citácie literatúry sú neúplné, často falošné, dochádza k vedomej manipulácii s faktami a číslami a k vynechávaniu súvislostí. Napríklad, často sa uvádza ako protiargument pravidelného povinného očkovania u nás, že v krajinách západnej Európy nie je očkovanie povinné, čo  je pravdou. Nie je však k tomu uvedené, že práve preto je tam napr. vysoký výskyt čierneho kašľa (800 - 1 000 prípadov ochorení na 100 tis. detí) s vysokým podielom komplikácií.  

Odporcovia očkovania zabudli, aký ťažký môže byť priebeh infekčného ochorenia, alebo jeho komplikácia. Neuvádzajú, že napr. pred vývojom očkovacej látky proti osýpkam ochoreli na túto infekciu tisíce detí, ktorá u niektorých zanechala doživotné poškodenie. Tragická je situácia v rozvojových krajinách, kde dosiaľ každoročne zomierajú na osýpky milióny detí. Tejto situácii možno zabrániť očkovaním, ktoré je ekonomicky výhodné a bezpečné. Všetky deti na svete si zaslúžia ochranu spoľahlivými a bezpečnými očkovacími látkami proti ochoreniam, ktorým možno predchádzať očkovaním.

Antivakcinačné kampane sú v súčasnosti atraktívnou tematikou. Klasickým príkladom protivakcinačných kampaní je webová stránka www.edusan.cz, ktorej základnou snahou je spochybnenie významu očkovania alebo prezentovanie "dôvodov",  prečo je očkovanie rizikovým úkonom, alebo prinajmenšom nie je také dôležité, aby sa uvedené riziko muselo absolvovať. Stránka (obdobne ako aj ostatné podobné prezentácie) operuje argumentmi, ktoré vyvolávajú dojem objektivity jednak tým, že uvádzajú prežité, alebo už vyvrátené fakty, jednak zveličujú vcelku minimálne nežiaduce reakcie očkovania a považujú ich za závažné, alebo skonštatujú istý fakt s tým, že mu dajú opačný význam. Všetky citované údaje, hoci publikované v renomovaných časopisoch, nemajú žiadnu príčinnú, ale len časovú súvislosť. Žiadna takáto skutočnosť nebola potvrdená. V tom je demagógia uvedených stránok, ktorá má v konečnom dôsledku protivakcinačný účinok. Tento jav je absolútne neprijateľný, pričom je žiaľ podporovaný aj lekármi primárnej starostlivosti, ktorí spochybňujú význam očkovania, alebo posúvajú rozhodovanie o type vakcín na rodiča,  čo je veľmi rizikový krok voči vakcinačnému programu ako celku, rovnako ako je rizikové svojvoľné nedodržiavanie vakcinačného kalendára a neodborné nedodržiavanie intervalov očkovania. 

Aj priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike vedie laickú verejnosť k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnej masívnej migrácii obyvateľstva nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Preto nemožno v oblasti pravidelného povinného očkovania detí v žiadnom prípade poľaviť. Pri nedostatočnej optimálnej hladine tzv. kolektívnej imunity, ktorá sa dosahuje minimálne 95 % zaočkovanosťou, môže hroziť návrat osýpok, ružienky, detskej obrny, záškrtu a ďalších infekčných ochorení. V niektorých prípadoch nestačí ani 95 % hranica zaočkovanosti. Rozdiel je v tom, či zvyšných päť percent neočkovaných je v rámci celého územia Slovenskej republiky, alebo je nahromadených v určitých lokalitách, čo môže byť z hľadiska rozvoja epidémií veľmi nebezpečné. Príkladom je epidémia osýpok na východnom Slovensku v rokoch 1997 - 1998 v komunite neočkovaných, ktorá sa rýchlo šírila do ďalších lokalít.

Priaznivá situácia u nás vo výskyte infekčných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, môže navodzovať u laickej verejnosti dojem, že ďalšie očkovanie už nie je potrebné, alebo že je zbytočné. Je povinnosťou pediatrov, epidemiológov a ďalších odborníkov zainteresovaných v plnení Imunizačného programu, aby neustále zdôrazňovali, že pokiaľ je pôvodca nákazy prítomný v populácii, alebo vo vonkajšom prostredí, riziko infekcie naďalej trvá, a že najoptimálnejšou ochranou pred vybranými infekčnými ochoreniami je očkovanie. 

S cieľom minimalizovať dopad antivakcinačných aktivít na verejnosť, alebo minimalizovať odmietanie rodičov dať deti zaočkovať je potrebné:

  • dodržiavať povinnosť hlásenia nezvyčajných reakcií po očkovaní v súlade s platnou legislatívou (Vyhláška MZ SR číslo 585/2008 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, príloha číslo 4),
  • každoročne kontrolovať a vyhodnocovať postvakcinačné reakcie,
  • analyzovať postvakcinačné reakcie a poskytnúť tieto údaje verejnosti,
  • pred každým očkovaním informovať  očkovaného, alebo  zákonných  zástupcov očkovaného, aké je riziko  očkovania  a aké  je  riziko  infekčného ochorenia,  proti  ktorému je možné dieťa chrániť  očkovaním.