Hygiena výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov

3.1 MONITORING PRÍJMU KUCHYNSKEJ SOLI

Soľ je jedným z hlavých rizikových faktorov vo výžive a jej nadmerný príjem je spojený s výskytom kardiovaskulárnych ochorení. Ako rizikový faktor je indikovaný vo viacerých dokumentoch (napr. WHO Akčný plán pre výživu a potraviny 2016 – 2020, Viedenská deklarácia pre výživu). V oblasti vládou SR (uznesenie č. 117 z 8. 3. 2017) prijatého Akčného plánu pre potraviny a výživu na roky 2017 – 2025 sa bude pokračovať v aktivitách na dosiahnutie cieľa prostredníctvom monitoringu - postupné zníženie príjmu soli na 5 g na deň u dospelej populácie so zameraním sa na hotové pokrmy, chlieb a pečivo v spoločnom stravovaní so zameraním na uzavretý systém spoločného stravovania napr. zariadenia sociálnych služieb a stravovacie zariadenia v nemocničných zariadeniach.
Cieľ
Dosiahnuť postupné znižovanie príjmu soli v nadväznosti na prijaté úlohy v oblasti rizikových faktorov vo výžive.

Záver
V rámci monitoringu boli odbornými zamestnancami odborov hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov RÚVZ v Slovenskej republike vo vybraných zariadeniach spoločného stravovania odobraté vzorky hotových pokrmov, chleba a pečiva. Náhodným odberom boli odobraté vzorky jednotlivých pokrmov, ktoré vytvárajú vzorky obedového menu z ponuky rôznych zariadení verejného stravovania na sledovanie obsahu NaCl.
Priemerné namerané hodnoty jednotlivých pokrmov - polievka, hlavný pokrm, príloha, šalát, ďalej chleba a pečiva boli porovnané s najvyššie prípustným množstvom stanoveným vo výnose MZ SR z 20. marca 2015 č. S08975-OL-2014, ktorým sa ustanovujú požiadavky na jedlú soľ v potravinách. Najvyššie prípustné množstvo jedlej soli pre hotový pokrm je 18 000 mg/kg, pre chlieb alebo pečivo je 13 000 mg/kg. Obsah kuchynskej soli v celej zostave jedál – obedové menu bol porovnávaný s odporúčanými výživovými dávkami.
Za sledované obdobie bolo v 27 vzorkách hotových pokrmov zistené prekročenie najvyššieho prípustného množstva soli stanoveného v platnom predpise. Zároveň bolo zistené prekročenie tolerovateľného denného príjmu soli 5 g prostredníctvom obedového menu takmer vo všetkých krajoch SR v posudzovanom období rokov 2016 - 2020.
Priemerný obsah soli v kompletnom obedovom menu v posudzovanom období rokov 2016 - 2020 presiahol naplnenie odporúčaného príjmu soli pripadajúceho na obed na viac ako 300 % vo všetkých rokoch, rovnako aj naplnenie celodenného odporúčaného príjmu soli predstavovalo v prípade obedového menu viac ako 100 %. Tzn., že už len konzumácia obedového menu v zariadeniach spoločného stravovania v SR bol znamenala prekročenie celodenného odporúčaného príjmu soli (5 g).
Priemerný obsah soli v chlebe a pekárskych výrobkoch sa pohyboval od 10 129 mg/kg do 11 531 mg/kg. Pri prepočte na 100 g (približne 2 kajce) bola priemerná hodnota 1,16 g soli pre chleba a 1, 15 g soli pre pečivo, čo predstavuje približne 23 % z tolerovateľného denného príjmu 5 g. V žiadnej zo vzoriek chleba a pekárskych výrobkov aj vzhľadom na neistotu merania nebolo zistené prekročenie najvyššieho prípustného množstvo stanoveného výnosom č. S08975-OL-2014 v posudzovanom období rokov 2016 - 2020.
Aj napriek tomu, že limit pre soľ, ako v hotových pokrmoch, tak aj v chlebe a pečive bol sprísnený oproti predcházajúcemu, je potrebné pokračovať v aktivitách s podporou znižovania obsahu pridávanej soli s hlavným zapojením prevádzkovateľov zariadení spoločného stravovania a výrobcov pekárskych výrobko do tohto procesu, vrátane ich vlastného monitorovania, s cieľom dosiahnutia postupného znižovania príjmu u obyvateľov SR. Je potrebné na dospelú populáciu, ako i pracovníkov v zariadeniach spoločného stravovania uzatvoreného typu zamerať zdravotno-výchovné aktivity týkajúce sa aj sledovania denného príjmu soli a úpravy receptúr v jednotlivých zariadeniach spoločného stravovania. Výsledky monitoringu totiž preukázali, že príjem kuchynskej soli z obedového menu pripraveného v zariadeniach spoločného stravovania u dospelej pracujúcej populácie je nadmerný oproti odporúčaným výživových dávkam (OVD) s miernym nárastom v závere monitoringu.

Podrobnejšie informácie (pdf, 3MB)

3.2. MONITORING BEZPEČNOSTI PET FLIAŠ Z RECYKLOVANÝCH PLASTOV

Cieľ
Monitoring bezpečnosti PET fliaš vyrábaných s rôznym podielom recyklovaného vstupného materiálu (regranulátu) z hľadiska možnej migrácie látok (monoméry, neúmyselne pridané látky – degradačné, reakčné produkty a nečistoty). Cieľom projektu je kontrola bezpečnosti vstupných surovín (regranulátov) ak aj finálnych výrobkov - PET fliaš vyrábaných v SR, na výrobu ktorých bol použitý recyklovaný vstupný materiál a tým zabezpečenie ochrany zdravia ľudí.

Gestor
ÚVZ SR a RÚVZ so sídlom v Poprade

Riešiteľské pracovisko
RÚVZ so sídlom v Poprade

Anotácia
V súlade s celoeurópskym trendom zameraným na zvyšovanie podielu recyklovaných plastov v PET fľašiach, vyplýva povinnosť výrobcov zvyšovať obsah regranulátu vo finálnych výrobkoch. Z prijatej „Európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve“ vyplýva povinnosť vyššej miery recyklácie a povinné používanie regranulátu v podiele 25% do roku 2025 a v podiele 30% do roku 2030. Z nariadenia Komisie (ES) č. 282/2008 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami vyplýva povinnosť vykonávať audit u výrobcov vstupných surovín (regranulát) ako aj finálnych výrobkov (PET fľaše) za účelom overenia možnej migrácie kontaminantov vyplývajúcich z použitých vstupných surovín ako aj degradačných produktov, reakčných produktov, iných NIAS (neúmyselne pridaných látok) a kontrolu efektivity dekontaminačného procesu tak, aby bola zaručená zdravotná bezpečnosť PET fliaš v súlade s čl. 3 nariadenia EP a Rady č. 1935/2004.

Etapy riešenia
I. etapa: január 2021 - december 2022 – metodická príprava monitoringu; zber údajov, zavedenie nových analytických metód a analýzy vzoriek
II. etapa: 31. marec 2023 - záverečná správa

Odpočet za rok 2021:
V roku 2021 bolo celkovo laboratórne testovaných 40 PET fliaš v 15 potravinárskych prevádzkárňach, ktoré plnia aj funkciu výrobcu tj. vyfukujú PET preformy. Z celkovo vyšetrených 40 PET fliaš bolo 18 vyrobených z recyklovaných plastov, pri ktorých bolo dokumentárnou kontrolou zistené, že vstupný recyklovaný plast bol vyrobený v recyklačných závodoch, ktoré boli kladne posúdené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, pričom táto kontrola bola zameraná na deklarovaný účel použitia. Vykonalo sa 960 analýz v nasledujúcich ukazovateľoch zdravotnej bezpečnosti: acetaldehyd, kyselina o-ftalová, kyselina izoftalová, kyselina tereftalová a oligoméry (cyklický trimér, tetramér a pentamér butyléntereftalátu, cyklický dimér a trimér etyléntereftalátu), ktoré sú definované ako NIAS. Všetky vyšetrené PET fľaše vyhoveli požiadavkám zdravotnej bezpečnosti. V projekte sa pokračuje aj v roku 2022 a záverečná správa bude pripravená do 31.3.2023.