Deti a životné prostredie

7.7 KVALITA VNÚTORNÉHO OVZDUŠIA V  ZDRAVOTNÍCKYCH ZARIADENIACH A V ZARIADENIACH PRE DETI OD 0 DO 6 ROKOV VEKU

Ide o jeden z programov a projektov Úradu verejného zdravotníctva SR. 

Je všeobecne známe, že 85 až 90 % svojho života prežijeme vo vnútornom prostredí, ktoré bezprostredne vplýva na organizmus človeka. Preto je problematika vnútorného ovzdušia jednou z hlavných priorít verejného zdravotníctva. 
Deti strávia väčšiu časť dňa v jasliach, škôlke, škole alebo domácom prostredí. Dýchajú väčší objem vzduchu v pomere k ich telesnej hmotnosti ako dospelý jedinec, ich imunitný systém nie je dostatočne zrelý na to, aby odolával znečistenému prostrediu, a preto sú oveľa viac náchylnejšie na jeho nežiadúce vplyvy. 
Mikroorganizmy sú prítomné vo všetkých zložkách životného prostredia, a to vo vode, pôde i ovzduší, na ktorých existenciu je človek dlhodobo adaptovaný. Väčšina mikroorganizmov v prostredí žije s človekom v rovnováhe a sú pre človeka neškodné. Za určitých podmienok, napríklad pri zníženej obranyschopnosti hostiteľa však môžu byť pôvodcami ochorení.

Kvalitu vnútorného ovzdušia vo veľkej miere ovplyvňuje aj teplota vzduchu a relatívna vlhkosť vzduchu. Hlavne vysoká vlhkosť vzduchu môže viesť k množeniu plesní vo vnútornom prostredí. Vysoká senzitivita k plesniam sa u človeka prejavuje počas celého jeho života. Pre čoraz väčší počet alergikov sú významné ich spóry, ktoré sú uvoľňované do ovzdušia a sú významnými alergénmi. Okrem toho môžu produkovať aj zdraviu veľmi škodlivé toxické látky – mykotoxíny. 

Vo vzduchu sa môžu vyskytovať aj mikroorganizmy, ktoré majú schopnosť vyvolať ochorenie v hostiteľskom organizme, tzv. patogény. Patogénne mikroorganizmy sú vo svojej podstate parazity na inom živom organizme. Výskyt týchto mikroorganizmov vo vnútornom prostredí je z hygienického a zdravotného hľadiska neprípustný. Veľmi častými pôvodcami ľudských ochorení a infekcií sú stafylokoky, ktoré sa  bežne vyskytujú na veľkej ploche tela - na koži, v nose, ústach, genitálnej oblasti, v  konečníku či v podpazuší. Na prenos stačí obyčajný dotyk. Buď ide o priamy kontakt s nositeľom alebo o kontakt s kontaminovaným predmetom. Najznámejší zástupca Staphylococcus aureus (zlatý stafylokok) spôsobuje hlavne hnisavé infekcie u človeka. 

Vyšetrovania mikrobiologickej kontaminácie ovzdušia majú teda význam nielen v súvislosti s výskytom ochorenia, ktorého prejavy sú spájané s pobytom v určitom prostredí, ale aj ako vyšetrovania preventívne. Snahou sledovania (monitorovania) ovzdušia v zariadeniach pre deti od 0 do 6 rokov veku je udržať kvalitu ovzdušia vo vnútorných priestoroch kde je vyhovujúca, a naopak tam kde nie je, vykonať opatrenia na dosiahnutie uspokojivých hodnôt ukazovateľov kvality vnútorného prostredia. 

V legislatívnom predpise, v prílohe č. 4 tab. č. 7 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení neskorších predpisov sú uvedené mikrobiologické ukazovatele kvality vnútorného ovzdušia a ich limitné hodnoty.

Ukazovateľ Najvyššia prípustná hodnota KTJ/m3
celkový počet mikroorganizmov (baktérie) < 500
plesne < 500
patogénne mikroorganizmy < 1

 

OPATRENIA ZAMERANÉ NA ZABRÁNENIE PRENOSU NÁKAZ VO VNÚTORNOM OVZDUŠÍ

Celkový počet mikroorganizmov
Hodnoty celkového počtu mikroorganizmov poukazujú na čistotu interiéru. V prípade ich zvýšených hodnôt je potrebné klásť väčší dôraz na jeho upratovanie (koberce, posteľné prádlo, čalúnený nábytok, povrchy, podlahy). Pre väčšinu rutinného čistenia tvrdých povrchov postačuje vlhké utieranie čistou vodou alebo vodou a čistiacim prostriedkom. 

Plesne
Vždy je lepšie predchádzať vzniku plesní ako ich likvidovať, a to najmä efektívnym vetraním. Ak sa plesne objavujú v súvislosti so stavebno – konštrukčnými chybami, nesprávnou izoláciou, ktoré spôsobujú zatekanie, musia sa tieto príčiny odstrániť.

Prítomnosť patogénnych mikroorganizmov
Dezinfekcia a sterilizácia
Dezinfekcia znamená odstránenie pôvodcov infekcie alebo patogénnych mikróbov z predmetov či povrchov. Zahŕňa chemické a fyzikálne postupy alebo ich kombináciu. Nie je tak účinná ako sterilizácia. Sterilizácia je proces vedúci k usmrteniu všetkých mikroorganizmov a ich spór z predmetov alebo prostredia postupmi fyzikálnej či chemickej povahy. 
Vykonávanie dezinfekcie a sterilizácie je neoddeliteľnou súčasťou protiepidemiologického režimu, nakoľko tieto opatrenia zamedzujú prežívaniu mikroorganizmov na predmetoch, plochách, na pokožke. Správne vykonávanie dezinfekcie predmetov, dezinfekcia rúk, sterilizácia a časté umývanie podláh  môžu významne obmedziť šírenie infekčných ochorení. 
UV lampy a germicídne žiariče vo veľkej miere prispievajú k znižovaniu počtu mikroorganizmov v ovzduší, ale je potrebné ich používať v zmysle príslušného návodu.

Teplota vzduchu a relatívna vlhkosť vzduchu
V zmysle citovanej vyhlášky je odporúčaná teplota pre herne 20 – 24°C a pre spálne 18 – 20°C, optimálna relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať od 30 – 50 %. Zatiaľ čo teplotu dokážeme bez problémov regulovať sami, s udržaním alebo dosiahnutím optimálnej vlhkosti vzduchu je to o čosi zložitejšie.  
Suchý vzduch pod 30 % spôsobuje dráždenie slizníc, dochádza k pocitu suchých očí, 
k škriabaniu v hrdle, pocitu svrbenia v nose, pokožka sa vysušuje, čo najviac pociťujú ľudia a deti s atopickým ekzémom. Pri suchom vzduchu dochádza aj k väčšiemu víreniu prachu, čo negatívne pôsobí hlavne na alergikov a astmatikov. Suchý vzduch pociťujeme hlavne v zimnom období, pretože čím sa viac kúri, tým je v miestnosti suchší vzduch. Teplý vzduch absorbuje viac vlhkosti, čoho dôsledkom je nižšia relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti. Je to aj jeden z dôvodov, prečo práve v zimnom období nastáva vyšší výskyt respiračných infekcií, viróz i niektorých alergií. 
V zime na úpravu vlhkosti nepomôže veľmi ani vetranie. Vetraním sa získa síce čerstvý vzduch, ale vlhkosť sa nezvýši, nakoľko zimný mrazivý vzduch je prirodzene suchý. Tento problém sa dá vyriešiť rôznymi zvlhčovačmi vzduchu. Niektoré z nich dokonca fungujú aj ako čističky vzduchu. Ďalším opatrením je, že zbytočne neprekurujeme miestnosti, čím prirodzene vlhkosť vzduchu navyšujeme. 
Prirodzene vetrať dlhšiu dobu odporúčame hlavne v letných mesiacoch a to najmä ráno, keď je nižšia teplota vzduchu. 

Vypracovali: 
RNDr. Emília Pavleová, PhD., MPH, MHA
RNDr. Milada Kaniková, PhD.
doc. MUDr. Jana Hamade, PhD., MPH, MHA