Aktuality

Späť Svetový deň srdca 2023: Spoznajte a odstraňujte rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení

Svetový deň srdca si každoročne pripomíname 29. septembra. Cieľom medzinárodného dňa je zvyšovanie povedomia o skutočnosti, že srdcovo-cievne ochorenia sú celosvetovo najčastejšou príčinou úmrtí, ako aj o možnostiach prevencie.

Najviac úmrtí spomedzi srdcovo-cievnych ochorení je pripísaných hlavne ischemickej chorobe srdca (vrátane srdcového infarktu) a cievnej mozgovej príhode (označovaná aj ako mŕtvica). Mnohé zo zaznamenaných úmrtí sú pritom predčasné a dokonca aj odvrátiteľné.

Svetový deň srdca bol stanovený práve v reakcii na predčasné úmrtia a ustanovila ho Svetová federácia srdca v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Spoznajte a odstráňte rizikové faktory

Odhaduje sa, že až 80 % kardiovaskulárnych ochorení je možné predísť zmenami životného štýlu. Najúčinnejšou prevenciou ochorení je redukcia úrovne rizikových faktorov.

Medzi najčastejšie rizikové faktory rozvoja srdcovo-cievnych ochorení patria:

  • vysoký krvný tlak,
  • nedostatok fyzickej aktivity,
  • stres,
  • fajčenie,
  • vysoká hladina cholesterolu v krvi,
  • nezdravý spôsob stravovania,
  • nadváha a obezita.

Aj malé pozitívne zmeny v správaní dokážu významne redukovať (prípadne aspoň oddialiť) nástup ochorení obehového systému. Prínosnou zmenou môže byť napríklad:

  • obmedzenie množstva soli a korenín s vysokým obsahom sodíka (napr. sójová omáčka, bujón) pri varení a príprave jedál,
  • nemať na stole soľ alebo omáčky s vysokým obsahom sodíka,
  • vždy zahrnúť zeleninu do jedál,
  • jesť čerstvé ovocie a zeleninu, ktoré sú práve v sezóne,
  • uprednostniť dusenie alebo varenie namiesto vyprážania,
  • obmedzenie konzumácie masla, bravčovej masti a ghí, vhodnejšie je nahradiť ich rastlinnými olejmi (napr. repkový či olivový olej),
  • konzumácia chudého mäsa a, naopak, vyhýbanie sa údeninám a obmedzenie konzumácie mastného a červeného mäsa,
  • obmedzenie konzumácie nápojov s vysokým obsahom cukrov,
  • ideálne 2-krát týždenne konzumovať ryby,
  • využívanie schodov namiesto používania výťahu, parkovanie ďalej od pracoviska, respektíve ak to nie je nutné, minimálne využívanie automobilu,
  • športovanie v skupine (pomáha nestrácať motiváciu)
  • doprava do práce či školy na bicykli, ak je to možné
  • každodenná svižná chôdza - má priaznivé účinky na pokojný srdcový tep, krvný tlak, kapacitu pľúc a maximálnu spotrebu kyslíka (aspoň 30 minút denne pomáha chrániť pred infarktom, mŕtvicou alebo ischemickou chorobou srdca),
  • absolvovanie pravidelných preventívnych prehliadok u praktických lekárov (1x každé 2 roky u dospelých) - včasná diagnostika a liečba vysokého tlaku krvi,
  • pravidelné meranie krvného tlaku (merať si krvný tlak môže byť užitočné aj pre tých, ktorí nemajú žiadne zdravotné problémy, odporúča sa namerané hodnoty TK zapisovať a sledovať ich dlhodobý trend - nie je potrebné sa znepokojovať jednou neobvykle nižšou alebo vyššou nameranou hodnotou tlaku krvi. Optimálne hodnoty krvného tlaku u zdravého človeka sú do 120/80 mmHg, hodnoty nad 140/90 mmHg namerané v pokoji znamenajú vysoký krvný tlak).

Banner - Ako sa starať o srdce

Navštívte naše poradne zdravia

Ak sa chcete dozvedieť viac o svojom zdraví, navštívte bezplatné poradenské centrá zriadené pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. V poradenských centrách môžete absolvovať konzultácie a preventívne vyšetrenia, vďaka čomu bližšie spoznáte svoje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení.

Poradenstvo v poradniach zdravia pozostáva z bezplatného vyšetrenia hlavných rizikových faktorov. Ide o meranie krvného tlaku, tepovej frekvencie, biochemické vyšetrenie krvi (odber z prsta, výsledky sú obvykle hotové do 10 minút), vyšetrenie cholesterolu, glukózy, meranie telesnej výšky, hmotnosti. V poradniach u návštevníkov zisťujeme aj rodinnú anamnézu (srdcovo-cievne ochorenia často postihujú pokrvných príbuzných), osobnú anamnézu (pri ochoreniach tepien je riziko cievnych príhod zvýšené) či stravovacie zvyklosti a sklon k pravidelnému pohybu.

Zámerom poradenských centier úradov verejného zdravotníctva je zvyšovať záujem obyvateľov o vlastné zdravie, poznávanie zdravotných rizík a vlastnými silami predchádzať vzniku chronických neinfekčných chorôb, a to najmä srdcovo-cievnych (vysoký krvný tlak, srdcová či mozgová príhoda), chorôb látkovej premeny (obezita, cukrovka, poruchy metabolizmu tukov) a chorôb nádorových.

Keďže poradne zdravia sú zamerané na prevenciu, sú určené pre ľudí, u ktorých je ešte možné predchádzať ochoreniam vďaka včasnému vylúčeniu zdravotných rizík. V prípade, že výsledky meraní zdravotných rizík ukážu na potrebu ďalších vyšetrení, návštevníkovi je odporúčaná návšteva svojho praktického lekára. Samotná liečba diagnostikovaného či rozvinutého ochorenia už totiž patrí pod dohľad všeobecných alebo špecializovaných lekárov.

Každý záujemca, ktorý by sa rád dozvedel viac o svojom zdraví, je v bezplatných poradenských centrách zriadených pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v Slovenskej republike vítaný počas celého roka.

Doplňujúce informácie a materiály: