Ochrana zdravia pri práci: rizikové práce a choroby z povolania v SR v roku 2023 - Portál úradov
Aktuality
Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - 28.apríl
Tohtoročnou témou svetového dňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), je vplyv klimatických zmien na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (The impacts of climate change on occupational safety and health).
Vplyv zmeny klímy na zdravie predstavuje v oblasti verejného zdravia jednu z najväčších výziev 21. storočia. Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete a podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je preto nevyhnutné prijať rázne opatrenia na zvládanie záťaže súvisiacej s nadmerným teplom, vytvoriť intervenčné plány a účinné technické zásahy.
Všetci zamestnanci totiž majú právo na pracovné prostredie, v ktorom sú riziká ohrozujúce ich zdravie a bezpečnosť riadne kontrolované. Práve záťaž teplom pri práci je jedným z rizík, ktorej posúdenie zabezpečujú zamestnávatelia bez ohľadu na to, či sa práca vykonáva vo vnútorných alebo vonkajších priestoroch.
Úloha úradov verejného zdravotníctva v SR
V ochrane zdravia zamestnancov pritom majú významnú rolu aj úrady verejného zdravotníctva, svojou činnosťou sa snažia dosiahnuť zníženie miery zdravotného rizika zamestnancov z pracovného prostredia, pracovných podmienok a spôsobu práce.
Odborníci v oblasti preventívneho pracovného lekárstva sledujú vplyvy práce a pracovných podmienok na zdravie ľudí, hodnotia pracovné podmienky a pracovnú záťaž (fyzickú, psychickú, tepelnú, senzorickú) a prispievajú k znižovaniu rizikových prác a chorôb z povolania.
Pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva sledujú kvalitu ovzdušia v pracovnom prostredí, merajú zdraviu škodlivé faktory pracovného prostredia (napríklad hluk, vibrácie, prašnosť, ionizujúce žiarenie, chemické látky či biologické faktory) a kontrolujú plnenie povinností zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov pri práci a nariaďujú opatrenia na odstránenie nedostatkov na pracovisku.
Cieľom uvedených aktivít úradov verejného zdravotníctva je najmä v spolupráci so zamestnávateľmi a pracovnou zdravotnou službou predchádzať chorobám z povolania a ochoreniam súvisiacim s prácou.
Rizikové práce v SR v roku 2023
V roku 2023 vykonávalo v SR rizikovú prácu 96 418 zamestnancov (z toho 22 411 žien). Oproti roku 2022 sa počet zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu znížil o 6 761 zamestnancov, (z toho o 2 316 žien).
Graf 1: Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR v roku 2021 – 2023 podľa rizikového faktora
Najviac zamestnancov bolo v r. 2023 exponovaných:
- hluku – 69,2 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu,
- chemickým látkam a zmesiam, vrátane chemických karcinogénov, mutagénov a reprodukčne toxických látok – 16,0 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu,
- fyzickej záťaži – 10,1 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu,
- vibráciám – 8,0 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu,
- záťaži teplom a chladom pri práci – 4,8 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu,
- psychickej pracovnej záťaži – 4,8 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu,
- biologickým faktorom – 4,1 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu
Graf 2: Počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR v r. 2021 - 2023 v odvetviach podľa prevládajúcej ekonomickej činnosti
Najvyšší výskyt rizikových prác dlhodobo zaznamenávame v odvetví priemyselnej výroby a v odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci.
Najviac zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu pracovalo v priemyselnej výrobe (64 388 zamestnancov), v odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci (11 366 zamestnancov) a v odvetví dopravy a skladovania (3 748 zamestnancov).
Najvýraznejší podiel žien (78,35 %) medzi zamestnancami vykonávajúcimi rizikovú prácu je v odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci.
Choroby z povolania v SR v roku 2023
Orgány verejného zdravotníctva v roku 2023 na požiadanie špecializovaných pracovísk klinického pracovného lekárstva alebo kožného lekárstva prešetrovali 786 podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.
Najväčší podiel na prešetrovaných podozreniach na profesionálne ochorenia mali tradične choroby z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín, ale aj podozrenia na profesionálne prenosné choroby, t. j. najmä ochorenie COVID-19 u zamestnancov zdravotníckych povolaní. Z ďalších ochorení boli prešetrované najmä podozrenia na chorobu z vibrácií, na poruchu sluchu z hluku a alergické ochorenia dýchacích ciest a pľúc.
V r. 2023 bolo v SR hlásených 450 chorôb z povolania a profesionálnych otráv; z tohto počtu bolo 233 chorôb z povolania hlásených u žien (51,8 %).
Graf 3: Najčastejšie sa vyskytujúce choroby z povolania v SR v roku 2023
K najčastejšie hláseným chorobám z povolania v SR patrili:
- ochorenie horných končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia bolo hlásené u 177 zamestnancov, t. j. u 33,3 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania v SR,
- prenosné a parazitárne ochorenia boli hlásené u 146 zamestnancov, t. j. u 32,4 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania v SR,
- ochorenie horných končatín z vibrácií bolo hlásené u 65 zamestnancov, t. j. u 14,4 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania v SR,
- choroba zaprášenia pľúc prachom obsahujúcim oxid kremičitý - silikóza bola hlásená u 15 zamestnancov, t. j. u 3,3 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania v SR,
- porucha sluchu z hluku bola hlásená u 11 zamestnancov, t. j. u 2,4 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania v SR,
- profesionálna bronchiálna astma bola hlásená u 10 zamestnancov, t. j. u 2,2 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania v SR.
Na celkovom počte chorôb z povolania sa najväčšou mierou opäť podieľali profesionálne ochorenia postihujúce podporno-pohybový systém a nervový systém zamestnancov vystavených pri práci dlhodobému nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín.
Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností bol najvyšší výskyt chorôb z povolania v odvetví priemyselná výroba – 172 hlásených chorôb z povolania (38,2 % uznaných chorôb z povolania) a v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc – 149 hlásených chorôb z povolania (33,1 % uznaných chorôb z povolania). V odvetví ťažba a dobývanie bolo hlásených 65 chorôb z povolania (14,4 % uznaných chorôb z povolania), v odvetví stavebníctvo bolo hlásených 23 chorôb z povolania (5,1 % uznaných chorôb z povolania) a v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov bolo hlásených 16 chorôb z povolania (3,6 % uznaných chorôb z povolania).
Podľa profesií bol v r. 2023 najvyšší výskyt chorôb z povolania v celkovom počte 130 u operátorov a montérov strojov a zariadení.
V r. 2023 boli najčastejšie chorobou z povolania postihnutí pracujúci medzi 50. – 59. rokom života, čo predstavuje 39,8 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania.
Podľa sídla organizácie, kde choroba z povolania vznikla, bol najvyšší počet chorôb z povolania v r. 2023 hlásený v Košickom kraji – 160 chorôb z povolania (35,6 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania). V Banskobystrickom kraji bolo hlásených 107 chorôb z povolania (23,8 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania). V Žilinskom kraji bolo hlásených 50 chorôb z povolania (11,1 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania); rovnako v Trenčianskom kraji bolo hlásených 50 chorôb z povolania (11,1 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania). V Bratislavskom kraji bolo hlásených 29 chorôb z povolania (6,4 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania), v Trnavskom kraji 27 chorôb z povolania (6,0 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania) a v Prešovskom kraji bolo hlásených 18 chorôb z povolania (4,0 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania). Najnižší počet chorôb z povolania bol hlásený v Nitrianskom kraji, a to 9 chorôb z povolania (2,0 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania).
Odbor preventívneho pracovného lekárstva ÚVZ SR