Sú úsporné žiarivky s obsahom ortuti zdraviu škodlivé? Tlačiť

Nízka efektívnosť a vysoká energetická náročnosť v porovnaní s úspornými žiarivkami prinútila Európsky parlament a Radu pripraviť legislatívu, ktorá postupne od 1. septembra 2009 obmedzuje predaj klasických žiaroviek s volfrámovým vláknom.

Nemecký spolkový úrad pre životné prostredie (UBA) vydal v decembri 2010 tlačovú správu, v ktorej na základe vykonaných meraní upozorňuje na zdravotné riziká súvisiace s obsahom ortuti v úsporných žiarivkách. Zástupcovia médií a občania sa nás v tejto súvislosti spýtali:

 

Je používanie úsporných žiariviek zo zdravotného hľadiska bezpečné?

 

Energeticky úsporné žiarivky obsahujú len malé množstvá ortuti (cca. 2 – 5 mg), riziko poškodenia zdravia pri ich používaní by preto, napr. v porovnaní s ortuťovými teplomermi (s cca. 500 – 3000 mg kovovej ortuti), malo byť omnoho nižšie.

Faktom však zostáva, že ortuť z úspornej žiarivky môže pri jej poškodení či rozbití krátkodobo spôsobiť významnú kontamináciu vnútorného ovzdušia v miestnosti. Miera znečistenia však závisí od mnohých faktorov, akými môže byť napríklad spôsob vetrania miestnosti, typ použitého svietidla a žiarivky ako aj skutočnosť, či došlo k poškodeniu žiarivky svietiacej alebo zhasnutej.

 

Môže rozbitá žiarivka poškodiť naše zdravie?           

Ktorá skupina populácie je v takomto prípade najviac zraniteľná?


V ovzduší, ktoré je nadmerne kontaminované ortuťou, môže dôjsť k otrave organizmu spôsobenej vdýchnutím ortuťových pár. Krátkodobá expozícia organizmu takémuto ovzdušiu sa v závislosti od závažnosti situácie prejavuje predovšetkým bolesťami hlavy, anorexiou, nespavosťou, depresiami a pod. Vážnejšie poškodenie zdravia hrozí predovšetkým pri dlhodobej (chronickej) expozícii ortuti dôsledkom jej kumulácie v organizme, nie však pri jednorazovej expozícii po rozbití žiarivky.   

Najcitlivejšou, a preto najviac zraniteľnou skupinou populácie sú deti a tehotné ženy, prípadne domáce zvieratá. Vedci preto z bezpečnostného hľadiska odporúčajú používať v miestnostiach, v ktorých sa často zdržiavajú deti (detské izby, materské školy a pod.) výhradne žiarivky vybavené ochranným krytom proti rozbitiu.

Nemecký spolkový úrad pre životné prostredie (UBA) tlačovú správu o škodlivosti týchto žiariviek vydal zatiaľ len na základe náhodných meraní dvoch rôznych žiariviek a ako sám uvádza, adekvátne posúdenie tejto problematiky si vyžaduje vykonanie ďalších štúdií.

 

Ako kontaminácii ovzdušia ortuťou predísť?

 

Situáciám, pri ktorých dochádza k rozbitiu žiarivky, sa dá v značnej miere predchádzať zvýšením opatrnosti pri manipulácii s ňou, či už počas jej nákupu a prepravy, pri jej skladovaní alebo počas výmeny v svietidle. Pri výbere vhodného svietidla a žiarivky je potrebné zvážiť, či  v miestnosti nehrozí riziko ich poškodenia, napr. neopatrnými pohybmi, loptovou hrou a pod. a zvoliť v takýchto prípadoch energeticky úsporné svietidlo s vhodným ochranným krytom.

 

Čo treba urobiť, ak sa úsporná žiarivka rozbije?

 

Ak sa úsporná žiarivka predsa len rozbije, je potrebné miestnosť urýchlene vyvetrať a zabezpečiť tak zníženie koncentrácie ortuti v jej vnútornom ovzduší. Odporúča sa okamžite otvoriť okná, vypnúť prípadnú klimatizáciu a kúrenie a miestnosť opustiť aspoň na 15 - 20 minút. Po návrate do miestnosti je potrebné zvyšky poškodenej žiarivky opatrne odstrániť s použitím gumových rukavíc. Počas upratovania je miestnosť potrebné neustále vetrať.  

Na zozbieranie väčších úlomkov je vhodné použiť kúsok kartónu, menšie úlomky je možné odstrániť papierovou utierkou, z koberca tiež pomocou lepiacej pásky. Na odstraňovanie úlomkov nepoužívajte metlu ani vysávač, pretože by mohlo dôjsť k ďalšiemu rozptýleniu ortuti v ovzduší. Zozbierané zvyšky žiarivky je spolu s papierom použitým na čistenie potrebné vložiť do uzatvárateľnej nádoby a následne zlikvidovať ako nebezpečný odpad, t. j. odovzdať ich do zberne odpadov, prípadne špecializovanej firme zaoberajúcej sa likvidáciou nebezpečných látok.

Treba si uvedomiť, že ortuť je vďaka jej toxickým vlastnostiam nebezpečná nielen pre ľudské zdravie, ale aj pre životné prostredie. Likvidácia komunálneho odpadu s obsahom ortuti kontaminuje ovzdušie, pôdu a následne aj ďalšie zložky prostredia. Žiarivky s obsahom ortuti (aj nerozbité) by preto v žiadnom prípade nemali skončiť v nádobách na komunálny odpad ani v kanalizácii.

 

Boli už na Slovensku zaznamenané prípady závažného poškodenia zdravia po rozbití úspornej žiarivky?

 

Úrad verejného zdravotníctva SR zatiaľ takéto prípady poškodenia zdravia na Slovensku nezaregistroval.

 

Kto by mohol rozhodnúť o zákaze predaja týchto žiaroviek, ak predstavujú riziko pre ľudské zdravie? 

 

Problém podľa nášho názoru nie je natoľko závažný, aby si jeho riešenie z hľadiska ochrany zdravia vyžadovalo zákaz, resp. významnejšie obmedzenie použitia žiariviek. Pri rozhodovaní o zákaze predaja a používania potenciálne nebezpečných, resp. škodlivých výrobkov je vždy potrebné zvážiť všetky riziká a aspekty týkajúce sa vplyvu na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.

Podľa dostupných údajov Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) sa elektrické osvetlenie podieľa 6 až 8% na produkcii tzv. skleníkových plynov. Aj keď sa to možno nezdá veľa, používaním úsporných žiaroviek by sa, v prípade elektrickej energie vyrábanej v tepelných elektrárňach, znížila emisia škodlivín vypúšťaných do ovzdušia v objeme, aký ročne vyprodukuje niekoľko desiatok miliónov automobilov.

V súčasnosti veľmi aktuálne klimatické zmeny na Zemi so sebou prinášajú množstvo nežiadúcich environmentálnych efektov v podobe silných horúčav, povodní, úbytku ozónovej vrstvy a pod., ktorých následky sú, najmä v posledných desaťročiach, z globálneho pohľadu na zdravotné riziká významnejšie.

Na problematiku žiariviek je preto potrebné prihliadať aj z hľadiska úspory elektrickej energie, a tým aj zníženia emisií tzv. skleníkových plynov, pričom návrat ku klasickým žiarovkám nemusí byť z environmentálneho ako aj zdravotného hľadiska práve najvhodnejším riešením.

Dnešné technológie smerujú k používaniu svietidiel na báze svetelných diód (LED), ktorých výhodou okrem nízkej energetickej náročnosti a vyššej bezpečnosti je aj ich dlhšia životnosť. K ich väčšiemu rozšíreniu však pravdepodobne zatiaľ bráni predovšetkým ich vyššia cena.