Na Slovensku sme v 30. kalendárnom týždni (25.-29.07.2022) zaznamenali tri nové laboratórne potvrdené prípady opičích kiahní. Celkový počet potvrdených prípadov sa tak zvýšil na šesť.

V prvých dvoch prípadoch ide o osoby vo vekovej skupine 20 až 59 rokov a je medzi nimi epidemiologická súvislosť. Tieto dva prípady nesúvisia s predchádzajúcimi už potvrdenými prípadmi. K nákaze došlo vysoko pravdepodobne v zahraničí.

V treťom prípade ide rovnako o osobu z vekovej skupiny 20 až 59 rokov. Tá bola v rizikovom kontakte na území SR. Tento prípad vysoko pravdepodobne nesúvisí s už potvrdenými prípadmi.

Všetky tri osoby s potvrdenými opičími kiahňami sú v domácej izolácii, hospitalizácia u nich nebola potrebná. Príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva zabezpečili protiepidemické opatrenia.

Informácie boli aktualizované k 20.10.2022

Tri krajiny v európskom regióne (Veľká Británia, Portugalsko a Španielsko) zaznamenali v priebehu prvej polovice mája 2022 potvrdené aj podozrivé prípady opičích kiahní. Prvé prípady boli zaznamenané vo Veľkej Británii a predpokladá sa, že išlo o importovanú infekciu z Afriky. 

Epidémia najviac zasiahla USA, Brazíliu, Španielsko, Francúzsko, Veľkú Britániu, Nemecko, Peru, Kolumbiu, Mexiko a Kanadu. Spolu evidujú až 86,6 % globálnych prípadov opičích kiahní.

Tempo šírenia opičích kiahní sa v globálnom meradle postupne spomaľuje - svedčí o tom vývoj hlásených prípadov, krivka zobrazená na stránkach WHO má klesajúci trend. Vírus však naďalej cirkuluje a treba byť preto obozretný.

V európskom regióne bolo medzičasom zaznamenaných vyše 20-tisíc potvrdených prípadov opičích kiahní s výskytom v 29 krajinách (údaje ECDC k 11.10.2022).

Laboratórne potvrdené prípady opičích kiahní boli zaznamenané aj na Slovensku. Prvý laboratórne potvrdený prípad bol na Slovensku zaznamenaný začiatkom júla 2022.

Slovensko nie je endemickou oblasťou výskytu opičích kiahní, avšak obyvatelia majú široké možnosti cestovania, a preto nemôžeme vylúčiť, že počet potvrdených prípadov na našom území bude narastať.

Aj na základe doterajšieho vývoja však nepredpokladáme rozsiahle epidémie.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dňa 23. júla 2022 vyhlásila epidémiu opičích kiahní za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu podľa Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR). Epidémia sa k tomuto dátumu týkala 75 štátov a teritórií, zaznamenaných bolo celkovo vyše 16-tisíc prípadov, pričom v piatich prípadoch v africkom regióne došlo k úmrtiu.

Medzi dotknutými krajinami s výskytom opičích kiahní je aj Slovensko. Prvý laboratórne potvrdený prípad bol na území Slovenska zaznamenaný začiatkom júla 2022.

Opičie kiahne síce nie sú nové ochorenie, no výskyt prípadov mimo endemických území Afriky oprávnene vyvoláva odborný záujem, či priamo znepokojenie. Priebežne preto prebiehajú odborné diskusie na medzinárodnej úrovni o pôvode, možnostiach šírenia vírusu a vhodnej forme prevencie.

Cieľom vyhlásenia WHO je systémovo napomôcť lepšej medzinárodnej koordinácii, ochrane pred ochorením, dôslednejšej kontrole výskytu a zjednotiť globálnu reakciu na ochorenie, ktoré predstavuje ohrozenie verejného zdravia na medzinárodnej úrovni.

Výmena jódových profylaktík v mestách a obciach v okolí jadrových elektrární Jaslovské Bohunice (pre územie v okruhu s polomerom 21 km) a Mochovce (pre územie v okruhu s polomerom 20 km) sa začne 1. augusta a potrvá do konca roka. Dotkne sa zhruba 224 obcí a miest a 460 tisíc obyvateľov. Distribúciu profylaktík koordinuje Ministerstvo vnútra SR v spolupráci so SE. a. s. Naposledy sa konala výmena profylaktík v roku 2017, pravidelná výmena sa realizuje každých 5 rokov.  

Povinnosť zaobstarať jódové tabletky pre svojich zamestnancov a obyvateľov v okolí elektrární a ďalšie určené osoby na vlastné náklady v zmysle platnej legislatívy má prevádzkovateľ - spoločnosť Slovenské elektrárne (SE, a.s.). „Rezort vnútra, ako spolukoordinátor distribúcie profylaktík zriadil na tento účel dva distribučné sklady, z ktorých sa budú vydávať príslušné počty balení pre obce/mestá a osobitne pre určené inštitúcie. Sme pripravení byť maximálne súčinní,“ zdôraznil minister vnútra Roman Mikulec. Z dôvodu zabezpečenia dostatočnej rezervy bola celková potreba zabezpečenia tabletami navýšená o 10 %.

Monitoring odpadových vôd v SR na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 bol zahájený 02.05. 2021 (t.j. 18. kalendárny týždeň) a vykonáva sa pravidelne na týždennej báze v každom kraji SR. Od januára 2022 sme postupne spustili druhú fázu projektu k monitoringu odpadových vôd, kde dochádza k rozšíreniu monitoringu vo viacerých okresoch. V rámci SR sa zatiaľ zapojilo 62 ČOV.

Prítomnosť vírusu vo vzorkách odpadových vôd sa stanovuje metódou RT-PCR a digitálnou dd-PCR. Vzorky sa odoberajú v spolupráci s jednotlivými prevádzkovateľmi čističiek odpadových vôd, regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a vyšetrujú v NRC na ÚVZ SR.

Do 28. kalendárneho týždňa bolo celkovo vyšetrených 1677 vzoriek kvalitatívnou a kvantitatívnou metódou, z nich bolo pozitívnych alebo s hraničnými hodnotami 1636 (97,56 %) vzoriek.

Aktuálne druhy najvýznamnejšie z alergiologického hľadiska:

• trávy z čeľade lipnicovité, ambrózia, palina, pŕhľavovité, mrkvovité, mrlíkovité, skorocel, štiav

• spóry húb - Cladospórium, Alternária, Epicoccum, Stemphylium

V uplynulom týždni dominoval v ovzduší na území Slovenska peľ slabšie alergizujúcej pŕhľavy, dopĺňal ho významný alergén – peľ tráv z čeľade lipnicovitých. Peľová sezóna tráv z čeľade lipnicovitých je na ústupe a tento rok má aj vplyvom horúčav a sucha miernejší priebeh. Peľ tráv v ovzduší ojedinele dosiahol alergiologicky významné koncentrácie už len v Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán radiačnej ochrany, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách vzniesol oficiálnu písomnú požiadavku voči Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni pre vykonanie misie ORPAS (Occupational Radiation Protection Appraisal Service) v novembri 2020.
 

V dňoch 27. júna až 06. júl 2022 sa historicky prvýkrát na Slovensku táto misia, ktorú organizačne zastrešoval Odbor radiačnej ochrany Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, uskutočnila. Misia ocenila pokrok, ktorý v oblasti radiačnej ochrany pracovníkov urobilo Slovensko.
 

Misia ORPAS je expertnou hodnotiacou misiou zriaďovanou pod hlavičkou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni a vecne pokrýva problematiku posilňovania a zlepšovania legislatívnej a regulačnej infraštruktúry pre ožiarenie pracovníkov a implementácie medzinárodných štandardov v oblasti radiačnej ochrany. Úvodné stretnutie sa uskutočnilo 27. júna 2022 za účasti hlavného hygienika Slovenskej republiky PhDr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD., MPH.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky cez systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá dostal oznámenie o nevyhovujúcom výrobku – keramickom tanieri so zvieracím motívom, číslo šarže 281799BB, krajina pôvodu Čína.

V uvedenom výrobku bola laboratórnou analýzou zistená migrácia olova, čo je v rozpore s nariadením EP a Rady č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a na základe čoho sa výrobok sťahuje z trhu.

Výrobok bol na Slovensko distribuovaný spoločnosťou DAJAR Sp. z o.o., ul.Poltawska 6, 75-072 Koszalin, Poľsko.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky neustále monitoruje a vyhodnocuje radiačnú situáciu na území Slovenskej republiky a sleduje radiačnú situáciu v Európe. Ani v priebehu predchádzajúcich dní (18. júl – 24. júl 2022) neboli na našom území, ani v iných krajinách Európy zaznamenané odchýlky od štandardne meraných hodnôt.

Údaje o radiačnej situácii v Európe sú pre verejnosť k dispozícii v európskej databáze EURDEP: https://remap.jrc.ec.europa.eu/

Výsledky meraní priemerných denných hodnôt dávkových príkonov gama žiarenia
v 4 vybraných lokalitách v Slovenskej republike, ktoré vykonáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky prikladáme nižšie:

Západonílska horúčka je akútne horúčkovité ochorenie. Pôvodcom ochorenia je západonílsky vírus (West Nile Virus, WNV) z čeľade Flaviviridae. Ochorenie je prenášané komármi najčastejšie z rodu Culex.

Ochorenie sa zistilo u osoby vo vekovej skupine 60+ rokov. Keďže sa pohybovala medzi Bratislavou a maďarskou obcou Rajka, nie je možné stanoviť, či ide o autochtónny (domáci) prípad, alebo bola osoba poštípaná mimo Slovenskej republiky. Epidemiologické vyšetrovanie v súvislosti s potvrdeným prípadom naďalej pokračuje.

Ide o druhý zdokumentovaný prípad ochorenia u človeka na území Slovenska. Prvý autochtónny (domáci) prípad ochorenia vyvolaného WNV u človeka v Slovenskej republike bol laboratórne potvrdený 10. septembra 2019.