Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky neustále monitoruje a vyhodnocuje radiačnú situáciu na území Slovenskej republiky a sleduje radiačnú situáciu v Európe. Ani v priebehu predchádzajúcich dní (2. máj – 15. máj 2022) neboli na našom území, ani v iných krajinách Európy zaznamenané odchýlky od štandardne meraných hodnôt.

Údaje o radiačnej situácii v Európe sú pre verejnosť k dispozícii v európskej databáze EURDEP: https://remap.jrc.ec.europa.eu/

Aktuálne druhy najvýznamnejšie z alergiologického hľadiska:

• breza, trávy z čeľade lipnicovité, cyprusovité-tisovité, hrab, jaseň, javor, dub, buk, orech, pagaštan, gaštan, ihličnany z čeľade borovicovité, baza, pŕhľavovité, skorocel, štiav

• spóry húb - Cladospórium, Alternária, Epicoccum, Stemphylium

V uplynulom týždni dominoval na území Slovenska v ovzduší spolu s peľom brezy, hrabu, duba a buka najmä peľ ihličnanov z čeľade borovicovitých, ktorý prispel k tvorbe žltých povlakov na autách, balkónoch či okrajoch mlák. Peľ brezy ešte dosahoval najmä na strednom a severnom Slovensku vysoké denné koncentrácie, veľký podiel na tom mal vetrom transportovaný peľ z chladnejších regiónov. Denné koncentrácie peľu drevín z čeľade cyprusovité-tisovité pochádzajúce z kvitnúcich porastov Harmaneckej tisiny, poklesli už aj v Banskej Bystrici a Žiline. Vysoké denné koncentrácie peľu buka a duba v ovzduší zaznamenali najmä monitorovacie stanice na strednom, severnom a východnom Slovensku. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých dosiahol alergiologicky významné denné koncentrácie najmä v teplejších oblastiach Slovenska.

Nylonová kuchynská špachtľa Alpina s obsahom primárnych aromatických amínov

Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky cez systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF – Rapid Alert System for Food and Feed) zaslané oznámenie z Rakúska o nevyhovujúcom výrobku – nylonová kuchynská špachtľa s kovovou rukoväťou, značka alpina, dĺžka 36 cm, EAN kód: 8711252146003, iné označenie: Art. Nr. 14600, výr. č.: 2081694.

V uvedenom výrobku bola laboratórnou analýzou zistená migrácia primárnych aromatických amínov, čo je v rozpore s nariadením EP a Rady č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, na základe čoho sa výrobok sťahuje z trhu.

Cieľom medzinárodného osvetového dňa je verejnosti priblížiť význam hypertenzie a jej závažných zdravotných komplikácií a poskytnúť informácie o tom, ako predchádzať, rozpoznať a liečiť vysoký krvný tlak. Tento rok sa Svetový deň hypertenzie zameriava na tému „Zmerajte si správne krvný tlak, kontrolujte si ho, a žite dlhšie!“.

ČO JE TO HYPERTENZIA?

Predstavte si, že hadicou polievate záhradu. Ak ju prišliapnete, prúd vody sa zmenší, no tlak v hadici pred prekážkou - vašou nohou - stúpne. Podobne sa zvyšuje aj tlak v obehovom systéme, ak dôjde k zúženiu ciev.

Hypertenzia znamená trvalé zvýšenie krvného tlaku. V počiatočnom štádiu hypertenzie nemusíte pociťovať žiadne ťažkosti, a preto si vôbec nemusíte uvedomiť, že máte ťažkosti s krvným tlakom. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie až 46 % dospelých netuší, že trpia hypertenziou. Komplikácie sa začnú objavovať postupne, vedú k vážnym zdravotným následkom a odvrátiteľným predčasným úmrtiam.

V týchto dňoch dostávame početné otázky o "záhadných" žltých povlakoch na autách, parapetoch či okrajoch mlák. Netreba sa však ničoho obávať - patrí to k prebiehajúcej peľovej sezóne, upokojuje RNDr. Janka Lafférsová z Oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý koordinuje celoslovenskú Peľovú informačnú službu.

Tento peľ pochádza do značnej miery z kvitnúcich ihličnanov z čeľade borovicovitých, ktorých peľové zrnká majú väčšie rozmery. Stačí aj mierny vánok a z okolitých stromov sa peľ uvoľní vo viditeľných mrakoch. Pri silnejšom vetre je k nám peľ prinášaný na veľké vzdialenosti aj z iných lokalít. 

Vysoké koncentrácie peľu ihličnanov, buka, duba a miestami hrabu – druhov, ktoré majú veľké peľové zrná, prispeli k tvorbe žltých povlakov na autách, parapetoch, či okrajoch mlák.

Dňa 11.5.2022 bolo Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky cez systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF – Rapid Alert System for Food and Feed) zaslané oznámenie z Poľska o nevyhovujúcom výrobku – nylonovej špachtli na servírovanie, značka NAVA NATURE, výr. č.: 111.21.05.21, krajina pôvodu Čína.

V uvedenom výrobku bola laboratórnou analýzou zistená migrácia primárnych aromatických amínov, čo je v rozpore s nariadením EP a Rady č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, na základe čoho sa výrobok sťahuje z trhu.

Aktuálne druhy najvýznamnejšie z alergiologického hľadiska:

• breza, trávy z čeľade lipnicovité, cyprusovité-tisovité, hrab, jaseň, javor, dub, buk, smrekovec, orech, pagaštan, borovicovité, baza, pŕhľavovité
• spóry húb - Cladospórium, Alternária, Epicoccum, Stemphylium

Uplynulý týždeň na celom území Slovenska dominoval v ovzduší peľ brezy, hrabu, duba, buka a ihličnanov z čeľade borovicovitých. Peľ brezy najmä pričinením vetra a ním transportovaného peľu dosahoval začiatkom týždňa veľmi vysoké koncentrácie vo všetkých regiónoch. Vysoké koncentrácie peľu ihličnanov, buka, duba a miestami hrabu – čiže druhov, ktoré majú veľké peľové zrná - prispeli ku tvorbe žltých povlakov na autách, parapetoch, či okrajoch mlák. Peľ drevín z čeľade cyprusovité- tisovité ovplyvnený kvitnutím porastov Harmaneckej tisiny dosiahol vyššie koncentrácie už len v Banskej Bystrici a Žiline. Denné koncentrácie peľu brestu, vŕby a topoľa sa pohybovali už len v nízkych hladinách. Vysoké denné koncentrácie peľu hrabu, buka a duba v ovzduší zaznamenali najmä monitorovacie stanice na strednom, severnom a východnom Slovensku. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých pribúda zatiaľ len veľmi pozvoľna a nedosahuje ešte alergiologicky významné denné koncentrácie.

Svetový deň Pohybom k zdraviu bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), pripomíname si ho od roku 2002. Táto celosvetová iniciatíva je zameraná na zvýšenie povedomia verejnosti o význame pravidelnej pohybovej aktivity a jej benefitoch pre zdravie. Poukazuje tiež na nedostatočnú fyzickú aktivitu ako jeden z hlavných rizikových faktorov chronických neprenosných ochorení.

Pohybová aktivita je jedným z najvýznamnejších determinantov zdravia. Za predpokladu, že je pohybová aktivita vykonávaná pravidelne, s dostatočnou intenzitou a dlhodobo má mnoho prínosov pre zdravie človeka:

• zlepšuje činnosť srdcovo-cievneho systému
• znižuje riziko srdcových chorôb, mozgovej príhody, cukrovky či rôznych druhov rakoviny
• má pozitívny vplyv na pohybový aparát a správne držanie tela
• znižuje hodnoty celkového cholesterolu, triacylglycerolov, LDL cholesterolu a napomáha k zvýšeniu koncentrácie priaznivého HDL cholesterolu
• má priaznivý vplyv na psychické zdravie, pohodu a pod.

V štatistikách Svetového fondu na výskum rakoviny, ktoré sledujú globálnu úmrtnosť na melanóm, Slovensko za rok 2020 figuruje na nepriaznivom 4. mieste. Melanóm patrí k najzhubnejším a najzákernejším nádorom. Keďže  dokáže rýchlo tvoriť metastázy a postihovať ďalšie časti tela, je mimoriadne dôležité zachytiť ho včas.

Počas Európskeho dňa melanómu sa tak opätovne pripájame k úsiliu zvýšiť povedomie o symptómoch, príčinách a prevencii tohto závažného  ochorenia. 

V 18. kalendárnom týždni 2022 bolo hlásených 34 756 akútnych respiračných ochorení (ARO), t. j. chorobnosť 1 390,2/100 000 osôb v starostlivosti lekárov hlásiacich v tomto kalendárnom týždni. Chorobnosť v porovnaní s predchádzajúcim týždňom stúpla o 3,2 % (graf 1). Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Žilinskom kraji, najnižšia v Trenčianskom kraji. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť na ARO bola vo vekovej skupine  0 - 5 ročných, dosiahla hodnotu 4 749,0/100 000 (graf 2).

Priebeh ochorení bol komplikovaný u 1 118 osôb, čo predstavuje 3,2 % zo všetkých ARO. Medzi najčastejšie komplikácie patrili sinusitídy (586). Ostatné komplikácie predstavovali pneumónie (309) a otitídy (223).

Ochorenia hlásilo 53 % všeobecných lekárov pre deti a dorast a 42 % všeobecných  lekárov pre dospelých. Najvyššia proporcia hlásiacich lekárov bola zaznamenaná v Košickom kraji a najnižšia v Bratislavskom kraji.