Na doplnenie uvádzame, že  MZ SR  na základe legislatívne upravenej evidencie  a registrácie chorôb z povolania v SR zaznamenalo v r. 2006 ako najčastejšie hlásenú chorobu z povolania, v zhode s väčšinou štátov Európskej únie, chorobu z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, t. j. profesionálne ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín v počte 230 hlásení - 46,7 %  z celkového počtu  492 priznaných chorôb z povolania v SR. V 74 prípadoch išlo o ženy, čo predstavuje  32,2 % zo všetkých hlásení na túto chorobu z povolania. Tento vysoký podiel ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia potvrdil, že zamestnanci určitých profesií stále vykonávajú neprimerane ťažké, fyzicky náročné práce. Táto choroba vznikla najčastejšie v odvetví ťažby nerastných surovín (52,2 %) a v priemyselnej výrobe (37,8 %). Najčastejšie sa zistila vo vekovej kategórii 50 - 55 ročných zamestnancov (31,3 %), čo zodpovedá dlhodobému vystaveniu nadmernej záťaži najmä horných končatín pri práci.

Choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín je od r. 1997 najčastejšie sa vyskytujúcou chorobou z povolania v SR zo 47 chorôb  z povolania  uvedených v zozname chorôb z povolania, ktorý tvorí prílohu č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Cieľom návrhu NV SR o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci ako aj existujúceho NV SR č. 359/2006 Z.z. je legislatívne stanoviť kritéria a definovať  opatrenia týkajúce  fyziologických podmienok pri práci, ktorých dodržiavanie zamestnávateľmi zabezpečí ochranu zdravia zamestnancov. Tieto opatrenia umožnia  predchádzať  poškodeniam podpornopohybovej sústavy zamestnancov,  nakoľko tieto ochorenia, čo do počtu, zaujímajú popredné miesto aj  v práceneschopnosti  aktívnej pracujúcej populácie v SR.  

Bratislava, 3.5.2007

            V uplynulých dňoch sa v médiách objavili tendenčné a nepresné informácie, týkajúce sa požiadaviek na pracovné miesto v návrhu nariadenia vlády SR o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.

            Článok Jozefa Čavojca "Vláda nám predpisuje vhodné polohy", publikovaný v denníku SME dňa 18.4.2007 podáva jednostranné a tendenčné informácie, pretože neposkytuje priestor na vyjadrenie autorovi uvedeného právneho predpisu.

            Príspevok Martiny Utešenej "Normy na sedenie" v Správach STV dňa 19.4.2007 obsahuje nesprávne a zmätočné informácie vyplývajúce zo základného nezorientovania sa autorky príspevku v súvisiacich právnych predpisoch, ktoré sú dva:

-          návrh nariadenia vlády SR o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci a

-          aproximačné nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.

Preto Úrad verejného zdravotníctva SR ako autor obidvoch predpisov vydáva nasledujúce stanovisko:

Minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami uvádza smernica Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami, publikovaná v mimoriadnom vydaní Úradného vestníka EÚ, 5/zv. 1. 

Túto smernicu bola SR povinná aproximovať do legislatívy pri vstupe do Európskej únie. V roku 2001 bolo prijaté nariadenie vlády, ktoré prevzalo ustanovenia smernice v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že uvedená smernica EÚ obsahuje všeobecné ustanovenia bez konkrétnych parametrov, vznikla spoločenská objednávka od zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a dozorných orgánov na konkretizovanie minimálnych požiadaviek uvedených v smernici.

V priebehu legislatívneho procesu v roku 2006 boli tieto požiadavky zohľadnené. Boli prijaté dva nové zákony v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci - zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ich vykonávacie predpisy a aproximačné nariadenia vlády SR, ktoré preberajú príslušné smernice EÚ.

Vykonávacím predpisom k zákonu č. 126/2006 Z. z. je aj nariadenie vlády SR č. 359/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže pri práci, ktoré je spolu s ostatnými vykonávacími predpismi opäť v legislatívnom procese vzhľadom na prípravu nového zákona. V prílohe č. 1 k tomuto nariadeniu vlády sú požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním nadmernej fyzickej záťaže pri práci, ktoré boli uvedené v mediálnych správach. Tieto požiadavky sa však týkajú výšky manipulačnej roviny a sedadla pri fyzickej práci v sede (napríklad práca pri montážnych linkách v pásovej výrobe, práca, pri ktorej sa používajú ručné alebo nožné ovládače a podobne). Netýkajú sa práce so zobrazovacími jednotkami, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia aproximačného nariadenia vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.

ÚVZ SR doplnil do týchto legislatívnych úprav konkrétne parametre upresňujúce  požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním nadmernej fyzickej záťaže pri práci v stoji a v sede a minimálne požiadavky na prácu so zobrazovacími jednotkami, vychádzajúce z odborných ergonomických zásad a noriem a z publikovaných odborných poznatkov odboru pracovného lekárstva. Požiadavky na pracovné sedadlo a výšku pracovného stola pri práci s obrazovkami, na ktoré bolo poukázané v médiách, musia byť podľa citovaného predpisu upravené tak, aby zabezpečovali zamestnancovi stabilitu, pohodlnú pracovnú polohu a voľnosť pohybov. Typ sedadla je potrebné zvoliť podľa vykonávanej práce, výška sedadla a pracovného stola musí byť nastaviteľná. Podobne je táto problematika upravená v Českej republike nariadením vlády ČR, ktoré upravuje podmienky ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Ergonomické parametre uvedené v jednotlivých právnych predpisoch SR sú navzájom kompatibilné a v praxi realizovateľné.

Vláda SR v súčasnosti nemení žiadne nariadenie a nepridáva zamestnávateľom nové povinnosti, pretože tieto povinnosti pre zamestnávateľov už existujú: uvedené smernice boli prvýkrát aproximované do právnych predpisov SR už v roku 2001, aproximačné NV SR č. 276/2006 Z. z. je účinné od 1. júla 2006  a návrh NV SR o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci je v prílohe č. 1 identický s platným NV SR č. 359/2006 Z. z.

Právne predpisy sú pripravované a zverejňované štandardným legislatívnym procesom, viď rokovania Legislatívnej rady vlády SR, www.vlada.gov.sk, alebo Zbierka zákonov, www.zbierka.sk. Právna informovanosť je vecou individuálneho osobného a profesijného prístupu každého právneho subjektu - zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. Dokonca povinnosťou zamestnávateľa, ktorá vyplýva zo všetkých aproximačných nariadení vlády SR je informovať svojich zamestnancov o rizikách, ktoré sa na pracovisku vyskytujú a o všetkých vykonaných opatreniach, ktoré realizoval v záujme ich ochrany a bezpečnosti. Z toho vyplýva, že by mal sledovať a poznať právne predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ak výrobca nábytku nazve ergonomické parametre "sprostosťami", viď článok v SME, je to určitý signál pre potenciálnych zákazníkov o kvalite jeho výrobkov.

Zdravotnícki pracovníci - špecialisti (ortopédi a pod.) majú možnosť vyjadriť svoje odborné stanovisko v rámci riadneho medzirezortného pripomienkového konania.

Zároveň podotýkame, že konkrétne požiadavky v legislatívnych úpravách majú slúžiť zamestnávateľom na uľahčenie zabezpečenia optimálnych pracovných podmienok z hľadiska ochrany a podpory zdravia svojich zamestnancov.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva ako orgány verejného zdravotníctva vykonávajú štátny zdravotný dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona o verejnom zdravotníctve a príslušných predpisov, týkajúcich sa ochrany zdravia pri práci. 

Výkony v štátnom zdravotnom dozore sú súčasťou celoslovenskej výročnej správy orgánov verejného zdravotníctva a každoročne sú aj súčasťou správy, predkladanej do vlády SR o stave bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR.

doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH

riaditeľ

T l a č o v á    s p r á v a

BRATISLAVA  28.10.2005

Dňa 1. novembra 2005 vstupuje do platnosti nový zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon upravuje povinnosti v súvislosti so zaobchádzaním s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami, s prevádzkovaním pohrebných služieb, krematórií , pohrebísk a podmienky balzamovania a konzervácie ľudských pozostatkov.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len "úrad”) v tejto súvislosti upozorňuje, že podľa nového zákona za úpravu tela pred uložením do rakvy je zodpovedná pohrebná služba, ktorá zabezpečuje pohreb alebo kremáciu. Podľa § 9 prevádzkovateľ pohrebnej služby je povinný zabezpečiť, aby ľudské pozostatky pri preprave na miesto konania pohrebu alebo vystavenia boli oblečené a uložené do konečnej rakvy. 

Pracovníci pohrebnej služby, ktorí prídu  vyzdvihnúť telo zosnulého na pracovisko, sa musia preukázať dokladom o obstarávaní pohrebu.

Zákon o pohrebníctve tiež ustanovuje, že povolenie na prevádzkovanie pohrebnej služby sa vydá len žiadateľovi, ktorý disponuje chladiacim zariadením na uchovávanie ľudských pozostatkov. Chladiace zariadenie nesmie pohrebná služba prenajímať v zdravotníckom zariadení alebo na  pracovisku úradu.

Úrad ako orgán zodpovedný za výkon pitvy mŕtvych tiež pripomína, že v prípade, ak prehliadajúci lekár nariadi pitvu, náklady na prepravu mŕtveho z miesta  úmrtia na pitvu a prepravu mŕtveho z pitvy do miesta,  kde k úmrtiu došlo, prípadne do miesta pohrebu , ak je miesto pohrebu rovnako vzdialené alebo bližšie ako miesto, kde došlo k úmrtiu uhrádza úrad. V prípade prepravy mŕtveho tela do miesta pohrebu vzdialenejšieho ako miesto úmrtia, úrad uhradí rodine na jej požiadanie časť nákladov na prepravu vo výške rovnajúcej sa nákladom na prepravu mŕtveho tela z miesta pitvy na miesto úmrtia. Vzniknutý rozdiel nákladov na prepravu preukáže obstarávateľ pohrebu (príbuzný) predložením faktúry za prevoz, ktorú uhradil pohrebnej službe pobočke úradu. Následne úrad uzatvorí s obstarávateľom pohrebu zmluvu o refundácii nákladov na prevoz mŕtveho tela po vykonaní pitvy, na základe ktorej mu bude vzniknutý rozdiel nákladov preplatený.  

Ak nebola nariadená pitva, prevoz mŕtveho do chladiaceho zariadenia a miesta pohrebu hradí obstarávateľ pohrebu vybranej pohrebnej službe.

Náklady spojené s uložením ľudských pozostatkov na pracovisku úradu po uplynutí 24 hodín od vykonania pitvy uhrádza obstarávateľ pohrebu.

Kontakt na hovorkyňu ÚDZS:

Mgr. Radoslava Miklášová

tel. 0910 40 44 80, 02/59311267

fax: 02/59311371

mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava

Bratislava 9. 8. 2005

Stanovisko

k informácií o vzniku rakoviny prsníka z používania antiperspirantov

V poslednom období sa prostredníctvom elektronickej pošty medzi ľuďmi šíri informácia o vzniku rakoviny prsníka z používania antiperspirantov.

Rakovinu prsníka by mala spôsobovať zlúčenina hliníka Aluminium chlorohydrate. Uvedená látka sa bežne používa do kozmetických výrobkov proti poteniu - antiperspirantov na obmedzenie potenia. Táto látka nie je uvedená v zozname zakázaných látok v kozmetických výrobkoch podľa prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 174/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky, ani  v zozname karcinogénnych látok podľa prílohy vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 67/2002 Z.z., ktorou sa vydáva zoznam vybraných chemických látok a vybraných chemických prípravkov, ktorých uvedenie  na trh a používanie je obmedzené alebo zakázané v znení neskorších predpisov.

Doteraz neboli zaznamenané žiadne nežiadúce účinky či karcinogénne vplyvy uvedenej látky. Podľa vyjadrenia Americkej onkologickej spoločnosti: "Súvislosť medzi rakovinou prsníka a používaním antiperspirantov nepotvrdili žiadne štúdie."

Preto upozorňujem občanov, aby nevenovali tejto informácii pozornosť a nešírili ju ďalej.

h. doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH, v. r.

Hlavný hygienik SR

Preto upozorňujem občanov, aby nevenovali tejto informácii pozornosť a nešírili ju ďalej.

h. doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH, v. r.
Hlavný hygienik SR
Bratislava 18. 5. 2005