Hygienici už niekoľko dní uskutočňujú celoslovenské mimoriadne kontroly vianočných trhov. Tak, ako po minulé roky, aj tento rok preverujú pôvod surovín a potravín, z ktorých sa pokrmy pripravujú a dátum ich spotreby, respektíve minimálnej trvanlivosti. Pozornosť venujú aj hygienickej úrovni skladovania  hotových pokrmov, ich príprave a podávaniu a kontrolujú prevádzkovú hygienu zariadení. Rovnako dohliadajú na vhodnosť pracovného odevu zamestnancov stánkov, či na teploty v chladiacich a mraziacich zariadeniach. Náhodne odoberajú aj vzorky pripravovaných pokrmov na mikrobiologickú laboratórnu kontrolu.

„Odborní pracovníci 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva v Slovenskej republike vykonávajú kontroly prevádzok na vianočných trhoch s cieľom prevencie a ochrany zdravia ľudí z pohľadu šírenia alimentárnych ochorení. Ich realizovaním dohliadame na vyhovujúcu úroveň prevádzkovej hygieny stánkov a zdravotnej bezpečnosti podávaných pokrmov. Stánky na vianočných trhoch prevádzkovateľom nielen skontrolujeme, každoročne ich tiež usmerňujeme a upozorňujeme na dodržiavanie hygienických požiadaviek vyplývajúcich z platnej legislatívy. Radi by sme aj tento rok požiadali prevádzkovateľov zariadení o súčinnosť a spoluprácu počas výkonu kontrol. Bez pochýb sa totiž zhodneme, že ochrana zdravia obyvateľov je na prvom mieste,“ uviedol hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas.

Na Slovensku aktuálne nezaznamenávame výskyt nových prípadov ochorení na osýpky. Posledný výskyt osýpok v SR hlásil tento rok Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach 26.08.2019 v okrese Sobrance. Epidémie uvedeného infekčného ochorenia trápia susedné štáty, najmä Českú republiku, Poľsko, Rakúsko a Ukrajinu.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike naďalej venujú zvýšenú pozornosť výskytu osýpok na našom uzemí i v okolitých krajinách a neustále sledujú epidemiologickú situáciu. Berúc do úvahy zvýšený pohyb osôb medzi krajinami a pokles zaočkovanosti v Slovenskej republike, nemožno vylúčiť zavlečenie osýpok na naše územie. Príkladom ich zánosu na Slovensko sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východe SR - osýpky sa začali šíriť začiatkom mája 2018 v okrese Michalovce s tým, že pôvodne išlo o tri importované prípady.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike neustále monitorujú a venujú zvýšenú pozornosť výskytu závažných infekčných ochorení nielen v Slovenskej republike, ale aj v okolitých krajinách. Vzhľadom na zvýšenú migráciu obyvateľstva medzi krajinami sme si vedomí, že môže dôjsť k zavlečeniu závažných infekčných ochorení na naše územie a v prípade zmeny v epidemiologickej situácii prijímame všetky potrebné protiepidemické opatrenia na zabránenie šírenia infekčných ochorení.

Hoci nás ukrajinské orgány verejného zdravotníctva oficiálne nekontaktovali vo veci výskytu záškrtu na ich území, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike majú informácie o aktuálnej epidemiologickej situácii na Ukrajine. Naši epidemiológovia sú v kontakte so slovenskými lekármi v spádových okresoch vo veci preverenia stavu zaočkovanosti populácie proti záškrtu. Lekárov rovnako informujú, aby pri vyšetrovaní chorých uvádzajúcich pobyt na Ukrajine alebo pobyt v blízkosti slovensko–ukrajinských hraníc mysleli na toto ochorenie a správne ho liečili. Pokiaľ by na Ukrajine došlo k významnému nárastu ochorení na záškrt s epidemickým charakterom, príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike príjmu v spádových okresoch ďalšie adekvátne a bezodkladné opatrenia na zamedzenie prenosu ochorení na záškrt z pohraničných oblastí Ukrajiny na Slovensko.

Obce si po novom môžu určiť ochranné pásmo pohrebiska na svojom území všeobecne záväzným nariadením s prihliadnutím na miestne zvyklosti a špecifické podmienky. Vyplýva to z novely zákona č. 131/2010 Z. z o pohrebníctve, ktorú 28.10.2019 schválili poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ochranné pásmo pohrebiska legislatíva v súčasnosti predpisuje v šírke 50 metrov pre všetky pohrebiská, pričom v ňom nemožno umiestňovať budovy s výnimkou domu smútku a budov, ktoré súvisia s prevádzkou pohrebiska.  Toto legislatívne ustanovenie sa miestami ukázalo ako problematické, najmä pri existujúcich pohrebiskách situovaných v obytných zónach. Obec si preto vo všeobecne záväznom nariadení bude môcť po novom určiť šírku ochranného pásma (v rozsahu maximálne do 50 metrov), pravidlá povoľovania a umiestňovania budov a stavieb so zreteľom na pietny charakter pohrebiska a ustanoviť činnosti, ktoré budú v ochrannom pásme počas pohrebu zakázané.

Prevádzkovatelia reštaurácií si plnia povinnosti, ktoré im vyplývajú z legislatívy pri podávaní tatárskych biftekov. Vyplýva to z kontrol zariadení verejného stravovania, ktoré daný pokrm ponúkali. Odborní pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva v SR pri viac ako 96% prevádzok nenašli pochybenia.

„Po možnosti podávať tatárske bifteky volali mnohí prevádzkovatelia i spotrebitelia. Ponúkať tepelne nespracované mäso môžu reštaurácie za jasne nastavených pravidiel už viac ako dva roky. Oceňujeme zodpovedný prístup prevádzkovateľov, ktorí sa stotožnili s povinnosťami, ktoré musia spĺňať pri podávaní tatárskych biftekov. Veľká časť z nich si plní oznamovaciu povinnosť o príprave pokrmov z tepelne nespracovaného mäsa voči orgánom verejného zdravotníctva, dbá na informovanosť spotrebiteľa z pohľadu možných zdravotných rizík po jeho konzumácii a dodržiava hygienické požiadavky a postupy správnej výrobnej praxe,“ povedala Iveta Trusková, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia v oblasti životného a pracovného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR s tým, že kontrolu dodržiavania pravidiel pri podávaní biftekov vykonávajú hygienici priebežne.

Zo soboty na nedeľu (26. 10. 2019 – 27. 10. 2019) sa mení letný čas na zimný, o tretej hodine v noci sa ručičky hodín vrátia o hodinu späť. Pripravte svoj organizmus na zmenu a prechod do zimného obdobia. Pomôže vám dodržiavanie spánkovej hygieny, pitného režimu, pravidelný pohyb a vyvážená strava.

Biologický rytmus organizmu sa posunu času na jeseň prispôsobuje pomalšie ako na jar, pretože naň výrazne  vplýva úroveň osvetlenia za súmraku a úsvitu. Väčšie ťažkosti pociťujú počas tejto zmeny času ľudia, ktorí vstávajú skoro a tí, ktorí spávajú menej ako sedem hodín. Má však aj pozitíva, kým pri prechode na letný čas viaceré štúdie poukázali na vyšší počet dopravných nehôd, úrazov na pracovisku či vyššie riziko srdcových infarktov, jesennej zmene času pripisujú pokles ich počtu.

,,Z výsledkov medicínskych výskumov vyplýva, že cirkadiánny rytmus – vnútorné hodiny organizmu, nedokážu okamžite, zo dňa na deň  reagovať na zmenu času. Adaptácia je veľmi individuálna, aj s ohľadom na vek a zdravotný stav. Ťažkosti môžu mať malé deti, ktorým sa naruší denný a spánkový režim, ale aj ľudia s psychickými a chronickými ochoreniami, napríklad srdcovo-cievnymi, endokrinnými, neurologickými, s poruchami imunity,“ hovorí docentka MUDr. Jana Hamade, PhD., MPH, MHA, vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.