Aby sme mohli piť zdravotne bezpečnú a čistú pitnú vodu z vodovodného kohútika, je potrebné ju najskôr upraviť. Na Slovensku väčšina našich zdrojov pitnej vody (viac než 80 %) pochádza z podzemných vôd a voda teda nevyžaduje veľké dodatočné úpravy. Naopak, v Českej republike na zásobovanie vodou využívajú predovšetkým povrchové vody - a z toho dôvodu potrebujú vodu ešte upraviť, kým sa dostane ku končenému spotrebiteľovi, teda na „kohútik“.

Prvé procesy na úpravu vody sa datujú ešte do roku 4000 p. n. l., kedy v starovekom Grécku upravovali vodu pre pitné účely tým, že vodu filtrovali cez čiernouhoľný materiál, vystavovali vodu slnečnému žiareniu, a tak vylepšili jej chuť a pach.

V Českej republike je veľa expertov na procesy úpravy vody, ktoré sa vykonávajú na úpravniach vody (ÚV). Z dôvodu získania nových vedomostí v procese úpravy vody sa v dňoch 25. – 27. októbra 2022 pracovníčky Odboru hygieny životného prostredia (OHŽP) Úradu verejného zdravotníctva SR zúčastnili spolu s pracovníkmi vodárenských spoločností z celej Slovenskej republiky, pedagógmi Katedry zdravotného a environmentálneho inžinierstva Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a pracovníkmi Výskumného ústavu vodného hospodárstva odborno-študijnej pracovnej cesty po vybraných ÚV v Českej republike.

V súlade so zákonom č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 305/2018 Z. z.“), Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zverejnilo na svojom webovom sídle Správu o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach za rok 2020 (ďalej len „správa“).

V zverejnenej správe, ktorej kompletné znenie si môžete prečítať na https://www.shmu.sk/... sú uvedené výsledky monitorovania kvality podzemných a povrchových vôd chránených vodohospodárskych oblastí Slovenska. Na monitoring bola použitá tzv. surová voda, ktorá je odoberaná z vodárenských zdrojov a je využívaná na účely výroby pitnej vody, pričom pred distribúciou k spotrebiteľovi na vodovodný kohútik prechádza rôznymi procesmi vodárenských úprav s cieľom zaistiť jej zdravotnú bezpečnosť. Zdravotne bezpečná pitná voda musí spĺňať limitné hodnoty stanovené platným národným predpisom.

V niektorých prípadoch došlo k miernemu prekročeniu niektorých limitných hodnôt ukazovateľov, avšak treba opäť podotknúť, že v správe ide o kvalitu surovej vody, ktorú dodávateľ pitnej vody ešte upravuje a  je povinný zabezpečiť jej monitoring a splnenie požiadaviek na jej zdravotnú bezpečnosť v mieste dodávania.

Pitná voda a jej kvalita je na Slovensku definovaná zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) a vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR
č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou (ďalej len „vyhláška č. 247/2017 Z. z.“). Súčasná legislatíva SR definuje zdravotne bezpečnú pitnú vodu nasledovne:
„Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak

1. neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity a ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo oneskoreným pôsobením a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a

2. spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody podľa vyhlášky č. 247/2017 Z. z..“

V ochrane a podpore zdravia má zdravotne bezpečná pitná voda rozhodujúci význam. Práve kvôli tomu sú požiadavky na kvalitu pitnej vody a jej kontrolu veľmi prísne. Z hľadiska Európskej únie sú tieto požiadavky ustanovené smernicou Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (ďalej len „smernica“); v slovenskej legislatíve kvalitu pitnej vody určuje už zmienená vyhláška
č. 247/2017 Z. z., ktorá plne rešpektuje smernicu a ustanovuje aj ďalšie národné požiadavky nad rámec európskych kritérií.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky kontroloval vodu zo studničiek v okolí Bratislavy (pdf)

Prvého januára 2020 zverejnil ISGlobal (Inštitút pre globálne zdravie) v Barcelone štúdiu, ktorá sa venuje problematike trihalometánov v pitnej vode v európskych vodovodoch a odhadom možných zdravotných dopadov pre spotrebiteľov z ich nadlimitnej prítomnosti. Štúdia vychádza z údajov, ktoré inštitútu o obsahu trihalometánov poskytli jednotlivé krajiny ako i z výsledkov niekoľkých prípadových štúdií, ktoré sa zaoberali vzťahom trihalometánov a výskytom rakoviny močového mechúra.

Stanovisko Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR k vyššie uvedenej štúdii:

Trihalometány sú organické látky, ktoré v pitnej vode vznikajú v dôsledku chlórovania ako vedľajšie produkty dezinfekcie a ich prítomnosť je vzhľadom k možným zdravotným účinkom nežiaduca. Podľa aktuálne platnej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou je limit pre spoločnú koncentráciu trihalometánov (ďalej len „THMs“) 0,1 mg/l. Limitná hodnota THMs je v súlade s požiadavkami platnej európskej legislatívy pre pitnú vodu a vychádza i z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Z hľadiska zdravotnej významnosti je limitná hodnota ustanovená ako najvyššia medzná hodnota čo znamená, že jej prekročenie vylučuje pitnú vodu z používania. Pri zisťovaní ukazovateľa THMs sa analyzujú a sčítavajú koncentrácie špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibrómchlórmetán a brómdichlórmetán. Najčastejšie sa vyskytujúcim a tiež najvýznamnejším vedľajším produktom dezinfekcie je chloroform.

THMs sa netvoria pri každom chlórovaní vody. Nevznikajú, ak sa na dezinfekciu používa oxid chloričitý a nie sú obyčajne zisťované ani pri chlórovaní podzemných vôd. K ich zvýšenej tvorbe dochádza, ak voda obsahuje organické látky, najmä pri dezinfekcii povrchových vôd. Rýchlosť a stupeň tvorby (a teda potenciál ohrozenia zdravia v súvislosti s ich expozíciou) závisí od množstva použitého chlóru, obsahu organických látok, doby pôsobenia, teploty, pH, príp. koncentrácie bromidových iónov. Predpokladá sa, že väčšina trihalometánov prítomných vo vode sa vzhľadom na ich prchavosť dostáva do vzduchu. K expozícii tak môže dôjsť nielen požitím pitnej vody, ale i inhaláciou ovzdušia vo vnútorných priestoroch, inhaláciou a dermálnou expozíciou, napr. pri sprchovaní alebo kúpaní a požívaním jedla, ktoré prišlo do kontaktu s pitnou vodou.

Na základe žiadosti ZŠ Kulíškova 8 v Bratislave tri pracovníčky odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“) pripravili pre žiakov 6. a 7. ročníka dňa 9. apríla 2019 besedu v rozsahu jednej vyučovacej hodiny na tému „Pitná voda a zdravie“. Beseda bola realizovaná v spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s.

Žiaci sa počas besedy dozvedeli informácie o činnosti ÚVZ SR, význame zdravotnej bezpečnosti pitnej vody, zdrojoch pitnej vody, požiadavkách na pitnú vodu, Svetovom dni vody, pitnom režime (aj športovcov), ale aj o ochoreniach, ktoré môžu vzniknúť zo znečistenej vody. Pre spestrenie programu boli prezentované tiež vybrané zaujímavosti o vode. Súčasťou programu besedy bolo aj video o význame dôkladného umývania rúk ako prevencii proti chrípke. Beseda bola zakončená vedomostným kvízom s 15 otázkami, ktorý bol následne vyhodnotený, pričom boli piati žiaci s najväčším počtom bodov ocenení zdravými ekologickými fľašami na pitný režim. Všetkým žiakom boli rozdané ekotašky so školskými potrebami.