Detská úrazovosť je najčastejšou príčinou úmrtia u detí v Európe a najčastejšou príčinou úmrtnosti u detí a mladistvých vo veku 5 – 19 rokov.

Na 5. Ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví v Parme v r. 2010 prijali všetky členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) okrem iného, záväzok zamerania sa na prevenciu a podstatné zníženie zdravotných dôsledkov z dôvodu úrazov.

Svetová správa o úrazoch detí (European Report on Child Injury Prevention) z roku 2008 uvádza, že zranenia a násilie sú hlavným zabijakom detí po celom svete. Podľa údajov SZO okolo 950 000 detí zomrie ročne v dôsledku úrazov a násilia na deťoch vo veku do 18 rokov. Neúmyselné úrazy predstavujú takmer 90% z týchto prípadov. Skutočnosť, že existujú významné rozdiely medzi krajinami naznačuje, že je tu stále priestor na zlepšenie v oblasti ich prevencie.

Úrazy môžeme z hľadiska charakteru rozdeliť na úmyselné a neúmyselné.

Krajinami s najvyššou mierou úmrtnosti pre neúmyselné úrazy sú podľa správy z roku 2012 (Child safety report card 2012, European Summary for 31 countries) Litva, Bulharsko a Rumunsko.

Krajinami s najvyššou mierou úmrtnosti pre úmyselné úrazy sú Litva, Írsko a Fínsko.

Neúmyselné úrazy z hľadiska ich vzniku delíme na 6 oblastí (dopravné nehody, utopenie, pády, otravy, popálenie/obarenie, udusenie/uškrtenie).

V Európe sú hlavnou príčinou úmrtí na neúmyselné úrazy dopravné nehody, nasleduje utopenie, otravy, úmrtia v dôsledku popálenia a pády. Prieskumy tiež ukázali, že okrem dopravných nehôd takmer polovica neúmyselných úrazov sa stáva v domácom prostredí.  

Podľa posledných oficiálnych údajov SZO z roku 2008 boli úrazy v dôsledku dopravných nehôd v Slovenskej republike hlavnou príčinou úmrtí  u detí vo veku od 15 - 18 rokov a druhou najčastejšou príčinou u detí vo veku 5 - 14 rokov. (Sethi D et al., European report on child injury prevention, Copenhagen, WHO Regional office for Europe, 2008).

Úmyselné úrazy sú úrazy, ktoré sú výsledkom násilia. Násilie je SZO definované ako „úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, hroziacej alebo skutočnej voči sebe samému, inej osobe, alebo skupine osôb, ktoré buď vyústi alebo je veľká pravdepodobnosť, že vyústi do úrazu, smrti, psychickej ujmy, týrania alebo deprivácie“ (Krug et al., 2002). Táto definícia násilia zahŕňa širokú škálu činov, ide nad rámec fyzických skutkov, zahŕňa hrozby, zastrašovanie, dokonca nedbanlivosť a skutky zanedbávania, hoci nemusia byť vnímané ako úmyselné.

Úmyselné úrazy môžeme rozdeliť na 3 hlavné typy, a to: týranie detí, násilie medzi rovesníkmi a sebapoškodzovanie.

Úmyselné  úrazy detí a mladistvých sú vo významnej  miere ovplyvnené  ekonomickou  vyspelosťou krajiny:

Z viac ako 35 000 detí a adolescentov vo veku 0-19 rokov, ktorí každoročne zomrú v EÚ, približne 24% alebo asi 9 100 úmrtí je v dôsledku úrazu. Zhruba tretina týchto úmrtí je klasifikovaných ako úmyselné alebo neurčeného zámeru (MacKay & Vincenten, 2012). Je tu veľká variabilita v úrovni úmrtí v dôsledku úmyselných úrazov, s viac než 10-násobným rozdielom medzi krajinami s najvyššou a najnižšou úrovňou.

Najvyššia miera úmrtnosti na úmyselné úrazy je u chlapcov vo vekovej skupine 15 – 19 rokov:

Podľa údajov z databázy úmrtnosti SZO (EDMD) za roky 2008 – 2010, alebo za posledné tri roky je najvyššia miera úmrtnosti u chlapcov vo vekovej skupine 15 – 19 rokov, a je tri krát vyššia ako u dievčat v rovnakej vekovej skupine.

Najvyššiu mieru úmrtnosti na úmyselné úrazy u chlapcov v členských štátoch EÚ a v Nórsku má Litva, u dievčat je to Nórsko:

Ako vyplýva z analýzy MacKay & Vincenten (2012), najvyššiu mieru úmrtnosti na úmyselné úrazy v členských štátoch a v Nórsku má u chlapcov Litva, Írsko a Fínsko a u dievčat Nórsko, Írsko a Litva.

Tento materiál,  vypracovaný v rámci rezortu zdravotníctva poskytuje pohľad na bezpečnosť detí a mladistvých v Slovenskej republike získaný na základe porovnania  profilov 31 krajín v európskom regióne, vrátane členských krajín Európskej únie (EÚ). Profily jednotlivých krajín boli vypracované podľa jednotnej metodiky hodnotenia (viď. prílohu 1) vybraných   socioekonomických determinantov a ukazovateľov výskytu úrazov  detskej populácie vo veku 0-19 rokov v rámci medzinárodného projektu „Tools to Address Childhood Trauma, Injury and Children Safety“ - Nástroje pre riešenie problematiky úrazov detí a bezpečnosti detí (ďalej TACTICS).  Pri vypracovaní profilu Slovenskej republiky sa vychádzalo z existujúcich oficiálnych materiálov  zaoberajúcich sa bezpečnosťou detí a mladistvých vrátane zákonov, stratégií, programov a projektov zameraných priamo alebo i nepriamo na ochranu a bezpečnosť detí.  Údaje použité v predkladanej analýze stavu úrazovosti  detí a mladistvých v SR pochádzajú z dostupných databáz Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), zo  zdrojov jednotlivých rezortov - ministerstva zdravotníctva, Národného centra pre zdravotníckych informácií  (NCZI), ministerstva vnútra, Policajného zboru SR, ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a z prieskumu výskytu úrazovosti u detí vo veku 3 – 14 rokov, ktorý realizoval Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR).
 

Zámerom tohto materiálu je upriamiť pozornosť  na slabé miesta súčasného systému prevencie detskej úrazovosti, odstránenie ktorých by znamenalo významný zdravotný, sociálny i ekonomický prínos pre jednotlivca i spoločnosť. 

Analýza stavu úrazovosti a bezpečnosti deti a mládeže v SR (pdf)

Svetová zdravotnícka organizácia so sídlom v Ženeve publikovala Globálnu správu o stave  bezpečnosti cestnej premávky 2013, v ktorej predkladá informácie o bezpečnosti cestnej premávky v 182 krajinách, čo predstavuje takmer 99% svetovej populácie. V správe sa uvádza, že celkový počet úmrtí v dôsledku nehôd na cestných komunikáciách je neprimerane vysoká. Každoročne umiera na cestách  1.240.000 ľudí. Z hľadiska piatich kľúčových rizikových faktorov iba 28% krajín (7% svetovej populácie) má komplexné zákony pre bezpečnosť cestnej premávky. Kľúčovými faktormi bezpečnosti cestnej premávky sú: riadenie pod vplyvom alkoholu, prekročenie povolenej rýchlosti, používanie ochrannej prilby, používanie bezpečnostných pásov a detské sedačky.

Táto správa slúži ako základ pre Dekádu akcií pre bezpečnosť cestnej premávky 2011 – 2020, vyhlásenej na Valnom zhromaždení OSN. Správa je druhá zo série Globálnych správ o stave bezpečnosti cestnej premávky.

Úmrtia v dôsledku dopravných nehôd v Európskom regióne klesli o 25% ale ešte stále 92 000 ľudí umiera každoročne na európskych cestách