Akčný plán EÚ boja proti rakovine

Európska komisia dňa 4.2.2021 predstavila Akčný plán boja proti rakovine, ktorý nadväzuje na európsky plán boja proti rakovine prijatý minulý rok. Výzva proti rakovine sa stala skutočne naliehavou a závažnou otázkou európskeho programu. Rakovina sa týka všetkých. V roku 2020 2,7 mil. ľuďom v EÚ bola diagnostikovaná rakovina a 1,3 mil. ľudí na následky rakoviny zomrelo, Rakovina je diagnóza, ktorá ovplyvňuje pacientov, ale vo veľkej miere sa dotýka aj ich rodín. Akčný plán boja proti rakovine je zameraný na štyri kľúčové aktivity: prevenciu, včasné odhalenie, diagnostiku,  liečbu a kvalitu života pacientov s rakovinou.

V rámci prevencie je podľa Európskej komisie potrebné riešiť problematiku hlavných rizikových faktorov, najmä však tabakové výrobky. Zároveň chce plán riešiť aj škodlivú konzumáciu alkoholu, znečistenie životného prostredia a problematiku nebezpečných látok a radiácie. Víziou do budúcnosti je najmä eliminovať užívanie tabaku a znižovať nerovnosť v zdraví, ktorú tabak spôsobuje. Dôležitým sa tak v nasledujúcom období stane zamerať spoločné koordinované úsilie o kontrolu tabaku v Európe.

Medzinárodná únia proti rakovine (UICC) vyhlásila 4. február za Svetový deň boja proti rakovine, ktorý si pripomíname od roku 2002. Cieľom tejto iniciatívy je zvýšiť povedomie o rakovine a o tom, čo môžeme pre svoje zdravie a zdravie svojich rodín urobiť.

Rakovina má u nás stúpajúcu tendenciu, je jednou z najčastejších príčin invalidizácie a úmrtí. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií boli v roku 2019 nádorové ochorenia druhou najčastejšou príčinou úmrtia. Úmrtia mužov na nádory tvorili 27,7 % a úmrtia žien 22,9 %. Od roku 2010 má u nás úmrtnosť na nádory rastúci trend.

K iniciatíve - Svetovému dňu boja proti rakovine - sa pridávajú aj úrady verejného zdravotníctva, pretože včasná prevencia a zdravý životný štýl v boji proti onkologickým ochoreniam majú svoj význam, pričom najdôležitejšie je s prevenciou neprestávať.

Zdravie človeka závisí od rozvoja spoločnosti v rôznych oblastiach. Zdravotný stav ovplyvňuje, či už pozitívne alebo negatívne, niekoľko faktorov pôsobiacich na človeka.

K 31. 12. 2019 žilo v SR 5 457 873 obyvateľov, z toho bolo 2 665 350 mužov (48,8 %) a 2 792 523 žien (51,2 %). Priemerný vek obyvateľov sa na Slovensku postupne zvyšuje a v roku 2019 prvýkrát prekročil hranicu 41 rokov (41,1 roka). U žien 42,6 roka a u mužov 39,5 roka. Rastúci trend má aj index starnutia. V roku 2019 dosiahol hodnotu 104,8 %, čo znamená, že v súčasnosti pripadá na 100 detí (0 – 14 ročných) 105 obyvateľov vo veku 65 rokov a starších.

Od roku 2015 pozorujeme trend rastu reprodukčných ukazovateľov – mierne sa zvyšuje pôrodnosť, klesá potratovosť a prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov je v kladných číslach.

Základným ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľov a úmrtnosti je stredná dĺžka života. Na Slovensku stredná dĺžka života neustále stúpa u oboch pohlaví (v roku 2019 dosiahla u mužov 74,3 rokov a u žien 80,08 rokov).

Úmrtnosť je demografický proces, ktorý negatívne ovplyvňuje vývoj počtu obyvateľov. V rozmedzí rokov 2015 – 2019 zomieralo v SR 52 až 54-tisíc ľudí ročne.

Konzumácia alkoholu každoročne prispieva k 3 miliónom úmrtí vo svete, ako aj k zdravotným problémom a zlému zdravotnému stavu ďalších miliónov ľudí.

Konzumácia alkoholu je hlavným rizikovým faktorom predčasnej úmrtnosti a invalidity u osôb vo veku od 15 do 49 rokov. Znevýhodnené a obzvlášť zraniteľné skupiny obyvateľstva majú vyššiu mieru úmrtnosti a hospitalizácie v dôsledku konzumácie alkoholu.

Údaje týkajúce sa konzumácie alkoholu zisťoval ÚVZ SR v rokoch 2013, 2016 a 2019 dotazníkom Zdravotné uvedomenie a správanie sa obyvateľov SR. V rokoch 2013, 2016 a 2019 tvorilo výskumnú vzorku spolu 11 196 respondentov. V roku 2013 tvorilo súbor 3 679 respondentov, v roku 2016 išlo o 3 773 respondentov a 3 744 respondentov v roku 2019. Respondenti boli starší ako 14 rokov.

Fyzická aktivita patrí medzi jeden z najvýznamnejších determinantov zdravia. U dospelej populácie spočíva jej význam v prevencii mnohých rozšírených chronických ochorení. Pozitívne účinky fyzickej aktivity na zdravie sa prejavujú za predpokladu, že je vykonávaná pravidelne, s dostatočnou intenzitou a dlhodobo. Jej nedostatok, čiže fyzická inaktivita, je zároveň dobre ovplyvniteľný rizikový faktor, ktorého dopad na zdravie človeka sa prejavuje ako jeden z najzávažnejších.

Údaje týkajúce sa pohybovej aktivity zisťoval ÚVZ SR v rokoch 2013, 2016 a 2019 dotazníkom Zdravotné uvedomenie a správanie sa obyvateľov SR. V roku 2019 tvorilo výskumnú vzorku 3 744 respondentov, pričom bolo 49,8%  mužov a 50,2% žien. Respondenti boli vo veku od 15 rokov.

Z uvedeného prieskumu vyplynuli tieto najdôležitejšie výsledky:

Pozitívnym faktom je klesajúci podiel respondentov, ktorí sa nevenujú žiadnej pohybovej aktivite. Ich podiel klesol z 27,3% v roku 2013 na 12,1% v roku 2019. Naopak, stúpol podiel respondentov, ktorí sa venujú športu. V roku 2013 bol ich podiel 9,3%, v roku 2019 stúpol na 16,5%. Najviac respondentov sa v sledovaných rokoch venovalo prechádzkam a rekreačnému športu.