Environmentálny hluk je prirodzenou súčasťou životných aktivít každého človeka. Jeho prítomnosť v životnom prostredí je neodmysliteľne spojená s rôznymi formami dopravy, ale aj s mnohými  pracovnými či mimopracovnými aktivitami.

Zvyšujúca sa intenzita dopravy na pozemných komunikáciách spojená s rastúcou mierou urbanizácie miest v posledných desaťročiach mení aj vnímanie a postoj človeka k hluku, ktorý čoraz viac ovplyvňuje kvalitu života a úroveň zdravia exponovaných obyvateľov.

Zabezpečenie účinnej ochrany obyvateľov pred expozíciou hluku v životnom prostredí, resp. neprekročenie prípustných hodnôt ekvivalentných hladín hluku stanovených vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú prípustné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky MZ SR č. 237/2009 Z. z. je podľa platnej legislatívy (§ 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) povinnosťou právnickej osoby alebo podnikateľa, ktorý zdroj hluku prevádzkuje. V prípade hluku spôsobeného dopravou je za zabezpečenie takejto ochrany zodpovedný správca príslušnej pozemnej komunikácie, prevádzkovateľ železničnej dráhy, letiska a pod.

Hluk v životnom prostredí je v súčasnosti považovaný za jeden z najvýznamnejších environmentálnych problémov väčších miest nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Intenzívny nárast dopravy ako aj vznik nových zdrojov hluku v posledných desaťročiach orgány štátnej správy, vrátane úradov verejného zdravotníctva, podnecujú k aktualizácii a tvorbe nových opatrení s cieľom minimalizovať negatívne dopady environmentálneho hluku na zdravie obyvateľov.

Jedným zo spôsobov, akým možno sledovať súčasné trendy v tejto oblasti, určovať priority vývoja environmentálno-zdravotnej politiky vo vzťahu k environmentálnemu hluku, získavať argumenty potrebné pri presadzovaní tejto politiky v činnostiach iných rezortov a zároveň aj informácie pre výkon štátneho zdravotného dozoru, je aj dotazník určený na vyjadrenie podnetov a názorov verejnosti k tejto problematike. V období od 14. 1. 2011 do 18. 7. 2011 vyplnilo dotazník na internete spolu 143 respondentov.

Viac informácií - Vyhodnotenie dotazníka (pdf)

V poslednom období sa množia otázky tak zo strany verejnosti ako aj navrhovateľov stavieb veterných elektrární ohľadom zdravotných rizík veterných elektrární. Trend nahrádzania výroby energií alternatívnymi zdrojmi energie prináša zo sebou tak ako všetko nové, určité obavy verejnosti o ich zdravie. Dôvodom môžu byť rôznorodé názory, ktoré sú uverejnené na internetových stránkach. Z uvedeného dôvodu uverejňujeme k danej téme stanovisko odborníkov z oblasti verejného zdravotníctva.

Výroba elektriny veternými elektrárňami (ďalej VTE) zaznamenala v poslednom období intenzívny rozvoj vo svete i v Európe. Z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia je možné výrobu elektriny využitím veternej energie považovať za čistý, obnoviteľný zdroj, ktorý nespôsobuje znečistenie ovzdušia, vody, pôdy, bez produkcie tekutých a tuhých odpadov. Pri mimoriadnych havarijných udalostiach je využitie veternej energie spojené s minimálnymi rizikami, v porovnaní s inými typmi elektrární (hydrocentrály, atómové elektrárne), ktorých havárie môžu mať veľmi vážne dôsledky na zdraví. Prevádzka VTE si nevyžaduje trvalú obsluhu pracovným personálom.

Z nepriaznivých vplyvov využívania veternej energie je reálne možné predpokladať zvýšenú hlučnosť vo vonkajšom prostredí, čo pri nesprávnom umiestnení predstavuje potenciálnu možnosť expozície hluku dotknutého obyvateľstva. V menšej miere sa v literatúre uvádza zrakové obťažovanie spôsobené pohybujúcimi sa tieňmi lopatiek elektrárne.

Hluk z mimopracovných aktivít človeka – spolupráca s útvarmi obecnej polície (pdf)