Vnútorné prostredie budov musí podľa zákona 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.

Väčšina ľudí prežije 85 – 90% svojho života v uzavretých priestoroch, či už v škole, na pracovisku alebo doma. Všade pritom čelíme problémom rovnakého charakteru. Je potrebné vedieť, aké prostredie sa nachádza okolo nás, či už v byte, na úrade alebo v škole. Čo obsahujú predmety okolo nás. Všetko okolo nás sa zmenilo: stavebné materiály, nábytok, farby, povrchové materiály. Byty majú nižšie stropy než v minulosti, preto aj koncentrácia nebezpečných látok je v nich väčšia. Všeobecné znalosti sú preto veľmi dôležité pre vedomé formovanie postoja k starostlivosti o zdravie a životné prostredie.

Plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré sú súčasťou nášho životného prostredia. Spravidla sa vyskytujú vo vode, v pôde aj v ovzduší. Bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení. Prejavujú sa povlakmi pripomínajúcimi zamat alebo vatu. Na postihnutých miestach sa vytvoria zliate škvrny tmavého, sivého až čierneho, prípadne zelenkastého, niekedy hnedastého sfarbenia.

Počas celého života sa u človeka prejavuje vysoká senzitivita k plesniam, ktorých expozícia vo vnútornom prostredí je väčšia než vo voľnom ovzduší. Pre čoraz väčší počet alergikov sú významné ich rozmnožovacie výtrusy – spóry, ktoré sú uvoľňované do ovzdušia a sú významnými alergénmi. Plesne v byte predstavujú závažný problém na zdravie ľudí, pretože môžu byť zdrojom toxických látok. Približne 70 – 80% plesní môže byť zdrojom toxických látok (mykotoxínov).
 

1.      Aké zdravotné ťažkosti môžu spôsobiť plesne, ktoré sa vyskytujú v domácom prostredí?

Existencia plesní ako takých nepredstavuje pre človeka priame ohrozenie zdravia, ale za účinky na zdravie sú zodpovedné emisie z plesní. Plesne vyvolávajú alergické reakcie vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Priamym kontaktom s plesňami dochádza k častým ochoreniam kože (ekzémy, plesne, psoriáza). Dlhodobá prítomnosť plesní časom vytvára chronickú precitlivenosť organizmu a zhoršujúcu sa alergiu. Spolupodieľajú sa tiež na skutočnosti, že 10 až 30 % detskej populácie je postihnutej alergickými ochoreniami dýchacích ciest. Reakcie organizmu ako následky expozície plesniam je možné rozdeliť do 5 kategórií:

Klimatizáciu môžeme definovať ako proces úpravy teploty, vlhkosti, čistoty a distribúcie vzduchu. Princíp fungovania klimatizačného zariadenia spočíva v tom, že toto zariadenia nasáva vzduch z vonkajšieho prostredia, ktorý sa ďalej filtruje a podľa potreby ohrieva alebo ochladzuje, zvlhčuje, vysušuje a rozvádza. Moderné zariadenia majú rôzne filtre, ktoré pri správnej údržbe pomôžu dosiahnuť v klimatizovanom priestore zdravú a kvalitnú klímu. Klimatizačné zariadenia nielen privádzajú vzduch z vonka, ale ho aj čistia a ovplyvňujú jeho vlhkosť.

Ako človek reaguje na klimatizáciu, to závisí od vnímavosti jedinca, od celkovej odolnosti organizmu a stavu imunitného systému, od jeho zdravotného stavu, pretože ak prostredníctvom klimatizácie udržujeme v interiéri konštantnú teplotu bez ohľadu na vonkajšiu teplotu, môže predovšetkým v horúcich dňoch dôjsť k rôznym zdravotným problémom. Ľudia, ktorí pracujú v klimatizovaných budovách, trpia 2,5-krát častejšie chorobami respiračného traktu v porovnaní s tými, ktorí sa zdržiavajú v prirodzene vetraných budovách. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia patria bolesti hlavy, hrdla, nachladnutie, oslabenie organizmu, porucha imunity. Pri dlhodobejšom používaní klimatizácie máme príznaky, ako keď na nás ide choroba teda, pociťujeme únavu, malátnosť. Je to reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia. Príliš nízka teplota v interiéri môže pre ľudí prinášať pocit osvieženia, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia znamenať riziko pre ich zdravie. Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať rôzne dýchacie problémy, nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, bolesť hlavy, astmu, bolesti chrbtice. Pri nesprávnom nasmerovaní chladného prúdu vzduchu do tváre dochádza k vysušovaniu kože, očí, zápalom očí, uší, nosných dutín.

Dýchajme zdravý vzduch (pdf)

Koncom septembra 2003 bol v Slovenke č. 40/2003 publikovaný článok s názvom "Rakovina v byte", kde sa rozoberala situácia súvisiaca so zdravotnými a prevádzkovými problémami pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov (oficiálny názov meračov). Náplňou spomenutých meračov je metylester kyseliny benzoovej (metylbenzoát). Okrem tu popisovaných  meračov boli MZ SR posudzované aj kapilárne merače s náplňou cyklohexanol.

Merače, teda puzdrá s ampulkami (príp.s kapilárami) plnené tekutinou - príslušnou chemickou látkou, sú montované na radiátory. Princíp merania spočíva v tom, že pri dosiahnutí určitej teploty radiátora sa začne kvapalina vyparovať a podľa odparených dielikov sa následne vypočítavajú podiely na spotrebe celkového tepla. Tieto zariadenia by tak mali namerať skutočne spotrebované teplo v každom jednom byte.

K meračom tepla s náplňou cyklohexanol aj metylester kyseliny benzoovej boli pre firmy, ktoré dovážajú a distribuujú spomínané merače na Slovensku, vydané súhlasné rozhodnutia MZ SR - Hlavného hygienika SR.

Tieto zariadenia podliehali posudzovaniu MZ SR do konca roku 2001 v zmysle zákona NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. V súlade so zákonom NR SR č.514/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 272/1994 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2002 tieto látky a zariadenia  už nepodliehajú schvaľovaniu uvedených orgánov.