Informácie boli aktualizované k 25.5.2022

Tri krajiny v európskom regióne (Veľká Británia, Portugalsko a Španielsko) zaznamenali v priebehu prvej polovice mája 2022 potvrdené aj podozrivé prípady opičích kiahní. Prvé prípady boli zaznamenané vo Veľkej Británii a predpokladá sa, že išlo o importovanú infekciu z Afriky.

K dnešnému dňu sme na Slovensku nezaznamenali žiaden potvrdený ani podozrivý prípad opičích kiahní. Prípady ochorenia na Slovensku neevidujeme ani v minulosti.

Slovensko nie je endemickou oblasťou výskytu opičích kiahní, avšak máme široké možnosti cestovania, a preto nemôžeme vylúčiť, že budeme mať potvrdený prípad opičích kiahní aj u nás. Reálne riziko vzniku ochorenia existuje.

Rozsiahle epidémie nepredpokladáme, ale očakávame sporadické ohniská.

ECDC nateraz vyhodnocuje riziko šírenia infekcie vo všeobecnej populácii za „veľmi nízke“, v prípade ľudí s viacerými sexuálnymi partnermi ho však na základe aktuálne dostupných dát označuje za „vysoké“.

Aktuálne druhy najvýznamnejšie z alergiologického hľadiska:

• breza, trávy z čeľade lipnicovité, cyprusovité-tisovité, hrab, jaseň, javor, dub, buk, orech, pagaštan, gaštan, ihličnany z čeľade borovicovité, baza, pŕhľavovité, skorocel, štiav

• spóry húb - Cladospórium, Alternária, Epicoccum, Stemphylium

V uplynulom týždni dominoval na území Slovenska v ovzduší najmä peľ ihličnanov z čeľade borovicovitých, ktorý prispel k tvorbe žltých povlakov na autách, balkónoch či okrajoch mlák na celom území Slovenska. Peľ brezy ešte dosahoval najmä na strednom a severnom Slovensku alergiologicky významné denné koncentrácie, na ktorých mal podiel najmä vetrom transportovaný peľ z chladnejších regiónov. Rozbehla sa peľová sezóna ďalšieho silného alergénu – tráv z čeľade lipnicovitých. Denné koncentrácie peľu tráv dosiahli vysoké koncentrácie už aj na strednom Slovensku. Poklesli denné koncentrácie peľu buka, duba, javora, hrabu, orecha i jaseňa.

• Najvyššie denné koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovitých zachytila monitorovacia stanica v Bratislave - 182 peľových zŕn v m³ vzduchu a v Banskej Bystrici - 123 peľových zŕn v m³ vzduchu.

• Najvyššie denné koncentrácie peľu ihličnanov zachytila monitorovacia stanica v Banskej Bystrici – 2 320 peľových zŕn v m³ vzduchu, v Košiciach - 1004 peľových zŕn v m³ vzduchu a v Bratislave - 904 peľových zŕn v m³ vzduchu.

V dňoch 30. a 31. mája 2022 v rámci Svetového dňa bez tabaku sa na 36 regionálnych úradoch verejného zdravotníctva uskutoční „Deň otvorených dverí“.

Odborní pracovníci návštevníkom ponúknu aktivity ako:

• meranie oxidu uhoľnatého vo vydychovanom vzduchu u fajčiarov,

• spirometria (na poradniach, ktorých súčasťou vybavenia je aj prístroj spirometer),

• zisťovanie stupňa závislosti prostredníctvom dotazníkových metód,

• poskytovanie individuálneho poradenstva,

• poskytovanie informácií o možnostiach návštevy poradne na odvykanie od fajčenia.

Aktuálne druhy najvýznamnejšie z alergiologického hľadiska:

• breza, trávy z čeľade lipnicovité, cyprusovité-tisovité, hrab, jaseň, javor, dub, buk, orech, pagaštan, gaštan, ihličnany z čeľade borovicovité, baza, pŕhľavovité, skorocel, štiav

• spóry húb - Cladospórium, Alternária, Epicoccum, Stemphylium

V uplynulom týždni dominoval na území Slovenska v ovzduší spolu s peľom brezy, hrabu, duba a buka najmä peľ ihličnanov z čeľade borovicovitých, ktorý prispel k tvorbe žltých povlakov na autách, balkónoch či okrajoch mlák. Peľ brezy ešte dosahoval najmä na strednom a severnom Slovensku vysoké denné koncentrácie, veľký podiel na tom mal vetrom transportovaný peľ z chladnejších regiónov. Denné koncentrácie peľu drevín z čeľade cyprusovité-tisovité pochádzajúce z kvitnúcich porastov Harmaneckej tisiny, poklesli už aj v Banskej Bystrici a Žiline. Vysoké denné koncentrácie peľu buka a duba v ovzduší zaznamenali najmä monitorovacie stanice na strednom, severnom a východnom Slovensku. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých dosiahol alergiologicky významné denné koncentrácie najmä v teplejších oblastiach Slovenska.

Cieľom medzinárodného osvetového dňa je verejnosti priblížiť význam hypertenzie a jej závažných zdravotných komplikácií a poskytnúť informácie o tom, ako predchádzať, rozpoznať a liečiť vysoký krvný tlak. Tento rok sa Svetový deň hypertenzie zameriava na tému „Zmerajte si správne krvný tlak, kontrolujte si ho, a žite dlhšie!“.

ČO JE TO HYPERTENZIA?

Predstavte si, že hadicou polievate záhradu. Ak ju prišliapnete, prúd vody sa zmenší, no tlak v hadici pred prekážkou - vašou nohou - stúpne. Podobne sa zvyšuje aj tlak v obehovom systéme, ak dôjde k zúženiu ciev.

Hypertenzia znamená trvalé zvýšenie krvného tlaku. V počiatočnom štádiu hypertenzie nemusíte pociťovať žiadne ťažkosti, a preto si vôbec nemusíte uvedomiť, že máte ťažkosti s krvným tlakom. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie až 46 % dospelých netuší, že trpia hypertenziou. Komplikácie sa začnú objavovať postupne, vedú k vážnym zdravotným následkom a odvrátiteľným predčasným úmrtiam.

V týchto dňoch dostávame početné otázky o "záhadných" žltých povlakoch na autách, parapetoch či okrajoch mlák. Netreba sa však ničoho obávať - patrí to k prebiehajúcej peľovej sezóne, upokojuje RNDr. Janka Lafférsová z Oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý koordinuje celoslovenskú Peľovú informačnú službu.

Tento peľ pochádza do značnej miery z kvitnúcich ihličnanov z čeľade borovicovitých, ktorých peľové zrnká majú väčšie rozmery. Stačí aj mierny vánok a z okolitých stromov sa peľ uvoľní vo viditeľných mrakoch. Pri silnejšom vetre je k nám peľ prinášaný na veľké vzdialenosti aj z iných lokalít. 

Vysoké koncentrácie peľu ihličnanov, buka, duba a miestami hrabu – druhov, ktoré majú veľké peľové zrná, prispeli k tvorbe žltých povlakov na autách, parapetoch, či okrajoch mlák.