Bathing water quality in individual regions of Slovakia

Abstract

Bathing water quality had improved in monitored period almost in the each of individual region in Slovakia. Indicators of bathing water quality in freshwater zones of water have had according to national legislative more strict guidelines values in comparison with Directive on bathing water quality 76/160/EEC. In 2004, when the bathing water quality had evaluated in Slovakia as an unaccepted in many cases, the reason of this situation was on the insufficient water-sampling. However insufficient water sampling was because of reconstruction freshwater zones when the samples weren’t abstracted from the concrete bathing locality. Freshwater zones have had via Bathing water Directive as mandatory requirements not fulfilled in many cases against impossibility the water sampling in this area.

Recently is endangered bathing water quality because of wastewater pollutants from adjacent recreational building. Many private recreational weekend cottages aren’t connected to sewerage systems, there is not adequately isolated cesspit and septic, or there is the earth closet close to bathing water locality. Sewage disposal plants, particularly in small villages, they get to required level of cleaning and it constitutes some risks. Source of microbiological pollution in bathing areas are usually also an inflows, which flows through villages where isn’t build up the public sewerage system.

From the year 2004 to 2006 bathing water quality situation had improvement; however number of declared bathing areas is decreased. While in 2004 we had declared 67 bathing areas, in year 2006 we had only 38 declared bathing areas. In fulfilled mandatory requirements there is significant improvement from 2004 to 2006 from 31,3 % not fulfilled areas to 5 % not fulfill areas. Insufficiently sampled areas had decreased from 16 % in 2004 to 0 % to 2006.

Bathing water is defined in act number 364/2004 Water Act generally and about the changes in act under National Board of the Slovak republic number 372/1990 about transgression in version advanced regulation (Water Act). Basic requirements about bathing water quality are defined in paragraph 19 Act number 355/2007 about protection, supporting

Národný Fact Sheet

Kvalita vôd na kúpanie v jednotlivých krajoch SR

Indikátor

Meno: Kvalita vôd na kúpanie v jednotlivých krajoch SR

Definícia: Podiel identifikovaných kúpacích oblastí vymedzených smernicou o vodách na kúpanie, ktoré spĺňajú povinné stanovené limity v zmysle Európskej komisie.

Kód: RPG1_WatSan_S1

Úvod

Výsledná správa zahŕňa dáta o kvalite vôd na kúpanie v jednotlivých krajoch v Slovenskej republike. Obsahuje aj environmentálny a zdravotný kontext, politickú relevanciu a vyhodnotenie situácie v rámci jednotlivých regiónov v Slovenskej republike.

Zdôvodnenie

V Slovenskej republike sme implementovali smernicu o vodách na kúpanie 76/160/EEC na národnej úrovni v roku 2004. Keďže údaje bolo možné získať na základe jednotnej metodiky aj za jednotlivé kraje Slovenskej republiky prostredníctvom regionálnych úradov verejného zdravotníctva, kvalitu vôd na kúpanie bolo možné zhodnotiť nielen na medzinárodnej ale i na národnej úrovni. Metodika hodnotenia kvality vôd na kúpanie v jednotlivých krajoch, ktorá bola použitá pri vypracovaní tohto fact sheetu bola v plnom rozsahu rovnaká ako to bolo pri hodnotení kvality vôd na kúpanie na medzinárodnej úrovni.

Kľúčová správa

Kvalita vôd na kúpanie v sledovanom období sa zlepšila takmer vo všetkých krajoch Slovenskej republiky. Ukazovatele kvality vody na kúpanie v prírodných lokalitách na Slovensku majú podľa národnej legislatívy prísnejšie limitné hodnoty ako sú odporúčané hodnoty európskej smernice o vodách na kúpanie. Nepriaznivá situácia v kvalite vôd na kúpanie hodnotená v roku 2004, kde boli vzorky vyhodnotené ako nevyhovujúce vzhľadom na ich nedostatočný počet, napr. z dôvodu rekonštrukcie lokality. Lokalita sa tak hodnotila z pohľadu európskej smernice ako nevyhovujúca, i keď vzorku nebolo možné v danej lokalite odobrať.

Prezentácia údajov

Graf 1 znázorňuje tendenciu kvality vôd na kúpanie v Slovenskej republike v období od roku 2004 do roku 2006. Graf 2 poukazuje na výsledky kvality vôd na kúpanie v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky v roku 2005. Kvalita vôd je vyjadrená percentuálne z celkového počtu kúpacích oblastí, pričom počet kúpacích oblastí v Slovenskej republike bol v roku 2005 v počte tridsaťdeväť (kúpacie oblasti kontrolované v súlade so smernicou o vodách na kúpanie).

Parametre kvality vôd na kúpanie vychádzajú zo smernice Európskej Únie o kvalite vôd na kúpanie 76/160/EEC.

Oblasti s nedostatočným odberom vzoriek nespĺňali požadovanú frekvenciu vzorkovania v sledovanej oblasti. Záväzné požiadavky neboli dodržané v kúpacích oblastiach, kde sledované lokality nespĺňali povinné kritériá stanovené smernicou o vodách na kúpanie.

Graf. 1. Kvalita vôd na kúpanie v Slovenskej republike, 2004–2006

Zdroj: ÚVZ SR

Graf. 2. Kvalita vôd na kúpanie v jednotlivých krajoch SR, 2005

Zdroj: ÚVZ SR

Graf 2 znázorňuje tendenciu kvality vôd na kúpanie v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky v roku 2005. Hodnotenie kvality vody na kúpanie bolo v súlade so smernicou o vodách na kúpanie a v jednotlivých krajoch sa hodnotili len kúpacie oblasti, ktoré boli vyhlásené za vody vhodné na kúpanie. Vzhľadom na rozdielny počet kúpacích oblastí v jednotlivých krajoch sa percentuálne hodnotenie výrazne odlišovalo. Pokiaľ v Trenčianskom kraji je za vyhlásenú kúpaciu oblasť vyhlásená len 1 oblasť a v tejto oblasti nebol dostatočný odber vzoriek, celý Trenčiansky kraj bol tak vyhodnotený ako 100% vzoriek s nedostatočným odberom. V porovnaní s Banskobystrickým krajom, kde bolo vyhlásených v roku 2005 desať kúpacích oblastí, tvorilo percentuálne nedostatočné vzorkovanie 30% zo všetkých vzoriek, aj keď bol tento počet zistený pri vyššom počte kúpacích lokalít a to v počte 3.

Z komplexného zhodnotenia kvality vôd na kúpanie v grafe 2 však podľa dodržanej metodiky WHO vyplýva, že najhoršia situácia v kvalite vôd na kúpanie v roku 2005 sa vyskytla v Nitrianskom kraji a najlepšia situácia bola v Žilinskom kraji.

Zdravotný a environmentálny kontext

Bezpečná voda na kúpanie je významným faktorom vo verejnom zdravotníctve. Nevyhovujúca kvalita vody na kúpanie môže byť príčinou vzniku epidémií spôsobených z vody vrátane mnohých turistov rovnako ako domáceho obyvateľstva (1).

Veď napríklad v roku 2000 sme zaznamenali na Slovenku až 3 prípady vzniku epidémií, ktoré vypukli v dôsledku kontaminovanej vody, zatiaľ čo v roku 2005 sa už žiadny podobný prípad nevyskytol.

V súčasnosti kvalitu vôd vhodných na kúpanie takmer vo všetkých lokalitách ohrozujú znečistené odpadové vody z priľahlých rekreačných objektov. Množstvo súkromných rekreačných chát nie je pripojených na verejnú kanalizáciu, majú nedostatočne izolované žumpy a septiky, alebo v blízkosti vodného zdroja používajú latríny. Čistiarne odpadových vôd niektorých obcí sú vyústené do tokov vlievajúcich sa do vodných nádrží, alebo sú dokonca vyústené priamo do vodnej nádrže. Zdrojom mikrobiologického znečistenia vôd vhodných na kúpanie často bývajú aj ich prítoky, ktoré pretekajú sídlami s nevybudovanou verejnou kanalizáciou, toky znečistené ropnými látkami z cestnej dopravy a odpadovými vodami z poľnohospodárskej výroby. Znečistenie tiež pochádza z neupravených skládok odpadu, zo splaškov pôdy z okolitých poľnohospodárskych pozemkov, z prebiehajúcich ťažobných prác na štrkoviskách a z divokej rekreácie bez zariadení na osobnú hygienu a pod. (7).

V mnohých zdrojoch literatúry je uvedené, že kontakt s rekreačnou vodou je spojený s rôznymi ochoreniami, primárnymi gastrointestinálnymi symptómami a taktiež údaje o počte epidémií naznačujú, že je tu vyššie riziko závažnejších ochorení ako Shigella sonneri, Escherichia coli O157 infekcie, protozoálnych parazitov a enterických vírusov (2,3). Zhodnotením celkových príčin spôsobených nevyhovujúcou rekreačnou vodou sa odhaduje, že infekčné gastroenteritické ochorenia predstavujú až 66 000 DALYs "rokov života“ v zhoršenom prostredí (DALYs) (4).

Rast populácie môže byť vyšším rizikom ochorení vrátane mladých ľudí a turistov ktorí nemajú vytvorenú imunitu na podmienky lokálne súvisiace s endemickými chorobami. Deti sa zvyčajne zdržiavajú dlhšiu dobu vo vode na kúpanie a tým sú viac ako dospelí vystavení riziku vzniku ochorenia alebo zranenia vo vode (5).

Riziko vzniku ochorení vyplýva i z vysokej koncentrácie rekreantov na prírodných lokalitách najmä v letnom období.

Politická relevancia a kontext

Vody vhodné na kúpanie sú definované v zákone č.364/2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Základné požiadavky na vodu na kúpanie a jej kvalitu ustanovuje §19 zákona č.355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V procese príprav pre legislatívny schvaľovací proces je návrh nového aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky pre problematiku prírodných kúpalísk. Pripravovaný návrh vychádza z nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 252/2006 o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu, ktoré bolo platné do 1.9.2007 ako vykonávací predpis k zákonu č. 126/2006 o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto nariadenie i zákon boli v súlade so Smernicou Rady č. 76/160/EEC o kvalite vody určenej na kúpanie.

24. 3. 2006 vstúpila do platnosti nová európska smernica 2006/7/ES pre vody na kúpanie, ktorej vybrané ustanovenia sú členské štáty Európskej únie povinné transponovať do svojej legislatívy do 24. 3. 2008. Zákon č.355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a návrh nového aproximačného nariadenia sú v súlade so Smernicou Rady č. 76/160/EEC o kvalite vody určenej na kúpanie a plne zohľadňujú požiadavky na zapracovanie vybraných ustanovení novej smernice 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie.

Na Slovensku je okolo 70 prírodných lokalít, ktoré sú počas letnej turistickej sezóny (LTS) využívané na kúpanie. Ich počet sa každoročne mení v súvislosti s technickým stavom a pripravenosťou prírodných kúpalísk na sezónu. Tá sa spravidla začína 15. júna a končí 15. septembra.

38 lokalít bolo krajskými úradmi životného prostredia vyhlásené všeobecne záväznými vyhláškami za vody vhodné na kúpanie a sú sledované podľa kritérií európskej legislatívy (Smernica Rady 76/160/EEC) (7).

Kvalitu vody na kúpanie na Slovensku monitoruje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ). Sleduje sa 30 ukazovateľov kvality vody na kúpanie. Kvalita vody na kúpaliskách sa začína kontrolovať približne 2 týždne pre začiatkom LTS (letnej turistickej sezóny) a v priebehu sezóny v dvojtýždňových intervaloch. Na lokalitách s neorganizovanou rekreáciou, ktoré tradične využíva na kúpanie malý počet ľudí sa vykonávajú len orientačné kontroly kvality vody na kúpanie na začiatku sezóny a pokiaľ to situácia vyžaduje, tak i v priebehu sezóny.

Na základe výsledkov monitoringu Slovenská republika od roku 2004 vypracováva Správu Slovenskej republiky o kvalite vody na kúpanie, ktorú Európskej komisii predkladá SAŽP. Monitorovanie okrem toho, že zásadným spôsobom ovplyvňuje získavanie primárnych informácií, prináša aj podklady pre prípravu legislatívy a riešenie konkrétnych situácií v praxi.

Vyhodnotenie

Od roku 2004 do roku 2006 sa situácia v oblasti kvality vôd na kúpanie v Slovenskej republike zlepšila, aj keď počet jednotlivých kúpacích oblastí, v ktorých sa robil monitoring na základe smernice o vodách na kúpanie sa znížil (Graf 1). Kým v roku 2004 bolo hodnotených až 67 kúpacích oblastí, v roku 2006 to bolo 38 oficiálne vyhlásených kúpacích oblastí.

V percentuálnom porovnaní nedodržaných povinných štandardov v kvalite vôd na kúpanie sa situácia zlepšila, kým v roku 2004 nezodpovedalo povinným kritériám až 31,3 % kúpacích oblastí, v roku 2006 to bolo už len 5% kúpacích oblastí. Čo sa týka nedostatočného vzorkovania, v roku 2004 bolo celkovo 16% kúpacích oblastí, kde nebol odobratý dostatočný počet vzoriek, zatiaľ čo v roku 2006 boli už všetky kúpacie oblasti sledované podľa frekvencie stanovenej v smernici o vodách na kúpanie.

Podkladové údaje pre indikátor

Zdroj údajov

Úrad verejného zdravotníctva SR (6).

Regionálne úrady verejného zdravotníctva SR

Popis údajov

Dáta o kvalite vôd na kúpanie sú dostupné v správach pre Európsku komisiu za roky 2004, 2005, 2006.

Dáta zahŕňajú:

Rok; názov jednotlivých krajov SR a kód krajov z územného hľadiska rozpracovaný na NUTS 3; celkový počet kúpacích oblastí; C(G):percento kúpacích oblastí, ktoré boli s súlade s záväznými (povinnými) hodnotami; C(I): percento kúpacích oblastí, ktoré boli v súlade s odporúčanými (smernými) hodnotami; NB: percento kúpacích oblastí, kde bolo kúpanie zakázané; NC: percento kúpacích oblastí , ktoré nevyhoveli stanoveným kritériám; NF: percento kúpacích oblastí s nedostatočným vzorkovaním.

Metodika výpočtu indikátora

Indikátor môže byť vyčíslený ako RWC = 100 × (C/T), kde C je počet kúpacích oblastí spĺňajúcich povinné koliformné štandardy a T je celkový počet vôd na kúpanie v súlade s dodržaným monitoringom.

Geografické pokrytie

Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj, Bansko-Bystrický kraj, Nitriansky kraj, Prešovský kraj a Košický kraj.

Pokryté časové obdobie

2004–2006.

Frekvencia aktualizácie

Výročné správy za Slovenskú republiku. Odber vzoriek a samotné vyhodnotenie je v súlade so smernicou EÚ 76/160/EEC.

Kvalita údajov

Presné informácie o kvalite vôd na kúpanie v odobratých vzorkách v rámci krajov poskytujú regionálne úrady verejného zdravotníctva SR Úradu verejného zdravotníctva SR každoročne počas letnej kúpacej sezóny.

Referencie

1. Nichols G. Infekčné riziká z prírodných vôd a umelo vytvoreného prostredia. Eurosurveillance,2006,11(4):76–78 (http://www.eurosurveillance.org/em/v11n04/1104-221.asp, prístupné 20 marec 2007).

2. Pruss A. Preskúmanie epidemiologických štúdií o zdravotných účinkoch z expozície rekreačnou vodou. Medzinárodný epidemiologický časopis, 1998, 27:1–9.

3. Pond K. Rekreácia pri vode a ochorenia. Prijateľnosť pridružených ochorení s: akútne účinky, následné choroby a mortalita. Londýn, IWA Publishing, 2005 (http://www.who.int/water_sanitation_health/bathing/recreadis.pdf, prístupné 12 september 2007).

4. Shuval H. vyhodnotenie globálneho výskytu talasogenických ochorení: infekčné ochorenia ľudí zapríčinené znečistením oidpadových vôd v morskom prostredí. Časopis o vode a zdraví, 2003, 01(2):53-64. (http://www.iwaponline.com/jwh/001/0053/0010053.pdf prístupné 26 marec 2007).

5. odporúčania pre bezpečné prostredie rekreačných vôd. Ženeva, Svetová zdravotnícka organizácia, 2003 (http://www.who.int/water_sanitation_health/bathing/srwe1/en/ , prístupné 20 marec 2007).

6. Európska komisia Kvalita vôd určených na kúpanie máj 2006 Kúpacia sezóna 2005, Súhrnná správa s.12-14 ISBN 92-79-01349-1

7. Renáta Grófová, Elena Matisová 2006 Kvalita vôd vhodných na kúpanie s slovenskom a európskom kontexte Enviromagazín 1/2006 s.17-18

Ďalšie informácie

Zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207606&FileName=zz07-00355-0207606&Rocnik=2007

Zákon o vodách č.364/2004 a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z.z.

http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18006&FileName=04-z364&Rocnik=2004

Smernica o vode na kúpanie č. 76/160/EEC

Autor: Gabriela Slováková, Úrad verejného zdravotníctva SR