Štatistika

Členovia : 5
Článkov : 3263
Počet zobrazení obsahu : 18693375
Postoje k očkovaniu proti COVID-19: Očkovať by sa dalo takmer 95 percent zdravotníkov Tlačiť E-mail
Tlačové správy
Pondelok, 15. február 2021 15:46

Tretina oslovených zdravotníkov nemá k vakcínam proti COVID-19 výhrady a sú motivovaní dať sa zaočkovať. Ochota očkovať sa stúpa s informovanosťou o vakcíne.


Slovenskí zdravotníci vyjadrili širokú podporu očkovaniu proti COVID-19, ako aj veľkú mieru ochoty dať sa zaočkovať už v blízkej budúcnosti.


Vyplýva to z výskumu, ktorého autormi sú členovia Konzília odborníkov, Úrad verejného zdravotníctva SR a akademickí pracovníci Národného projektu štandardných preventívnych a klinických postupov. Výskum sa uskutočnil v druhej polovici januára na vzorke viac než 1600 zdravotníckych pracovníkov.


Ochota nechať sa zaočkovať pritom stúpa s vekom a dĺžkou zdravotníckej praxe. Záujem o očkovanie je tiež vyšší u tých, ktorí pri výkone práce priamo prichádzajú do kontaktu s pozitívnymi alebo pacientmi s podozrením na COVID-19.



Postoje k očkovaniu proti COVID-19


Významná väčšina zdravotníkov vyjadrila k očkovaniu ako takému pozitívny postoj. Očkovanie proti COVID-19 považujú za dôležité nielen pre ochranu vlastného zdravia, ale aj pre zdravie ľudí v ich okolí. Väčšina zdravotníkov sa viac než o seba obáva o zdravie svojej rodiny.


Zhruba 95 percent všetkých opýtaných zdravotníkov by sa dalo zaočkovať proti COVID-19. Až 92 percent by zároveň bolo ochotných podstúpiť očkovanie už v blízkej budúcnosti.


O niečo nižšia je ochota zdravotníkov nechať zaočkovať (či motivovať k očkovaniu) svoje deti. Spomedzi opýtaných je očkovaniu vlastných detí naklonených necelých 86 percent zdravotníkov.


Postoj k včasnému očkovaniu alebo zaočkovaniu vlastných detí nesúvisela s pohlavím zdravotníkov. Z prieskumu však vyplynulo, že čím vyšší bol vek respondenta, tým vyššia bola aj ochota nechať zaočkovať seba alebo svoje deti. Rozhodovanie zdravotníkov rovnako ovplyvňovala aj dĺžka ich praxe, tí s dlhšou praxou bývali ochotnejší.


Vyššiu mieru ochoty dať sa zaočkovať vidieť aj v prípade zdravotníkov, ktorí prichádzajú priamo do kontaktu s pacientmi podozrivými alebo pozitívnymi na COVID-19. V prípade očkovania ich detí je však táto ochota nižšia ako ochota zaočkovať samého seba.



Čo motivuje zdravotníkov k očkovaniu


Kľúčovými faktormi, ktoré zvyšujú ochotu zdravotníkov nechať sa zaočkovať, sú okrem podpory myšlienky vakcinácie hlavne obavy o vlastné zdravie a zdravie ľudí naokolo.


Spomedzi opýtaných sa 81 percent obáva, že by ochoreli na COVID-19. Ešte vyšší podiel zdravotníkov - viac než 91 percent - sa obáva o členov rodiny. Riziko nákazy iných ľudí vzbudzuje obavy u necelých 88 zdravotníkov. V prípade personálu v priamom kontakte s pacientmi pozitívnymi alebo s podozrením na COVID-19 boli tieto obavy ešte častejšie.


Obavy z vlastnej nákazy či ochorenia v rodine mali zdravotníci bez ohľadu na ich pohlavie. Platí však, že o vlastné zdravie sa obávajú viac respondenti vo vyššom veku a s dlhšou zdravotníckou praxou.


Pokiaľ ide o zdravie členov rodiny či iných ľudí, zdravotníci v kontakte s COVID pacientmi sa o ostatných obávajú viac než o vlastné zdravie. Pracovníci, ktorí neprichádzajú do kontaktu s takýmito pacientmi, sa obávajú o ochorenie seba, členov rodiny, či infikovanie iných minimálne o 10 percent menej.



Bariéry na ceste k očkovaniu


Prieskum poukázal aj faktory, ktoré zdravotníci označovali ako najväčšie bariéry v ich vzťahu k očkovaniu proti COVID-19. Zdravotníci sa najčastejšie obávali toho, že vakcína nebola dostatočne klinicky skúšaná alebo že bol vývoj vakcíny prirýchly. Niektorí sa tiež obávajú, že o vakcíne nemajú dostatok informácií.


Bariéry vnímali v prieskume citlivejšie ženy-zdravotníčky než ich mužskí kolegovia. Obe pohlavia pristupovali zhodne iba k jednému faktoru, a tým je presvedčenie, že v budúcnosti budú okrem vakcín existovať aj iné efektívne spôsoby prevencie COVID-19.


Vek zdravotníkov a dĺžka ich praxe súviseli iba s niektorými bariérami v očkovaní, aj to iba v nízkej miere. Dáta v tejto oblasti naznačujú, že čím mladší boli oslovení zdravotníci, tým vyššie obavy mali z dlhodobého poškodenia zdravia v dôsledku očkovania. Častejšie sa objavovala aj myšlienka počkať s vlastným očkovaním, kým by uvideli, ako prebehlo u iných.


Bariéry v očkovaní sa v menšej miere objavovali aj u zdravotníkov v priamom kontakte s pacientmi pozitívnymi alebo s podozrením na COVID-19. Aj títo sa obávajú krátkodobých vedľajších účinkov, neúčinnosti vakcíny či skráteného vývoja vakcín. Zdravotníci v kontakte s COVID pacientmi však vo všeobecnosti mali k očkovaniu pozitívnejší postoj, vlastné očkovanie by odkladali v menšej miere a o vakcínach mávajú viac informácií.



Škála postojov k vakcíne


Na základe výrokov, ktoré odrážajú postoje oslovených k očkovaniu proti COVID-19, možno rozdeliť zdravotníkov medzi štyri základné typy:
 

  1. Očkovanie proti Covidu považujú za zlé, vakcínu za nevhodnú a s očkovaním by radšej počkali – 5,9 %

  2. Očkovanie proti Covidu je prijateľné, vakcína nedôveryhodná a je otázne, či s očkovaním čakať – 16,8 %

  3. Očkovanie proti Covidu považujú za dôležité, vakcínu za otáznu, no s očkovaním by napriek tomu nečakali – 42, 5 %

  4. V očkovaní nevnímajú bariéry a sú motivovaní nechať sa zaočkovať – 34,8%


Spomedzi zdravotníkov sa negatívny postoj k vakcíne a očkovaniu celkovo objavoval podstatne častejšie u mladších zdravotníkov vo veku 18 až 30 rokov. Negatívne postoje sa tiež podstatne častejšie vyskytovali u žien. Dĺžka zdravotníckej praxe nehrala v typológii úlohu.


Pozitívne postoje k očkovaniu zas boli výrazne častejšie u tých, ktorí sú v kontakte s COVID pacientmi. Taktiež sa podarilo potvrdiť predpoklad, že pozitívny postoj prevažuje u zdravotníkov, ktorí sa zaočkovali proti chrípke. Zaujímavým zistením je tiež fakt, že negatívne postoje častejšie zaujali tí zdravotníci, ktorí už boli pozitívne testovaní na COVID-19.


Vzhľadom na prebiehajúcu očkovaciu kampaň priniesol prieskum viaceré pozitívne závery. Priaznivá je skutočnosť, že zdravotníci uvádzajú relatívne vysokú ochotu dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Za pozitívne možno považovať aj konštatovanie, že pocit dostatočnej informovanosti o vakcínach proti COVID-19 sa dokáže premietnuť aj do zvýšenej ochoty dať sa zaočkovať. Tento faktor je pri rozhodovaní jedným z kľúčových a zároveň je dobre ovplyvniteľný.