Trend je jednoznačný – počet infikovaných na Slovensku v posledných týždňoch explozívne narastá naprieč regiónmi. Tempo, akým pribúdajú infikovaní na úrovni okresov, ukazuje, že už nie je možné hovoriť o takzvaných „bezpečných“ oblastiach. Počty infikovaných stúpajú na celom území Slovenska.

Dôvody pre sprísnenie opatrení

Cieľom plošných opatrení je čo v najkratšom možnom čase spomaliť šírenie nákazy medzi ľuďmi - a to aj s ohľadom na stúpajúci výskyt chrípky a chrípke podobných ochorení, ktoré do epidémie prerastajú na prelome januára a februára. Do tohto času potrebujeme situáciu stabilizovať a sploštiť krivku chorobnosti COVID-19.

Opatreniami nereagujeme len na vzniknutú situáciu, majú aj preventívny účel. Snažíme sa nimi predchádzať možným horším scenárom. Preto pristupujeme aj k obmedzovaniu činností, ktoré podľa dostupných dát pôsobia na prvý pohľad menej rizikovo, hoci z pohľadu šírenia nového koronavírusu rizikové sú.

Už si nemôžeme dovoliť čakať, v akej situácii, v ktorej prevádzke a v ktorom regióne sa vírus rozšíri, a s oneskorením dvoch týždňov, čo je inkubačná doba vírusu, zavádzať opatrenia na lokálnej úrovni. V tomto čase je už epidémia COVID-19 takmer na celom území Slovenska a každý infikovaný človek šíri ochorenie ďalej v rodine alebo na pracovisku či na často navštevovaných miestach.

Aj z tohto dôvodu nemožno pripravované opatrenia hodnotiť výhradne na základe identifikovaných počtov ohnísk, ktoré dokázali regionálni epidemiológovia rozpoznať prostredníctvom personálne a časovo náročného epidemiologického vyšetrovania. Prípady, ktoré sa z objektívnych dôvodov nepodarí dať do súvislosti, následne v štatistikách figurujú samostatne a nie ako súčasť ohnísk.

Informácie, z ktorých vychádzajú rozhodnutia

Okrem vyhodnocovania epidemiologickej situácie sa pri rozhodovaní o preventívnych opatreniach odborníci opierajú aj o vedecké znalosti. Absolútnym základom sú detailné poznatky o mechanizmoch šírenia vírusu SARS-CoV-2, ako aj ďalších, dobre prebádaných nákazlivých respiračných ochorení.

Keďže pandémia predstavuje komplexný globálny problém, čerpá sa aj z materiálov veľkých zdravotníckych inštitúcií, ako napríklad Svetová zdravotníctva organizácia (WHO), Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) alebo americké Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC). Tie pri hodnotení rizík šírenia infekcie v rozličnom prostredí pracujú s podstatne robustnejšími súbormi dát.

Zdôrazňujeme však, že pri tvorbe opatrení sa uplatňujú aj poznatky a skúsenosti odborníkov priamo z terénu, ktorí sledujú správanie ľudí, pričom zisťujú trendy a súvislosti, ktoré sa nie vždy dajú zachytiť v podobe jednotných štatistických ukazovateľov.

Príkladom je situácia na Orave spred niekoľkých týždňov, kedy Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne obmedzil počty ľudí na hromadných podujatiach a obmedzil otváracie hodiny prevádzok. Následne zistil, že niektorí ľudia sa chodia zabávať na diskotéky do okresov, kde podobné obmedzenia neplatili. Rovnaká situácia nastala aj v prípade svadieb – napriek obmedzeniu počtu účastníkov sa konali, a to v prihraničných oblastiach Poľska. Tento ľudský faktor štatistika nedokáže obsiahnuť.

PhDr. MUDr. RNDr. Ján Mikas, PhD., MPH

hlavný hygienik Slovenskej republiky