Tepelná záťaž v lete

Je možné alebo potrebné aplikovať dlhodobo únosný a krátkodobo únosný čas práce počas mimoriadne teplých dní?

Nie, režim striedania práce a odpočinku zabezpečí zamestnávateľ pri prekročení maximálnej prípustnej operatívnej teploty pre teplé obdobie podľa prílohy č. 2 tabuľky č. 1, ak sú takéto teploty pravidelne prekračované viac ako 50% dní roka – t. j. ak tepelná záťaž pochádza z technológie (§ 4 ods. 2 vyhlášky).

Z toho vplýva, že na vnútornom pracovisku, kde sú prekročené prípustné teploty, ale zdrojom tepelnej záťaže nie je technologické teplo (teda napr. aj počas mimoriadne teplých dní) zamestnávateľ vykoná opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov podľa odsekov 7 a 9 paragrafu 4 vyhlášky (§ 4 ods. 2 vyhlášky).

Dá sa tepelná zaťaž práca zváračov v lete považovať za technologické teplo a je preto možné aplikovať režim práce a prestávok (dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce? Obvykle počas roka hodnoty tepla pri zváraní neprekračujú prípustné hodnoty.

Ak tepelného hodnoty počas väčšiny roka neprekračujú prípustné hodnoty, nedá sa hovoriť o tepelnej záťaži z technológie. Ak existuje tepelná záťaž len v letnom čase (v čase mimoriadne teplých dní), je potrebné k nej pristupovať ako k záťaži v dôsledku mimoriadne teplých dní a aplikovať ochranné a preventívne opatrenia v zmysle § 4 ods. 7 a 9 vyhlášky.

Únosná záťaž teplom  (k § 4 ods. 2):

„Dodržiavanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce zabezpečí zamestnávateľ pri prekročení maximálnej prípustnej operatívnej teploty podľa prílohy č. 2 tabuliek č. 1 a 2 vyhlášky č. 99/2016 Z. z., ak sú takéto teploty pravidelne prekračované viac ako 50 % dní v roku.“ Myslia sa pracovné dni alebo kalendárne dni?

Myslia sa tým kalendárne dni. Pojem „viac ako 50 % dní v roku“ špecifikuje dlhodobosť tepelnej záťaže počas roka, ktorá je charakteristická spravidla pre pracoviská s ustáleným technologickým zdrojom tepla a týka sa dní, počas ktorých dochádza k prekračovaniu maximálnej prípustnej operatívnej teploty podľa prílohy č. 2 tabuliek č. 1 a 2 do takej miery, že musí dôjsť  ku skráteniu času práce v zmysle dodržiavania dlhodobo a krátkodobo únosného času práce podľa prílohy č. 3 vyhlášky. Takúto dlhodobú tepelnú záťaž  je nutné vzhľadom na ochranu zamestnancov odlíšiť od krátkodobej (prechodnej) záťaže teplom, ku ktorej dochádza najčastejšie v súvislosti s výskytom extrémnych teplôt počas mimoriadne teplých dní.

Akým spôsobom, meracím prístrojom môže zamestnávateľ deklarovať, že maximálna prípustná operatívna teplota nie je prekračovaná viac ako 50 % dní v roku? Postačuje kalibrovaný teplomer umiestnený na pracovisku, ktorý zaznamenáva vývoj teplôt počas celého roka?

Pre tento účel postačuje akýkoľvek teplomer, na ktorom sa dohodnú zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov.           

Prekračovanie alebo neprekračovanie prípustnej operatívnej teploty počas viac alebo menej ako 50% dní roka je možné na pracovisku s celoročnou prevádzkou s trvalým používaním zdrojov technologického tepla preukázať aj na základe nižšie uvedenej úvahy: Ak pre danú triedu práce počas chladného obdobia nedochádza k prekročeniu maximálne prípustnej teploty, dá sa predpokladať, že technologické teplo alebo stavebné riešenie budovy nespôsobujú dlhodobú (t. j. viac ako 50 % dní roka) záťaž teplom na pracovisku tak, aby bolo nutné aplikovať prílohu č. 3 vyhlášky.

Naopak ak zamestnávateľ nevie preukázať, že v chladnom období dokáže na takomto pracovisku dodržať maximálne prípustné teploty, je možné odôvodnene predpokladať, že v teplom období ich tiež nemôže dodržať a teda sú vytvorené podmienky pre dlhodobú záťaž teplom, t.j. aplikáciu prílohy č. 3 vyhlášky vrátane poskytovania  minerálnych nápojov pri splnení podmienok na skrátenie času práce podľa prílohy č. 3 vyhlášky.

Tento spôsob merania sa netýka meraní pre potrebu kategorizácie prác, u ktorých naďalej zostáva požiadavka akreditovaného merania.

Kategorizácia prác z hľadiska záťaže teplom sa vykonáva na základe akreditovaných meraní. V ktorom období roka je zamestnávateľ povinný zabezpečiť akreditované meranie mikroklimatických podmienok?

Toto legislatíva nešpecifikuje. Ale keďže je potrebné zistiť, aká je bežná reálna teplota na pracovisku (teda bez vplyvu mimoriadnych teplôt v dôsledku extrémnych klimatických podmienok), odporúčame merať v čase charakteristických, ustálených tepelných podmienok (teda nie v čase extrémnych klimatických podmienok). Požiadavky na meranie mikroklímy sú ustanovené v odbornom usmernení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje postup pri meraní a hodnotení tepelno-vlhkostnej mikroklímy (Vestník MZ SR, čiastka 27-49, 2013).

V prípade, ak na pracovisku dochádza k prekročeniu maximálnej prípustnej operatívnej teploty podľa prílohy č. 2 tabuliek č. 1 a 2 a v tabuľkách v prílohe č. 3 je stanovený dlhodobo únosný čas práce kratší ako je dĺžka pracovnej zmeny, ale takéto teploty nie sú prekračované viac ako 50 % dní v roku, a teda zamestnávateľ nemusí zabezpečiť dodržiavanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce, je možné túto prácu zaradiť do kategórie 2 podľa písm. a) (vyhláška č. 448/2007 Z. z.)? (Práce dlhodobo vykonávané na vnútornom pracovisku, kde je v dôsledku tepelnej záťaže z technológie prekročená prípustná hodnota operatívnej teploty, ale miera tepelnej záťaže nevyžaduje obmedzenie času práce dodržiavaním dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce).

Áno, prácu je možné zaradiť do kategórie 2. Kritériom pre zaradenie do kategórie 3 je podmienka prekračovania maximálnej prípustnej teploty viac ako 50 % dní v roku (dlhodobá práca) a zároveň podmienka, že „ochrana zdravia zamestnanca dlhodobo vyžaduje obmedzenie času práce dodržiavaním dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce“, t. j. viac ako 50% dní v roku. 

Krátkodobé zvýšenie teploty (napr. počas mimoriadne teplých dní) nie je dôvodom pre zaradenie práce do kategórie 3.

12-hodinový pracovný čas

Ako postupovať v prípade 12-hodinovej zmeny, ak teplota prekročí najvyššie prípustné hodnoty pre danú triedu práce (nie však únosné teploty  pre 8-hodinový pracovný čas), pričom expozícia tepelnej záťaži je viac ako 480 minút? Je potrebné uvažovať o zaradení práce do rizika, keďže je prekročených 480 minút expozície?

Pri prekročení prípustných hodnôt, t. j. pri záťaži teplom, ktorá je ešte z fyziologického hľadiska únosná sa uplatňujú opatrenia podľa § 4 ods. 7 a 9 v závislosti od možností zamestnávateľa. Medzi inými môže byť aj úprava času, ak si to zamestnávateľ môže dovoliť (nie je to však určite ekonomické).

V prípade, že teplota dosiahne hodnoty, kedy treba dodržať dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce t.j. kedy by už tepelná  záťaž bola neúnosná (riziková),  sa v záujme "odstránenia neúnosnosti záťaže" musí dodržiavať režim práce a prestávok v zmysle tabuliek a ďalších odporučení pre 12 hod. pracovnú zmenu. Na vyhlasovanie rizikovej práce nie je dôvod.

Pitný režim a poskytovanie minerálnych nápojov  (k § 7)

Aké sú povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní pitného režimu?

Zamestnávateľ je povinný na svoje náklady zamestnancovi pri záťaži teplom alebo chladom zabezpečiť pitný režim (§ 37 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.); zabezpečenie pitného režimu je zamestnávateľ pri záťaži teplom alebo chladom povinný upraviť vnútorným predpisom (§ 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.).

Základom pitného režimu je zabezpečenie pitnej vody na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste, ktoré je určené vnútorným predpisom zamestnávateľa; v odôvodnených prípadoch, ustanovených príslušnou legislatívou, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje.

Minerálne nápoje poskytuje pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú v triede 1b až 4

• ak sú splnené podmienky na úpravu času podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 99/2016 Z. z. (to znamená zmena dĺžky pracovného času podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 99/2016 Z. z.) alebo ak sa predpokladá takáto úprava času, alebo

• pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní.

Minimálne množstvo poskytnutých minerálnych nápojov je uvedené v prílohe 4 vyhlášky č. 99/2016 Z. z., pričom minerálne nápoje by mali tvoriť polovicu množstva nahrádzaných tekutín.

Pri záťaži chladom poskytuje zamestnávateľ na svoje náklady zamestnancovi teplé nápoje, ak zamestnanec vykonáva prácu

• na vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota 4^oC a nižšia, alebo

• na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu  4^oC a nižšia.

K § 7 ods. 4 písm. a):

„Zamestnávateľ pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva dlhodobú prácu zaradenú v triede 1b až 4, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktorými sa doplnia tekutiny a minerálne látky stratené potením a dýchaním, ak sú splnené podmienky na úpravu času práce podľa § 4 ods. 2 alebo ak sa predpokladá takáto úprava času práce.“

Platí to vždy, keď dochádza k záťaži teplom, teda keď dochádza k prekročeniu maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce a v tabuľkách v prílohe č. 3 je pre danú teplotu stanovený dlhodobo únosný čas práce kratší ako je dĺžka pracovnej zmeny?

Alebo to platí len v prípade, keď dochádza k prekročeniu maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce a sú takéto teploty pravidelne prekračované viac ako 50 % dní v roku a zamestnávateľ musí zabezpečiť dodržiavanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce?

§ 7 ods. 4 písm. a) odkazuje na úpravu času, „ak sú splnené podmienky na úpravu času práce podľa § 4 ods. 2“.  Podmienky pre úpravu času práce závisia od teploty, triedy práce, rýchlosti prúdenia vzduchu, tepelného odporu odevu a vlhkosti prostredia a tie sú ustanovené v prílohe č. 3 vyhlášky. To znamená, že povinnosť zabezpečiť pitný režim s poskytovaním minerálnych nápojov podľa tohto odseku sa vzťahuje len na práce, pri ktorých dochádza viac ako 50% dní v roku k prekročeniu maximálnych prípustných teplôt a poskytuje sa v dňoch, kedy teplota dosiahne hodnotu, pri ktorej sa skracuje čas práce podľa prílohy č. 3 (zjednodušene sa dá teda povedať, že ide o tepelnú záťaž z technológie).

Zmena trvania času práce podľa § 4 ods. 7 písm. a) je len jedno z možných príkladov opatrení na ochranu zdravia, ktoré nie je podmienené ustanovenými/definovanými podmienkami na skrátenie času práce a preto na základe tohto odseku nemôže byť uložená alebo vymáhaná povinnosť poskytovať minerálne nápoje.

Triedy práce (Príloha č. 1):

V tabuľke nie sú uvedené konkrétne činnosti. Ako podrobnejšie zatriediť jednotlivé práce?

Príklady činností uvedené v tabuľke prílohy č. 1 sú len orientačné. Podrobnejšie zatriedenie (napr. 1b a 1c) v rámci základnej triedy (napr. 1) sa robí podľa intenzity vykonávanej práce, to znamená podľa toho, či práca je vykonávaná s menšou alebo väčšou intenzitou (napr. práca vo voľnom tempe vs. úkolová práca).

V prípade, že je potrebné presné zatriedenie práce, musí sa vykonať objektívne meranie energetického výdaja s podrobnou analýzou vykonávanej činnosti.

Práca na vonkajšom pracovisku:

Aké sú povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnanca na vonkajšom pracovisku? Vzťahuje sa povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok aj na prácu na vonkajšom pracovisku?

Pre zamestnávateľa vzniká povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok vtedy, ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu záťaž zamestnancov teplom alebo chladom (§ 37 ods. 4  zákona č. 355/2007 Z. z.).

Posúdenie zdravotného rizika sa podľa § 8 ods. 1 písm. a) vyhlášky vykonáva

• pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní,

• pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu nižšia ako 10^oC.

Súčasťou prevádzkového poriadku musia byť aj povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov pred záťažou teplom alebo chladom pri práci (§ 4 a 5 vyhlášky č. 99/2016 Z. z.).

Pre prácu na vonkajšom pracovisku platí aj povinnosť zabezpečovať pitný režim (§ 7 vyhlášky)

• vrátane minerálnych nápojov, ak zamestnanec dlhodobo vykonáva prácu na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní,

• teplé nápoje, ak priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny je 4^oC a nižšia.

Práca dlhodobo vykonávaná na vonkajšom pracovisku počas teplého obdobia je podľa vyhlášky č. 448/2007 Z. z. zaradená do kategórie prác 2. Pre túto kategorizáciu nie je potrebné meranie teploty.

Citovaná legislatíva:

Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci v znení vyhlášky MZ SR č. 227/2019 Z. z.

Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov