Niektoré otázky k praktickej aplikácii vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. v znení vyhlášky MZ SR č. 227/2019 Z. z. |
![]() |
![]() |
Utorok, 19. máj 2020 17:42 |
Tepelná záťaž v lete Nie, režim striedania práce a odpočinku zabezpečí zamestnávateľ pri prekročení maximálnej prípustnej operatívnej teploty pre teplé obdobie podľa prílohy č. 2 tabuľky č. 1, ak sú takéto teploty pravidelne prekračované viac ako 50% dní roka – t. j. ak tepelná záťaž pochádza z technológie (§ 4 ods. 2 vyhlášky). Z toho vplýva, že na vnútornom pracovisku, kde sú prekročené prípustné teploty, ale zdrojom tepelnej záťaže nie je technologické teplo (teda napr. aj počas mimoriadne teplých dní) zamestnávateľ vykoná opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov podľa odsekov 7 a 9 paragrafu 4 vyhlášky (§ 4 ods. 2 vyhlášky). Ak tepelného hodnoty počas väčšiny roka neprekračujú prípustné hodnoty, nedá sa hovoriť o tepelnej záťaži z technológie. Ak existuje tepelná záťaž len v letnom čase (v čase mimoriadne teplých dní), je potrebné k nej pristupovať ako k záťaži v dôsledku mimoriadne teplých dní a aplikovať ochranné a preventívne opatrenia v zmysle § 4 ods. 7 a 9 vyhlášky.
Myslia sa tým kalendárne dni. Pojem „viac ako 50 % dní v roku“ špecifikuje dlhodobosť tepelnej záťaže počas roka, ktorá je charakteristická spravidla pre pracoviská s ustáleným technologickým zdrojom tepla a týka sa dní, počas ktorých dochádza k prekračovaniu maximálnej prípustnej operatívnej teploty podľa prílohy č. 2 tabuliek č. 1 a 2 do takej miery, že musí dôjsť ku skráteniu času práce v zmysle dodržiavania dlhodobo a krátkodobo únosného času práce podľa prílohy č. 3 vyhlášky. Takúto dlhodobú tepelnú záťaž je nutné vzhľadom na ochranu zamestnancov odlíšiť od krátkodobej (prechodnej) záťaže teplom, ku ktorej dochádza najčastejšie v súvislosti s výskytom extrémnych teplôt počas mimoriadne teplých dní. Pre tento účel postačuje akýkoľvek teplomer, na ktorom sa dohodnú zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov. Prekračovanie alebo neprekračovanie prípustnej operatívnej teploty počas viac alebo menej ako 50% dní roka je možné na pracovisku s celoročnou prevádzkou s trvalým používaním zdrojov technologického tepla preukázať aj na základe nižšie uvedenej úvahy: Ak pre danú triedu práce počas chladného obdobia nedochádza k prekročeniu maximálne prípustnej teploty, dá sa predpokladať, že technologické teplo alebo stavebné riešenie budovy nespôsobujú dlhodobú (t. j. viac ako 50 % dní roka) záťaž teplom na pracovisku tak, aby bolo nutné aplikovať prílohu č. 3 vyhlášky. Naopak ak zamestnávateľ nevie preukázať, že v chladnom období dokáže na takomto pracovisku dodržať maximálne prípustné teploty, je možné odôvodnene predpokladať, že v teplom období ich tiež nemôže dodržať a teda sú vytvorené podmienky pre dlhodobú záťaž teplom, t.j. aplikáciu prílohy č. 3 vyhlášky vrátane poskytovania minerálnych nápojov pri splnení podmienok na skrátenie času práce podľa prílohy č. 3 vyhlášky. Tento spôsob merania sa netýka meraní pre potrebu kategorizácie prác, u ktorých naďalej zostáva požiadavka akreditovaného merania. Toto legislatíva nešpecifikuje. Ale keďže je potrebné zistiť, aká je bežná reálna teplota na pracovisku (teda bez vplyvu mimoriadnych teplôt v dôsledku extrémnych klimatických podmienok), odporúčame merať v čase charakteristických, ustálených tepelných podmienok (teda nie v čase extrémnych klimatických podmienok). Požiadavky na meranie mikroklímy sú ustanovené v odbornom usmernení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje postup pri meraní a hodnotení tepelno-vlhkostnej mikroklímy (Vestník MZ SR, čiastka 27-49, 2013). Áno, prácu je možné zaradiť do kategórie 2. Kritériom pre zaradenie do kategórie 3 je podmienka prekračovania maximálnej prípustnej teploty viac ako 50 % dní v roku (dlhodobá práca) a zároveň podmienka, že „ochrana zdravia zamestnanca dlhodobo vyžaduje obmedzenie času práce dodržiavaním dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce“, t. j. viac ako 50% dní v roku. Krátkodobé zvýšenie teploty (napr. počas mimoriadne teplých dní) nie je dôvodom pre zaradenie práce do kategórie 3. Pri prekročení prípustných hodnôt, t. j. pri záťaži teplom, ktorá je ešte z fyziologického hľadiska únosná sa uplatňujú opatrenia podľa § 4 ods. 7 a 9 v závislosti od možností zamestnávateľa. Medzi inými môže byť aj úprava času, ak si to zamestnávateľ môže dovoliť (nie je to však určite ekonomické). V prípade, že teplota dosiahne hodnoty, kedy treba dodržať dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce t.j. kedy by už tepelná záťaž bola neúnosná (riziková), sa v záujme "odstránenia neúnosnosti záťaže" musí dodržiavať režim práce a prestávok v zmysle tabuliek a ďalších odporučení pre 12 hod. pracovnú zmenu. Na vyhlasovanie rizikovej práce nie je dôvod. Zamestnávateľ je povinný na svoje náklady zamestnancovi pri záťaži teplom alebo chladom zabezpečiť pitný režim (§ 37 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.); zabezpečenie pitného režimu je zamestnávateľ pri záťaži teplom alebo chladom povinný upraviť vnútorným predpisom (§ 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.). Základom pitného režimu je zabezpečenie pitnej vody na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste, ktoré je určené vnútorným predpisom zamestnávateľa; v odôvodnených prípadoch, ustanovených príslušnou legislatívou, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje. Minerálne nápoje poskytuje pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú v triede 1b až 4
Minimálne množstvo poskytnutých minerálnych nápojov je uvedené v prílohe 4 vyhlášky č. 99/2016 Z. z., pričom minerálne nápoje by mali tvoriť polovicu množstva nahrádzaných tekutín. Pri záťaži chladom poskytuje zamestnávateľ na svoje náklady zamestnancovi teplé nápoje, ak zamestnanec vykonáva prácu
Platí to vždy, keď dochádza k záťaži teplom, teda keď dochádza k prekročeniu maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce a v tabuľkách v prílohe č. 3 je pre danú teplotu stanovený dlhodobo únosný čas práce kratší ako je dĺžka pracovnej zmeny? Alebo to platí len v prípade, keď dochádza k prekročeniu maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce a sú takéto teploty pravidelne prekračované viac ako 50 % dní v roku a zamestnávateľ musí zabezpečiť dodržiavanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce? § 7 ods. 4 písm. a) odkazuje na úpravu času, „ak sú splnené podmienky na úpravu času práce podľa § 4 ods. 2“. Podmienky pre úpravu času práce závisia od teploty, triedy práce, rýchlosti prúdenia vzduchu, tepelného odporu odevu a vlhkosti prostredia a tie sú ustanovené v prílohe č. 3 vyhlášky. To znamená, že povinnosť zabezpečiť pitný režim s poskytovaním minerálnych nápojov podľa tohto odseku sa vzťahuje len na práce, pri ktorých dochádza viac ako 50% dní v roku k prekročeniu maximálnych prípustných teplôt a poskytuje sa v dňoch, kedy teplota dosiahne hodnotu, pri ktorej sa skracuje čas práce podľa prílohy č. 3 (zjednodušene sa dá teda povedať, že ide o tepelnú záťaž z technológie). Zmena trvania času práce podľa § 4 ods. 7 písm. a) je len jedno z možných príkladov opatrení na ochranu zdravia, ktoré nie je podmienené ustanovenými/definovanými podmienkami na skrátenie času práce a preto na základe tohto odseku nemôže byť uložená alebo vymáhaná povinnosť poskytovať minerálne nápoje.
Príklady činností uvedené v tabuľke prílohy č. 1 sú len orientačné. Podrobnejšie zatriedenie (napr. 1b a 1c) v rámci základnej triedy (napr. 1) sa robí podľa intenzity vykonávanej práce, to znamená podľa toho, či práca je vykonávaná s menšou alebo väčšou intenzitou (napr. práca vo voľnom tempe vs. úkolová práca). V prípade, že je potrebné presné zatriedenie práce, musí sa vykonať objektívne meranie energetického výdaja s podrobnou analýzou vykonávanej činnosti. Pre zamestnávateľa vzniká povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok vtedy, ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu záťaž zamestnancov teplom alebo chladom (§ 37 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z.). Posúdenie zdravotného rizika sa podľa § 8 ods. 1 písm. a) vyhlášky vykonáva
Súčasťou prevádzkového poriadku musia byť aj povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov pred záťažou teplom alebo chladom pri práci (§ 4 a 5 vyhlášky č. 99/2016 Z. z.). Pre prácu na vonkajšom pracovisku platí aj povinnosť zabezpečovať pitný režim (§ 7 vyhlášky)
Práca dlhodobo vykonávaná na vonkajšom pracovisku počas teplého obdobia je podľa vyhlášky č. 448/2007 Z. z. zaradená do kategórie prác 2. Pre túto kategorizáciu nie je potrebné meranie teploty.
Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci v znení vyhlášky MZ SR č. 227/2019 Z. z. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |