Úrad verejného zdravotníctva predložil na verejnú diskusiu novelu zákona o ochrane nefajčiarov. Prečo je ochrana nefajčiarov prioritou? Aký význam má takéto opatrenie? Sú fajčiari diskriminovaní? Prečítajte si nasledovné fakty a snáď nájdete odpovede na takéto a podobné otázky.

Ako je koncipovaná navrhovaná novela na ochranu nefajčiarov?

Slovenská republika má trvalý záujem vytvárať podmienky, ktoré smerujú k podpore nefajčenia. V spojení s ďalšími štátmi Európskej únie, sa zaviazala vytvárať podmienky pre prienik a aproximáciu legislatívy štátov Európskej únie do národnej legislatívy. V súvislosti s opatreniami na ochranu nefajčiarov Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o ochrane nefajčiarov v máji roku 2004 a jeho novelu v roku 2005, ktoré zlepšili podmienky na ochranu práv nefajčiarov na verejne prístupných miestach. NR SR schválila v roku 2005 novelu zákona o reklame, ktorou sa zakázala reklama tabakových výrobkov prostredníctvom sponzoringu tabakových výrobkov, ktorých aj nepriamym následkom by mohla byť propagácia fajčenia.

Čo je hlavným cieľom spomínanej novely?

V spojitosti s legislatívnymi úpravami, ktoré sa vykonali v krajinách ako Írsko, Taliansko, Nórsko, Malta, Veľká Británia či Švédsko, Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR vypracovali návrh novely zákona o ochrane nefajčiarov, ktorej cieľom je zlepšenie podmienok ochrany nefajčiarov na verejných miestach, predovšetkým úpravou zákazu fajčenia v reštauráciách nad 50 m². Ďalej prostredníctvom novely chcú obmedziť ponuku tabakových výrobkov návrhom na zákaz predaja tabakových výrobkov cez automaty, v predajniach potravín s účinnosťou od roku 2008.

Cieľom prijímania takýchto opatrení je znížiť ponuku a dopyt po tabakových výrobkoch predovšetkým pre deti a mládež. Dôslednejšie kontrolovať predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Zvýšenie pokuty by malo viesť k zníženiu výskytu takéhoto predaja.

Prečo je také dôležité prestať fajčiť?

Vo svete fajčí 1,1 miliardy ľudí a do roku 2025 sa očakáva zvýšenie na 1,6 miliardy. Podľa WHO na ochorenia súvisiace s fajčením zomiera ročne 3,5 milióna osôb a ak bude trend fajčenia pokračovať, v roku 2025 zomrie približne 10 miliónov osôb.

Ak sa chceme úspešne a v plnej miere podieľať na boji o vlastné zdravie, musíme si čím skôr uvedomiť zhubné pôsobenie škodlivín tabaku na zdravie a pevne sa rozhodnúť, že s fajčením chceme skutočne a definitívne prestať. V tejto snahe treba využiť aj pomoc odborných lekárov, či poradní na odvykanie od fajčenia.

Ø       Podľa odborníkov už 20 minút po dofajčení poslednej cigarety sa fajčiari cítia lepšie, pretože v tomto čase sa tlak krvi i pulz vrátia k normálnym hodnotám rovnako ako aj teplota rúk a nôh.

Ø       Po 8 hodinách hladina CO v krvi klesne na normálnu úroveň, vráti sa normálna hladina kyslíka.

Ø       Po 24 hodinách  sa znižuje pravdepodobnosť infarktu.

Ø       Po 48 hodinách začínajú opäť rásť nervové zakončenia, zlepšuje sa chuť a čuch, pozorujeme svižnejšiu chôdzu.

Ø       Po 2 týždňoch sa zlepšuje krvný obeh a funkcie pľúc sa zlepšia až o 30 %.

Ø       Po 1-9 mesiacoch ustúpi kašeľ, únava, dýchavičnosť, uvoľnia sa dutiny a v pľúcach opäť začne rásť riasinkový epitel, ktorý zníži riziko infekcie, pľúca sa vyčistia.

Ø       Po 10 rokoch nefajčenia je riziko rakoviny u fajčiarov a nefajčiarov približne rovnaké.

Ako by sme definovali fajčenie?

Tabakizmus je dnes najrozšírenejšou toxikomániou prirovnávanou k novodobej pandémii, ktorá si každoročne vyžiada milióny ľudských obetí. Cigareta je zdravotným, psychickým, biochemickým i sociálno-kultúrnym problémom a tabakizmus najsilnejšou závislosťou. Výskumy potvrdzujú, že dokonca silnejšou, ako návyk na heroín, kokaín alebo alkohol. Tabak patrí medzi najvýznamnejšie príčiny zbytočných a predčasných úmrtí v histórii ľudstva. Fajčenie je rizikovým faktorom spôsobujúcim predčasnú smrť pri desiatkach ochorení, a to predovšetkým onkologických, srdcovo-cievnych, chorôb tráviaceho traktu, ústnej dutiny a ďalších.

Fajčenie nie je len aktuálnym zdravotným problémom.

Fajčenie spôsobuje aj ekonomické a sociálne problémy. Fajčiari spôsobujú dvakrát toľko nehôd ako nefajčiari, napríklad požiare, fajčiarske prestávky zasa znižujú ich pracovnú produktivitu. Hospodárske následky fajčenia vyplývajú z väčšej absencie fajčiarov na pracovisku (pre choroby súvisiace s fajčením) a zo zníženej pracovnej výkonnosti. Fajčenie prispieva k predčasnému starnutiu a skoršiemu skončeniu produktívneho veku. Náklady na zdravotnícku starostlivosť o takýchto pacientov mnohonásobne prevyšujú príjmy štátu z predaja tabaku a tabakových výrobkov.

Čo vieme o prevencii?

Prevenciu je nutné chápať ako aktivitu vedúcu k posilneniu a ochrane zdravia a výchove k zdravému spôsobu života.

Primárna prevencia závislosti je zameraná na udržanie a podporu zdravia jedinca i spoločnosti. Je to vlastne práca so zdravou populáciou a jej motivácia k plnohodnotnému životu, ktorý oni sami dokážu ovplyvňovať. Práve u zdravej populácie - nefajčiarov, môžeme výrazne ovplyvniť mechanizmy vzniku a vývoja závislosti.

Sekundárna prevencia je orientovaná na pomoc už existujúceho nebezpečenstva závislosti. Je to snaha čo najskôr rozpoznať symptómy či lepšie prodrómy závislosti a čo najrýchlejšie obmedziť a zmierniť následné škody v osobnej a sociálnej oblasti pri užívaní návykovej látky. Ide o programy ovplyvňujúce jednanie a chovanie, ale sú orientované i na sociálnu prácu. Cieľom je zmeniť získané systémy závislosti a dosiahnuť stav zdravia, ktoré je chápané ako výsledok vlastného pričinenia.

Terciárna prevencia zahŕňa opatrenia zabraňujúce návratu závislosti, podporuje výsledky liečby a postupné odstraňovanie následkov. Procesy získané počas terapie je nutné v reálnom živote rodiny, zamestnaní, či voľnom čase neustále trénovať a upevňovať. Ide o podporu vytvárania nového hodnotového systému, vytvorenie aktívneho spôsobu života a sociálnej zodpovednosti.

Ktorá zo spomínaných prevencií je najúčinnejšia?

Prioritou je primárna prevencia s orientáciou najmä na deti a mládež. U mládeže je nutnosť všetky preventívne, poradenské a liečebné opatrenia vytvoriť ako nízko prahové a v komunikácii bezbariérové. Klientovi by mala byť dostupná psychologicky, ale i finančne a miestne.

Ako je to s fajčením u detí?

                 Deti sa o cigaretách dozvedajú už v rannom veku. Tri zo štyroch detí vedia, čo sú to cigarety už pred dosiahnutím piateho roku života nezávisle na tom, či rodičia fajčia alebo nie.

Výskum ukázal, že sú tri kritické obdobia pre fajčenie u mladých ľudí. Vo veku približne 9 - 10 rokov túžba začať fajčiť dosahuje vrchol, v 12 - 13 rokoch začínajú mnohí pravidelne fajčiť, v 15 - 16 rokoch sa objavuje pocit, že treba prestať.

            Závislosť u mladistvých fajčiarov vzniká oveľa rýchlejšie ako u dospelých. Niektoré 11 ročné deti, ktoré fajčia iba občas alebo denne, ale menej ako 5 cigariet, majú už typické príznaky závislosti. Následky prvého fajčenia bývajú často negatívne - zvracanie, bolesti hlavy. Fajčiari prekonali tieto problémy a našli si pozitívny vzťah k cigarete.

Prečo začnú mladí ľudia fajčiť?

Deti začínajú fajčiť z rôznych dôvodov. Niektoré preto, že si prajú byť nezávislé, iné preto, lebo fajčia ich priatelia, alebo preto, lebo im to rodičia zakazujú, alebo si berú za vzor populárne osoby. Neexistuje vždy len jedna príčina.

Deti s fajčením často experimentujú a domnievajú sa, že môžu prestať kedykoľvek budú chcieť. Fajčenie je však silne návykové a väčšina detí neskôr nie je schopná s fajčením prestať. Veď viac ako 80 % dnes dospelých fajčiarov začalo fajčiť v detstve, či v rannom dospievaní. Mnohí z nich sa pokúšali už skôr fajčenie zanechať, ale fajčia už desiatky rokov,  a nie sú schopní prestať.

            Má vplyv na organizmus človeka aj pasívne fajčenie?

            Pasívne fajčenie dnes predstavuje vážny problém postihujúci nefajčiarov predovšetkým v domácnostiach, na pracoviskách a verejných miestach. Proces pasívneho fajčenia charakterizuje vdychovanie tabakového dymu vo vnútornom a vonkajšom prostredí nefajčiarmi. Pre doplnenie sa pasívne fajčenie tiež nazýva ako vdychovanie environmentálneho tabakového dymu skratkou ETS (environmental tobacco smoke). Riziko ETS spočíva predovšetkým na fakte, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje častice vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, tak pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme sa nachádza okolo 4 000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, pričom pasívny fajčiar bez filtra vdychuje asi 400 chemických látok.

Na riziko vzniku vážnych zdravotných komplikácií vplyvom pasívneho fajčenia upozornila aj Svetová zdravotnícka organizácia v revidovaných odporúčaniach na kvalitu prostredia konštatovaním, že pasívne fajčenie by malo byť uznané za karcinogénne, zapríčiňujúce zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť.

            Čo hovoria prieskumy? Fajčia viac muži alebo ženy?

            Vo svete fajčí približne jedna tretina populácie staršej ako 15 rokov. Celosvetovo, fajčí 47 % mužov a 12 % žien, avšak tieto pomery sa líšia od krajiny ku krajine. Smutné je, že v strednej a východnej Európe fajčí okolo 28 % žien.

Na Slovensku fajčí približne 34 % populácie, 43 % mužov a 26 % žien. Priemerná ročná spotreba cigariet na dospelého je 2360 kusov (u 50 % fajčiarov viac ako 10 cigariet denne, u 5 % viac ako 20 cigariet denne). Dĺžka života fajčiarov, konzumujúcich 20-30 cigariet denne po dobu 30 rokov je o 8 rokov kratšia ako dĺžka života nefajčiarov. Fajčenie na Slovensku má stále vzostupnú krivku.

            Pripomeňme si najčastejšie ochorenia, ktoré môže spôsobiť fajčenie.

            Fajčenie je chronicky pôsobiaca noxa, ktorej ireverzibilné následky sa prejavujú až po dlhodobej expozícii fajčiara na cigaretový dym. Podľa WHO je fajčenie zodpovedné za vznik najmä nasledovných skupín ochorení:

Ø       30 % nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc (90 % u mužov a 70 % u žien), ale i nádorových chorôb úst, hrtana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra, a dokonca aj prsníka, čípku maternice a penisu.

Ø       20 % kardiovaskulárnych chorôb - ICHS, ateroskleróza a ischémia ciev dolných končatín.

Ø       75 % chronickej bronchitídy, ktorá môže vyústiť do chronickej obštrukčnej choroby pľúc a emfyzému

Fajčenie má dokázateľnú súvislosť s výskytom mozgovo-cievnych ochorení,  komplikácií v tehotenstve a pri pôrode, ako aj nepriaznivý účinok na plod a novorodeneckú úmrtnosť. Každých 10 sekúnd na svete zomrie 1 človek na následky fajčenia.

Zhrnutie

Fajčenie má nielen nepriaznivý zdravotný, ale aj ekonomický dopad na fajčiara a spoločnosť. Svetová banka na základe výpočtov ekonomických expertov konštatovala, že implementácia Rámcovej konvencie na kontrolu tabaku by mala mať pozitívny vplyv nielen na svetové zdravie, ale aj na svetovú ekonomiku. Na rozdiel od iných spotrebných výrobkov, ktoré si človek kupuje pre úžitok i radosť, tabakové výrobky v konečnom dôsledku spôsobujú svojmu pravidelnému spotrebiteľovi utrpenie a predčasnú smrť. Spotrebitelia pri kúpe cigariet nepoznajú presné riziká fajčenia. V mladom veku, kedy začínajú fajčiť, sa postupne stávajú závislými fajčiarmi a podceňujú neskorý vznik zdravotných následkov fajčenia.

Podľa výskumov a rôznych ankiet si približne 70 - 75 % fajčiarov  želá prestať fajčiť, avšak svoju závislosť nedokážu prekonať a tak si cigarety "musia" kupovať proti svojej vôli!

Musíme si uvedomiť, že náklady na fajčenie platia aj nefajčiari. Sú to náklady na zdravotné poškodenia fajčiarov (zdravotné náklady na liečbu ale aj predčasnú invaliditu), ale aj cena za znečistenie prostredia nefajčiarov, zdravotné následky pasívneho fajčenia. Vo vyspelých krajinách tvoria náklady na zdravotnú starostlivosť, týkajúcu sa chorôb súvisiacich s fajčením, okolo 6-15 % všetkých ročných nákladov. Na Slovensku, podľa údajov Štatistického úradu SR z r. 2000 fajčí 32 % dospelých pravidelne a 14% príležitostne. Na ochorenia súvisiace s fajčením ročne zomiera približne 11 000 osôb. Podľa vedeckých štúdií a výpočtov stráca fajčiar priemerne 8 rokov z očakávanej dĺžky života nefajčiara. Tí, ktorí zomrú v dôsledku fajčenia v strednom veku (35-69 rokov) strácajú v priemere až 20-25 rokov zo svojho života. Celkovo na ochorenia súvisiace s fajčením zomrie približne 50 % fajčiarov. Prestať fajčiť má zmysel aj keď fajčiar už ochorie. Cieľom preventívnych aktivít je najmä predchádzanie záujmu človeka o cigarety. Preto by sa mala prevencia predovšetkým komplexne pokúsiť ovplyvniť postoje k závislostiam medzi, ktoré nepochybne fajčenie patrí.

Otázky a odpovede Úradu verejného zdravotníctva:

• Ktoré krajiny prijali zákon, ktorý zakazuje fajčenie v podnikoch, reštauráciách, puboch a pod.?

            Väčšina krajín EÚ prijala v poslednom období právne normy, ktoré prísnejšie regulujú fajčenie v reštauráciách a baroch. Spomedzi nich iba Írsko a Veľká Británia prijali úplný zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch. Ostatné krajiny reguláciu upravili formou stavebne oddelených priestorov pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov.

• Aké sú aktuálne výsledky v týchto krajinách po prijatí týchto opatrení?

            Väčšina obyvateľov Írska vníma úplný zákaz pozitívne. Dokonca aj fajčiari vyjadrujú podporu prijatiu tomuto striktnému opatreniu. Až 77 % fajčiarov súhlasí so zákazom fajčenia v reštauráciách, zatiaľ čo pred prijatím so zákazom súhlasilo iba 46 %.  Podobný súhlas je aj v otázke na zákaz fajčenia v baroch, kde sa za prijatie zákazu vyslovilo iba 6 % fajčiarov, po prijatí zákazu ho schvaľovalo až 48 %.  

• Znížil sa počet návštevníkov týchto zariadení?

            Neexistujú presvedčivé dôkazy o zmenách v návštevnosti zariadení. Avšak niektoré štúdie z Írska zaznamenali pokles tržieb a zamestnanosti po roku od zavedenia zákazu. Pokles je okolo 3 % z tržieb pred prijatým úplného zákazu.

• Sú stavebné úpravy takým neprekonateľným problémom, ktorý by mal zvrátiť navrhovaný zákon o ochrane nefajčiarov napríklad z pohľadu oddelených miestností?

            Predovšetkým treba zdôrazniť, že najlepšou investíciou je rozhodnutie sa majiteľa reštaurácie či baru pre úplný zákaz fajčenia. Týmto rozhodnutím pre neho nevyplývajú žiadne  náklady súvisiace s predeľovaním priestorov. Ak sa však pre stavebnú úpravu rozhodne, samozrejme, znamená to pre neho aj isté náklady, ktoré však v konečnom dôsledku nie sú neprekonateľným problémom. Problémom to nebolo ani v zahraničí, krajiny ako Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Cyprus majú stavebne oddelené priestory pre fajčiarov. Na druhej strane, aj v týchto krajinách existuje množstvo nefajčiarskych zariadení.