|
IFCS Regionálna konferencia krajín strednej a východnej Európy týkajúca sa problematiky chemickej bezpečnosti (Ľubľana, 16. mája 2005) N Á R O D N Á S P R Á V A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y o pokroku Slovenskej republiky v problematike chemickej bezpečnosti po roku 2003
Koordináciu manažmentu chemických látok v Slovenskej republike a všetkých činností súvisiacich s problematikou chemickej bezpečnosti vykonáva Národné kontaktné miesto pre chemickú bezpečnosť v SR. Koordinácia je zabezpečovaná v zmysle uznesenia vlády SR č. 82/1997 prostredníctvom Medzirezortnej komisie pre chemickú bezpečnosť v SR, ktorej členovia sú zástupcami jednotlivých ministerstiev a mimovládnej organizácie. Koordinácia manažmentu chemických látok v SR je uskutočňovaná jednotným medzirezortným koordinačným mechanizmom a je zastúpená jednou osobou z odboru ochrany zdravia pri práci Úradu verejného zdravotníctva SR. Národné kontaktné miesto pre chemickú bezpečnosť v SR vypracovalo na základe podkladových materiálov členov Medzirezortnej komisie pre chemickú bezpečnosť v SR, zástupcov Národných kontaktných miest a rôznych expertov národné správy o stave a činnosti v jednotlivých oblastiach problematiky chemickej bezpečnosti. Predkladané národné správy sa týkajú nasledovných oblastí: HODNOTENIE RIZÍK CHEMICKÝCH LÁTOK CHEMICKÁ BEZPEČNOSŤ A DETI ŠTOKHOLMSKÁ DOHODA PREVENCIA ILEGÁLNEJ MEDZINÁRODNEJ PREPRAVY JEDOVATÝCH A NEBEZPEČNÝCH VÝROBKOV ROTTERDAMSKÁ DOHODA
Podrobné znenie národných správ sa v súčasnosti prekladá do anglického jazyka, ktoré budú zaslané prezidentovi IFCS, prezidentovi IFCS krajín strednej a východnej Európy a výkonnej tajomníčke IFCS/WHO dr. J. Stober. Národné kontaktné miesto pre chemickú bezpečnosť v SR v nadväznosti na aktualizovaný Národný profil manažmentu chemických látok v SR vypracovalo skrátenú verziu Národného profilu tzv. Miniprofil". Miniprofil bol v priebehu roka 2004 preložený do anglického jazyka a po grafickej úprave bude vydaný formou brožúry, ktorá bude zaslaná prezidentovi IFCS a vybraným národným kontaktným miestam pre chemickú bezpečnosť. Národné kontaktné miesto pre chemickú bezpečnosť v SR riadi a koordinuje činnosť Medzirezortnej komisie pre chemickú bezpečnosť v SR a medzirezortnej pracovnej skupiny na riešenie problematiky ilegálnej medzinárodnej prepravy nebezpečných látok. V rámci riešenia problematiky ilegálnej medzinárodnej prepravy jedovatých a nebezpečných výrobkov vypracováva v súčasnosti analýzu právnych predpisov týkajúcich sa dovozu, vývozu a prepravy chemických látok. Činnosť medzirezortnej pracovnej skupiny pre oblasť hodnotenia rizík chemických látok koordinuje zástupca rezortu zdravotníctva. Národné kontaktné miesto pre chemickú bezpečnosť v SR koordinovalo činnosti a plnilo úlohy v oblasti chemickej bezpečnosti na národnej i medzinárodnej úrovni. Na základe uvedeného pripravovalo podkladové materiály, stanoviská, komentáre a vypracovávalo dotazníky v zmysle požiadaviek medzinárodných organizácií a programov súvisiacich s problematikou chemickej bezpečnosti. HODNOTENIE RIZÍK CHEMICKÝCH LÁTOK V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Hodnotenie rizík z existujúcich a nových chemických látok a vrátane biocídnych výrobkov na život a zdravie ľudí a životné prostredie vykonáva Centrum pre chemické látky a prípravky (Centrum). Pri hodnotení Centrum spolupracuje s Ministerstvom zdravotníctva SR (MZ SR), Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP SR) a Ministerstvom pôdohospodárstva SR (MP SR). Plnením úloh v oblasti hodnotenia zdravotného rizika chemických látok a biocídov s nízkym rizikom MZ SR poverilo Národné referenčné centrum (NRC) pre hodnotenie osobnej expozície a zdravotných rizík Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Zabezpečením hodnotenia rizika chemických látok z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie Ministerstvo životného prostredia SR poverilo pracovisko chemickej bezpečnosti pri Slovenskej agentúre životného prostredia (PChB pri SAŽP) v Bratislave. Centrum pre chemické látky a prípravky (Centrum) (MZ SR)
V zmysle súčasnej európskej chemickej legislatívy sa riziko chemických látok hodnotí v dvoch oddelených, navzájom súvisiacich systémoch: zvlášť pre existujúce a zvlášť pre nové chemické látky. Základom pre hodnotenie rizika existujúcich látok sú Nariadenia (EEC) č. 793/93 a (EC) č. 1488/94. Hodnotenie rizika nových chemických látok sa v zmysle platnej európskej legislatívy vykonáva podľa Smernice Rady č. 67/548/EEC a Smernice Komisie č. 93/67/EEC. Vzhľadom na pripravovanú zmenu európskej chemickej legislatívy, novým členským štátom vznikla povinnosť spolupracovať s príslušnými spravodajskými štátmi cestou poskytnutia relevantných údajov z vlastnej krajiny a pripomienkovania pripravených materiálov. Zodpovední pracovníci Centra sa pravidelne zúčastňujú na zasadaniach technických výborov, sledujú prípravu správ o hodnotení rizika a prípadne poskytujú relevantné údaje. Centrum v rámci posudzovania dokumentácie k oznámeniu vykonáva najmä: prvotné hodnotenie rizík chemických látok, hodnotenie chemických látok uvádzaných na trh z hľadiska ochrany života a zdravia ľudí a životného prostredia, určovanie potreby predloženia dokumentácie I. stupňa alebo II. stupňa
V súčasnosti sú v procese hodnotenia rizika dve nové chemické látky oznámené v Slovenskej republike a to Dusantox L a Dusantox SPPD. Centrum spolupracuje v pracovnej skupine OECD (Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) pre hodnotenie vysokoobjemových (HPV) látok. Materiály pripravujú kompetentné orgány jednotlivých krajín (sponzorské resp. ko-sponzorské krajiny) v úzkej spolupráci so zástupcami priemyslu. V rokoch 2003 a 2004 pripravilo ako ko-sponzor spracovanie hodnotenia nebezpečnosti dvoch vysoko objemových látok v spolupráci s kompetentným orgánom Českej republiky (ČR) a s príslušným priemyslovým konzorciom. Materiály boli po diskusii uzavreté a prijaté. Išlo o prvý systémový vstup dvoch nových členských krajín OECD do procesu hodnotenia vysoko objemových látok. Na stretnutí OECD/SIAM 19 v októbri 2004 Centrum nadviazalo pracovný kontakt s kompetentným orgánom Belgicka vo veci prípravy hodnotenia ďalšej vysokoobjemovej látky "carbon black", kde SR bude vystupovať ako sponzor. V spolupráci s kompetentným orgánom ČR sa pripravuje hodnotenie ďalších dvoch vysokoobjemových látok. Centrum v súlade s požiadavkou OECD vypracovalo zoznam vysokoobjemových látok na trhu SR. Príprava harmonizovanej legislatívy a jej implementácia v praxi: Centrum sa zapája do medzinárodnej spolupráce v súvislosti s prechodom na novú chemickú legislatívu REACH (Registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzenie chemických látok). V rámci projektu organizovaného Európskym chemickým centrom (ECB) "Strategic partnership on REACH testing"(SPORT) sa Centrum zúčastnilo na hodnotení technickej dokumentácie pre registráciu vybranej látky. Centrum spolupracovalo na príprave harmonizovanej legislatívy pre detergenty.
Hlavnou zásadou koncepcie budovania administratívnej kapacity CCHLP je vybudovať vysoko špecializovanú, efektívnu a nezávislú inštitúciu, schopnú plniť povinnosti Slovenskej republiky v implementácii legislatívy chemických látok a biocídov. Centrum začalo v roku 2004 s prípravami na implementáciu Spoločného systému hodnotenia kvality (Common Assessment Framework - CAF) v súlade s charakterom práce a plnenia úloh ako vyplývajú z národnej legislatívy, legislatívy EÚ a prístupov OECD. Národné referenčné centrum pre hodnotenie osobnej expozície a zdravotných rizík (NRC) (MZ SR) Toto pracovisko plní najmä tieto úlohy: Vyhľadávanie a identifikácia nebezpečných chemických látok, osobitne karcinogénov (PAU, SiO2, arzén, nikel, zlúčeniny šesťmocného chrómu, tvrdé drevo, formaldehyd, etylénoxid) v pracovnom prostredí a v zložkách životného prostredia (indoor air, pitná voda). Hodnotenie reálnej expozície a rizika z tejto expozície a posudkov o riziku predložených zamestnávateľmi v súlade so zákonom NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí. Zavádzanie nových metód na odber a analýzu vzoriek pracovného ovzdušia, biologického materiálu a pitnej vody do praxe v súlade s prijímanou legislatívou a normami (analýza kryštalického oxidu kremičitého v respirabilnej zložke prachu, odber a analýza veľkostných frakcií aerosólu v pracovnom prostredí). Podrobné znenie národných správ sa v súčasnosti prekladá do anglického jazyka, ktoré budú zaslané prezidentovi IFCS, prezidentovi IFCS krajín strednej a východnej Európy a výkonnej tajomníčke IFCS/WHO dr. J. Stober. Spolupráca na medzinárodných epidemiologických štúdiách hodnotenia zdravotných rizík vznikajúcich pri expozícii nebezpečným faktorom v pracovnom a životnom prostredí.
Zamestnanie, životné prostredie a rakovina pľúc Štúdia vzťahu životného prostredia, vírusov a rakoviny ústnej dutiny a hrtana Štúdia životného štýlu a genetických faktorov u rakoviny pažeráka Cytogenetické biomarkery a riziko rakoviny u ľudí Projekt ASHRAM (Arsenic Health Risk Assessment and Molecular Epidemiology) - výskyt nádorových ochorení z arzénu prijímaného pitnou vodou Vplyv zapáchajúcich sírnych zlúčenín vznikajúcich pri výrobe celulózy na zdravotný stav pracovníkov celulózy a obyvateľov mesta Ružomberok a blízkeho okolia.
V súlade s legislatívou SR a EÚ o chemických látkach a prípravkoch a v spolupráci s Centrom, MŽP SR (SAŽP), MH SR a MZ SR (ÚVZ SR) vykonalo: Hodnotenie zdravotného rizika existujúcej chemickej látky (etylalkohol) a hodnotenie rizika existujúcej chemickej látky (síran sodný). Hodnotenie zdravotného rizika 2 nových chemických látok oznámených Centru výrobcom v SR (obchodný názov Dusantox L, Dusantox SPPD). Následne boli vypracované samostatné Správy obsahujúce hodnotenie rizika pre život a zdravie ľudí v súlade s požiadavkami legislatívy SR a EÚ a poskytnuté Centru.
Ďalej NRC vypracovalo odborné stanovisko: týkajúce sa výroby a používania chlórovaných parafínov so stredným reťazcom (MCCPs C14 - 17) v SR z hľadiska stratégie pre obmedzenie zdravotného rizika v rámci EÚ. k dovozu vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov a ich uvedenie na trh z hľadiska ich vplyvu na zdravie ľudí (15 látok a prípravkov). k dovozu vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov podliehajúcich udeľovaniu predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení (PIC postup) z hľadiska ich vplyvu na zdravie (15 látok a prípravkov). k návrhu 24.novely Smernice Rady 76/769 EHS, ktorou sa obmedzuje obsah pentabrómdifenyléteru v plastických materiáloch v leteckých záchranných systémoch. k návrhu 27.novely Smernice Rady 76/769 EHS, ktorou sa obmedzuje obsah niklu v materiáloch používaných na piercing. k návrhu 28.novely Smernice Rady 76/769 EHS, ktorou sa obmedzuje používanie a uvádzanie na trh nebezpečných chemických látok - toluénu a trichlórbenzénu. k návrhu 29.novely Smernice Rady 76/769 EHS o obmedzení obchodovania a používania určitých nebezpečných látok a prípravkov klasifikovaných ako karcinogény, mutagény a toxické pre reprodukciu (k/m/r). Touto úpravou sa menia a dopĺňajú v prílohe smernice látky novoklasifikované alebo preklasifikované ako k/m/r, ktoré sa nesmú používať v látkach a prípravkoch uvádzaných na trh za účelom predaja pre spotrebiteľov (návrh obsahuje 346 chemických látok)
Príprava harmonizovanej legislatívy v oblasti hodnotenia expozície a rizika chemických látok v pracovnom prostredí a zložkách životného prostredia a súvisiacich predpisov: návrh zákona o verejnom zdravotníctve, návrh NV SR o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami z chemických faktorov, návrh NV SR o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami z karcinogénnych a mutagénnych faktorov, návrh NV SR o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami z biologických faktorov, návrh vyhlášky MZ SR o službách zdravia pri práci (Dohovor ILO č. 161/1985 a Odporúčanie ILO č.171/1985 "Occupational Health Services"), pripomienky k návrhu novely zákona č.163/2001 Z.z. o chemických látkach a prípravkoch a jeho vykonávacích predpisov (MH SR).
Členstvo a činnosť zástupcov MZ SR v pracovných skupinách a výboroch SR, EK, EÚ a OECD pracovná skupina pre obmedzenie obchodovania a používania nebezpečných chemických látok a prípravkov podľa smernice 76/769/EHS a Výbor EK pre prispôsobenie tejto smernice technickému pokroku pracovná skupina pre "klasifikáciu a označovanie" z hľadiska zdravotných účinkov existujúcich a nových chemických látok pri EK - Európskom chemickom úrade poradný výbor pre bezpečnosť a zdravie pri práci pri EK medzirezortná pracovná skupina pre oblasť hodnotenia rizík chemických látok v SR poradný zbor EK pre určovanie limitov v pracovnom prostredí, SCOEL
Pracovisko chemickej bezpečnosti pre životné prostredie pri SAŽP (PChB pri SAŽP) (MŽP SR) PChB pri SAŽP posudzuje podklady pre oznámené nové chemické látky a spracúva správu hodnotenia rizika na životné prostredie pre Centrum. Od roku 2003 spolupracovalo s Centrom na príprave hodnotenia rizika dvoch nových chemických látok uvádzaných na trh SR. Navrhuje stratégiu obmedzenia rizík existujúcich chemických látok na základe výsledkov ich hodnotenia. Poskytuje doplňujúce informácie o existujúcich chemických látkach a vyjadruje sa k návrhom opatrení predkladaných reportérskou krajinou, ktorá hodnotenie existujúcej látky spracovala. Vzhľadom na pôsobnosť SAŽP a charakter požadovaných informácií o chemických látkach v zložkách životného prostredia PChB spolupracuje podľa potreby aj s ďalšími odbornými inštitúciami v oblasti životného prostredia, ako sú Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH).
V tejto oblasti sa PChB vyjadrovalo k nasledujúcich chemickým látkam: (UK) MCCPs medium-chain chlorinated parafins; (DE) Benzén, Fenol; (UK) DecaBDE (decabromodifenyléter); (ECB) Nikel a jeho zlúčeniny; (NL) ftaláty.
Spolupracuje s MŽP SR pri vypracovaní dovozných podmienok SR pre chemické látky z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. V tejto oblasti sa PChB vyjadrovalo k nasledujúcich chemickým látkam: Asbestos, "DNOC a jeho solí", benomyl, carbufuran, thiram, Binapacryl, Ethylene dichloride, Ethylene oxide, Monocrotophos, Toxaphene, Methamidophos, PBBs, PCTs, Tris (2,3dibromopropyl) phosphate, PCB, PFOS, Simazín. V rámci programu OECD "Existing Chemicals" PChB spolupracovalo s Centrom pri preskúmaní súboru informačných údajov (SIDS) - Initial Assessment Report a SIDS Initial Assessment Profile pre síran sodný. Členstvo a zastupovanie v pracovných skupinách a výboroch SR, EK a EÚ Medzirezortná pracovná skupina pre oblasť hodnotenia rizík chemických látok (29. 5. 2003) Commission Working Group on the Classification and labeling of Dangerous Substances: For Environmental effects of Existing chemicals and New Chemicals (od 10.5.2004)- EUROPEAN COMMISSION DIRECTORATE GENERAL - JOINT RESEARCH CENTRE: Institute for Health and Consumer Protection Unit: Toxicology and Chemical Substances- European Chemicals Bureau Commitee for the adaptation to technical progress and implementation of the regulation on the evaluation and control of the risks of existing substances (od 24.5.2004) -Comitology Committees by DG ENV: Rezortná koordinačná skupina MŽP SR (od 11.2.2005) National Co-ordinators for Testing Methods of Annex V to Directive 67/548/EEC (8.4.2005) - DG Environment - European Chemicals Bureau.
Kontaminované zariadenia s obsahom polychlórovaných bifenylov Prijatím zákona č. 24/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov PChB poverené Ministerstvom životného prostredia SR vedie zoznam kontaminovaných zariadení s obsahom polychlórovaných bifenylov (PCB). Ďalej technicky a administratívne zabezpečuje aktualizáciu databázy kontaminovaných zariadení s obsahom PCB podľa ustanovení zákona a poskytuje informácie pre MŽP SR o stave kontaminovaných zariadení s obsahom PCB na území SR pre potreby podávania správ EK a iným medzinárodným organizáciám. Aktivity pracoviska v oblasti PCB úzko súvisia s prípravou na plnenie požiadaviek vyplývajúcich so smerníc EÚ o POPs, ako aj Štokholmského dohovoru o POPs. SAŽP sa podieľalo na riešení projektov MŽP SR, ktoré súvisia s problematikou POPs a PCB. Zväz chemického a farmaceutického priemyslu SR (ZCHFP SR) (Výskumný ústav chemickej technológie, a. s. - VÚCHT, a. s.) Členské subjekty Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR (ZCHFP SR) vykonávajú pre chemické látky a prípravky, ktoré vo svojich podnikoch používajú: Klasifikáciu, označovanie nebezpečných látok Vypracovanie kariet bezpečnostných údajov Stanovovanie fyzikálno-chemických parametrov chemických látok v zmysle OECD metodík a certifikátu správnej laboratórnej praxe Ekotoxikologické testovanie Analýzy kontaminujúcich chemických látok vo všetkých zložkách životného prostredia Analýzy rizík v zmysle platného nariadenia vlády SR
Subjekty ZCHFP SR sú zodpovedné za oznamovanie chemických látok, dodržiavanie legislatívy, znižovanie rizík, sledovanie celého životného cyklu chemickej látky a znižovanie rizík na všetkých úrovniach. Mnohé z podnikov sú certifikované v systéme kvality ISO 9000 a environmentálne manažérstvo ISO 14000, čo zabezpečuje zvýšenú kontrolu, zníženie rizík a tým aj zvýšenú kvalitu. Vo Výskumnom ústave chemickej technológie, a.s. (VÚCHT, a.s.) bola vykonaná cca pre 150 chemických látok analýza rizík chemických látok používaných v laboratórnom výskume. Ďalej VÚCHT, a. s. preložil "Technical guidance document for risk assessment of existing and new chemical substances" (manuál na hodnotenie rizík existujúcich a nových chemických látok), ktorý bol podkladovým materiálom pre vypracovanie vyhlášky MH SR č. 511/2001 o podrobnostiach o hodnotení rizík existujúcich a nových chemických látok pre život a zdravie ľudí. ZCHFP SR vytvoril DINS- dopravný informačný nehodový systém na pomoc pri haváriách. Jedná sa o 3 stupňový systém: a) podávanie informácii cez telefón, b) pomoc na mieste nehody, c) poskytnutie techniky na odstránenie nehôd. V systéme je zapojených 11 podnikov. Zástupcovia ZCHFP SR sa podieľajú na príprave legislatívy v oblasti chemických látok a prípravkov. Členské subjekty ZCHFP SR zavádzajú v podnikoch nové technológie s cieľom používať chemické látky predstavujúce nižšie riziko pre človeka a životné prostredie. ZCHFP SR je koordinátorom projektov ChemLeg a ChemFed v SR a s členskými subjektami sa zapojil do medzinárodného programu "Product stewardship" (dohľad nad výrobkom), ktorý je zameraný na odhaľovanie rizík vo všetkých fázach životného cyklu výrobku. ZCHFP SR v problematike chemickej bezpečnosti usporadúva semináre, workshopy a v spolupráci s Centrom pripravuje školenie zástupcov ZCHFP SR. VÚCHT, a. s. je zástupcom SR v medzinárodnej pracovnej skupine pre toxikológiu gumárenských chemických látok - WTR, ktoré sa každoročne prehodnocujú, klasifikujú, priraďujú sa k nim R a S-vety a u prioritných látok sa vyhodnocuje zdravotné a environmentálne riziko. Výskumný ústav pre petrochémiu, a. s., Prievidza (VÚP, a. s.) zastupuje ZCHFP SR v pracovnej skupine "Responsible care" (zodpovedná starostlivosť). Tento záväzok akceptujú všetky subjekty ZCHFP SR a je zameraný na bezpečnosť, ochranu zdravia a životného prostredia. Ústav každoročne predkladá Európskemu zväzu chemického priemyslu (CEFIC-u) správu týkajúcu sa znižovania používaných chemických látok, emisií, odpadov a tým aj rizík, ktoré tieto látky predstavujú. CHEMICKÁ BEZPEČNOSŤ A DETI
Stratégia a politika Slovenskej republiky pre zlepšenie environmentálneho zdravia obyvateľov je založená na prístupe k otázkam životného prostredia, ktoré sformulovala Svetová zdravotnícka organizácia v strategickom dokumente "Zdravie pre všetkých". V nadväznosti na Konferenciu o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiru roku 1992 a uznesenie vlády SR č. 55 z 17. januára 1997 vypracovala Slovenská republika Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky (APPZ). V tomto Pláne bolo na riešenie určených 6 prioritných oblastí: zdravotná bezpečnosť potravín zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou čisté ovzdušie vhodné pracovné podmienky a starostlivosť o bezpečnosť a zdravie pri práci znižovanie radiačnej záťaže obyvateľstva zdravie podporujúce obytné prostredie v mestách a vidieckych sídlach
Po zhodnotení stavu a vývoja realizácie uvedeného akčného plánu v SR a v zmysle záverov Tretej ministerskej konferencie o životnom prostredí a zdraví v Londýne v r. 1999 vyplynula potreba tento APPZ ("NEHAP II") aktualizovať. Jeho cieľom bolo dosiahnuť trvalé zdravie obyvateľov SR v 21. storočí uplatňovaním princípov trvale udržateľného rozvoja v živote spoločnosti prostredníctvom aktivít v prospech zdravia. Prvý aktualizovaný Akčný plán pre prostredie a zdravie obyvateľov SR sa stal hlavným programovým nástrojom štátnej politiky zdravia SR na zlepšenie environmentálneho zdravia. Bol doplnený o nové kapitoly, v ktorých sú definované problémy, ciele a akcie na ich riešenie v oblastiach zdravotnej bezpečnosti potravín, pôdy, vody, ovzdušia, pracovného prostredia a bývania, sú rozšírené o oblasti vzdelávania a výchovy k environmentálnemu zdraviu, environmentálne zdravotnícke služby a zapojenie verejnosti. Stratégia na implementáciu APPZ je založená na zásadách trvalej udržateľnosti a na princípoch najviac posilňujúcich pozitívne prístupy k riešeniu otázok zdravia a s ním súvisiacich problémov, ktoré majú svoj environmentálny pôvod. V nadväznosti na závery 4. ministerskej konferencie o životnom prostredí a zdraví (23.-25. jún 2004, Budapesť) Slovenská republika zapracuje do svojho Akčného plánu 4 regionálne prioritné ciele a bude sa podieľať na ich riešení: primárna prevencia, t. j. politiky, programy a plány zamerané na zlepšenie stavu životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda, hluk) najmä integráciou potrieb detí v bývaní, doprave, infraštruktúre a projektovaní (plánovaní) právo, t. j. stanoviť prioritu na ochranu detí pred najväčšími rizikami, a najmä takých detí, ktoré sú zanedbané, opustené, invalidné, zneužívané alebo trpiace na následky vojnových konfliktov a vynútenej migrácie, zlepšením prístupu k prevencii zdravia a ochrany sociálnych služieb zredukovanie chudoby, t. j. politiky zamerané na multirozmerné aspekty chudoby medzi deťmi podpora zdravia, t. j. činnosti zamerané na prevenciu a zníženie expozície rizík environmentálneho zdravia
Národné kontaktné miesto pre chemickú bezpečnosť v SR Úradu verejného zdravotníctva SR bude v činnostiach zameraných na prevenciu a zníženie expozície rizík environmentálneho zdravia (prioritný cieľ IV.) z hľadiska nepriaznivých účinkov chemických látok úzko spolupracovať pri príprave a implementácii Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR. Na riešení uvedenej problematiky sa budú podieľať aj členovia medzirezortnej pracovnej skupiny pre oblasť hodnotenia rizík chemických látok, ktorú na základe požiadavky IFCS a Národného kontaktného miesta pre chemickú bezpečnosť v SR zriadil minister zdravotníctva SR. ROTTERDAMSKÁ DOHODA Slovenská republika nie je doteraz zmluvným štátom Rotterdamskej dohody. Dohoda sa nachádza v indikatívnom zozname medzinárodných zmlúv vypracovanom Generálnym direktoriátom Európskej komisie pre rozšírenie (DG Enlargement), ktorých by sa Slovenská republika mala stať zmluvnou stranou. Prístupový proces Slovenskej republiky v súčinnosti rezortov pôdohospodárstva, životného prostredia, zdravotníctva a zahraničných vecí koordinuje Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré je odborným gestorom dohody a celej chemickej legislatívy. MH SR je súčasne národnou autoritou pre PIC postup. Konferenciou schválené dokumenty (najmä rozšírený zoznam chemikálií) sú podkladom pre pripravovanú právnu analýzu pred pristúpením SR k Rotterdamskej dohode. Pred pristúpením k Dohovoru pre Slovenskú republiku nevyplývajú žiadne mimoriadne záväzky. Predpokladaný termín pristúpenia Slovenskej republiky ku konvencii sa predpokladá začiatkom roka 2006. Politika vzájomnej informovanosti pri ochrane zdravia ľudí a životného prostredia vyplýva zo zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a príslušného ustanovenia tejto Dohody prostredníctvom Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 304/2003 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií. Slovenská republika prijala konečné národné rozhodnutia týkajúce sa dovozu k určitým chemickým látkam, ktoré sú predmetom PIC postupu podľa spomínaného Nariadenia o dovoze a vývoze nebezpečných chemikálií. MH SR v spolupráci s MŽP SR, MP SR a MZ SR sa aktívne podieľa na prijímaní týchto konečných rozhodnutí. Slovenská republika podporuje aktivity súvisiace s danou problematikou, ktorá je zameraná na ochranu zdravia a života ľudí, ako aj na životné prostredie. PREVENCIA ILEGÁLNEJ MEDZINÁRODNEJ PREPRAVY JEDOVATÝCH A NEBEZPEČNÝCH VÝROBKOV Preprava nebezpečných vecí, vrátane toxických látok je v Slovenskej republike uskutočňovaná zahraničnými a slovenskými dopravcami v zmysle príslušných ustanovení medzinárodnej dohody ADR a dotknutých ustanovení príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Na základe uvedeného, ako aj na skutočnosť, že v ostatnom období neboli zaznamenané žiadne mimoriadne udalosti pri týchto prepravách slovenskými ani zahraničnými dopravcami, považujeme tieto opatrenia za dostatočné. Z vykonaných kontrol u dopravcov a pri cestných kontrolách vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci, nebolo v ostatnom období zistené žiadne porušenie právnych predpisov a neboli zistené žiadne ilegálne prepravy sledovaných komodít. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v spolupráci s inými dotknutými orgánmi štátnej správy, v rámci novelizácie svojich predpisov pripravuje sprísnenie ustanovení týkajúcich sa kontroly dopravných predpisov všeobecne a osobitne pri zistení, že predmetom prepravy sú nebezpečné veci. Medzinárodné dohody a predpisy týkajúce sa prepravy nebezpečných vecí, ktoré vstúpili do platnosti od 1. januára 2005 obsahujú novú kapitolu, ktorá má sprísniť prepravu niektorých látok a predmetov, ktoré by mohli byť zneužité na teroristické účely. Vo všetkých článkoch prepravného reťazca, t. j. od odosielateľa až po príjemcu sa musí venovať zvýšená pozornosť bezpečnostným opatreniam pri preprave nebezpečných vecí s mimoriadnymi dôsledkami. Tieto predpisy obsahujú zoznam látok s takýmito mimoriadnymi dôsledkami a na prepravu ktorých musí byť vypracovaný špeciálny bezpečnostný plán ochrany. Uvedené medzinárodné predpisy obsahujú aj požiadavky na tento bezpečnostný plán a súpis otázok, ktoré musia byť pri jeho spracovávaní riešené. V rámci požiadaviek na odstránenie možných rizík pri preprave nebezpečných látok a výrobkov so zameraním na ilegálnu prepravu jedovatých látok, odporúčame sprísnenie podmienok odovzdávania takýchto zásielok odosielateľom, resp. osobami, ktoré konajú za odosielateľa dopravcovi (vodičovi). Tým by sa zabránilo tomu, že dopravca nedostane žiadne informácie o nebezpečných veciach pred začiatkom prepravy a vodič nebude musieť suplovať splnenie povinností odosielateľa vyplývajúcich z dopravných predpisov vrátane sprievodných dokladov k zásielke. Toto požadované sprísnenie musí byť obsahom skôr spomínaných noviel právnych noriem, ktoré sa budú dotýkať kontroly dodržiavania povinností jednotlivých článkov reťazca prepravy nebezpečných vecí a umožnia dopravcovi odmietnuť prepravu bez následkov pre vodiča, alebo i vyložiť už naloženú zásielku, pokiaľ odosielateľ nesplnil svoje povinnosti súvisiace s touto prepravou. Slovenská republika má v rámci svojho členstva v medzinárodnej organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) povinnosť predkladať do OPCW deklarácie o používaní chemických látok podliehajúcich kontrolnému režimu Dohovoru, ako aj informácie o obchodovaní s týmito chemickými látkami na území Európskej únie. Ministerstvo hospodárstva SR ako národný orgán Slovenskej republiky pre zákaz chemických zbraní vykonáva ich kontrolu v zmysle zákona č. 129/1998 Z.z. o zákaze chemických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nakoľko Slovenská republika je od mája 2004 členským štátom EÚ, Ministerstvo hospodárstva SR v tomto roku pristúpilo k novelizácii predmetného zákona. Okrem tohto zákona v súčasnosti MH SR vypracováva aj zákon, ktorý nadväzuje na priamo aplikovateľný predpis EÚ (Nariadenie Rady č. 1334/2000 v znení neskorších predpisov) o podmienkach a kontrole vývozu tovaru dvojakého použitia, vrátane počítačového programu a technológií, podmienky sprostredkovateľskej činnosti týkajúcej sa tovaru dvojakého použitia. Týmto zákonom sa bude zrušený jestvujúci zákon č. 26/2002 Z. z. Predpokladá sa, že prípravou nových právnych predpisov a novelizáciou príslušných právnych predpisov platných v súčasnosti sa podarí presnejšie vyšpecifikovať kompetencie dotknutých rezortov. ŠTOKHOLMSKÁ DOHODA Po vstupe Slovenskej republiky medzi členské štáty Európskej únie sa stal aktuálnym jednotný postup prípravy a implementácie právnych predpisov EÚ aplikovaný členskými krajinami. V rámci tohto procesu sú zabezpečované rôzne konzultačné aktivity realizované v pracovných skupinách EÚ, do ktorých sa zapájajú aj odborníci zo Slovenskej republiky. Jedným z takýchto dokumentov je aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 850/2004 o POPs a o zmene smernice 79/117/EEC, ktorou sa zakazuje uvedenie na trh a používanie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich určité účinné látky. Základom pre návrh takto zameraného Nariadenia EP a R o POPs je tzv. POPs protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1998 a Štokholmskej dohody o POPs, s cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred POPs a ktorý definuje účely, pre ktoré je možná výroba, používanie, dovoz a vývoz zariadení a chemikálií s obsahom POPs taxatívne uvedenými v prílohe s tým, že o iné spôsoby použitia je daná možnosť požiadať formou registrácie zvláštnej výnimky, pričom typ výnimky je taktiež presne definovaný. Ide o nasledovné látky: zakázané (Príloha I ) Aldrin, Chlórdan, Dieldrin, Endrin, Heptachlór, Hexachlórbenzén (HCH), Mirex, Toxafén, PCB, DDT, Chlórdecone a Hexabromobifenyl a HCH (hexachlórcyklohexán vrátane lindanu) obmedzené (Príloha II ) s opatreniami na znižovanie uvoľňovania z antropogénnych zdrojov (Príloha III) Polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PCDD/PCDF), Hexachlórbenzén (HCH), PCB a Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAHs).
Týmto dokumentom sa ustanovuje kontrola výroby, uvádzania na trh a používania týchto látok. Osobitná pozornosť sa venuje starým zásobám s tým, že sa pre staré zásoby ustanovuje režim ako pre odpady, pričom držiteľ množstva starých zásob týchto látok väčšieho ako 50 kg musí ohlásiť kompetentnému orgánu pôvod a veľkosť predmetnej starej zásoby. Komplexné riešenie nakladania s týmito látkami bude predmetom tzv. Realizačného plánu, ktorý sa musí pripraviť do 2 rokov od nadobudnutia účinnosti NEPAR o POPs, t. j. do 20. 5. 2006. Základom pre prípravu Realizačného plánu je článok 7 Štokholmskej dohody o POPs, podľa ktorého: Neoddeliteľnou súčasťou globálneho prístupu ku komplexnému riešeniu nakladania s týmito látkami je určenie kompetentného úradu, ako aj monitoring dioxínov, furánov a PCB v životnom prostredí a povinný reporting v taxatívne určenom rozsahu. Štokholmský dohovor o POPs, ktorý bol prijatý v máji 2001, nadobudol účinnosť dňa 17.mája 2004 a to aj pre Slovenskú republiku. V zbierke zákonov Slovenskej republiky je uverejnené oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 593/2004 Z.z. ako aj jeho úplné znenie a to nielen v slovenskom jazyku, ale aj v anglickom jazyku. Implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 850/2004 o POPs je v súčasnosti v gescii odboru odpadového hospodárstva MŽP SR. Medzi priebežné aktivity v rámci tejto etapy patrí aj zabezpečovanie účasti slovenských expertov do práce relevantných expertných skupín, vrátane účasti delegácie SR na 1. konferencii strán Štokholmského dohovoru o POPs, v dňoch 2. - 6. mája 2005 v Punta del Este, Uruguay. Aktivity Slovenskej republiky sú veľmi dôležité najmä preto, že dôsledkom výroby PCB v bývalom Chemko, n.p. Strážske na východnom Slovensku v okrese Michalovce, od roku 1959 do roku 1984, vznikol problém so zabezpečením správneho nakladania s odpadmi s obsahom PCB ako aj problém zabezpečenia dekontaminácie sedimentov s obsahom PCB z vodných recipientov v dotknutej oblasti východného Slovenska. V súčasnosti sa v spojitosti s možnosťou využitia finančných prostriedkov Technickej pomoci Operačného programu Základná infraštruktúra, určených na zabezpečenie efektívnej implementácie podporných štrukturálnych fondov EÚ, pripravuje technická pomoc pre prípravu Národného realizačného plánu Štokholmského dohovoru o POPs. Základom bude výstup z projektu s názvom "Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o POPs", ktorý bol financovaný z prostriedkov GEF (Global Environment Facility) prostredníctvom UNDP (United Development Program).
|
