Hantavírusy

Hantavírusy sú vírusy patriace do rodu Hantavirus, čeľade Bunyaviridae. Šíria sa medzi hlodavcami a môžu nakaziť aj človeka. V súčasnosti je známych niekoľko sérotypov hantavírusov (napr. Hantaan, Tula – Európa, Seoul – geopolitný výskyt, Puumala – Európa, Sibír, Belgrade – Balkán, Prospect Hill, Muerto Canyon – Severná Amerika).

V Európe boli hantavírusy dokázané vo viacerých krajinách: Holandsko, Francúzsko, Veľká Británia, Bulharsko, Maďarsko, Taliansko, Rusko, Rakúsko atď. V bývalom Československu boli prvé  prípady ochorenia zaznamenané v roku 1953 a 1954 na východnom Slovensku, neskôr aj na južnom Slovensku.

Ochorenia sa v SR vyskytujú sporadicky. V roku 2011 boli do Epidemiologického informačného systému prenosných ochorení hlásené tri ochorenia, v roku 2012 (k 3. 9. 2012) dve ochorenia (1 v Trenčianskom a 1 v Prešovskom kraji).

Ochorenia vyvolané hantavírusmi majú široké spektrum klinických príznakov od veľmi miernych až po ťažké stavy. Najzávažnejšou chorobou je hemoragická horúčka s renálnym syndrómom.

Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom

Charakteristika ochorenia: Ochorenie má charakter nákazy s prírodnou ohniskovosťou a vyskytuje sa na celom svete. Prvýkrát bolo diagnostikované v roku 1951v Kórei, pričom pôvodcu sa podarilo identifikovať až v roku 1976. Vysoký počet prípadov bol zaznamenaný v Číne /40-100 tisíc ročne/. V Európe ide o endemické ochorenie. Typický je sezónny výskyt koncom jesene a začiatkom zimy. Viac sú postihnutí ľudia z vidieckych oblastí. V udržovaní ohnísk hantavírusov majú významnú úlohu stohy, pravdepodobne i senníky, lesné chaty alebo rozptýlené ľudské obydlia. 

Pôvodca ochorenia: vírusy z rodu Hantavirus, čeľade Bunyaviridae. 

Prameň nákazy: prameňom nákazy sú infikovaní hlodavci.

Inkubačný čas: kolíše od niekoľkých dní do dvoch mesiacov, v priemere 2 – 4 týždne. 

Prenos: Infikované zviera vylučuje vírus močom, stolicou, slinami. Človek sa nakazí stykom s uvedenými sekrétmi alebo vzniknutým aerosolom, menej často dôjde k nákaze pohryzením. Vstupnou bránou sú najčastejšie dýchacie cesty. Prenos medzi ľuďmi nebol zaznamenaný.

Klinický obraz: Ochorenie má rôznu intenzitu. Choroba začína horúčkou, bolesťami brucha, s poruchou funkcie obličiek (prítomnosť bielkovín v moči a krvi v moči). Na rôznych miestach tela sa objavuje bodkovité krvácanie do kože až po masívne krvácanie do tráviaceho traktu a pľúc. Vo veľmi závažných prípadoch dochádza k akútnemu zlyhaniu obličiek, čo je sprevádzané krutými bolesťami v bedrovej oblasti a šokovým stavom. 

V Európe ochorenie prebieha miernejšie, s postihnutím obličiek. V USA prebieha s horúčkou, bolesťami svalov a rýchlo sa rozvíjajúcim sťaženým dýchaním, končiacim kolapsom srdca a pľúc.

Diagnostika: Ochorenie sa diagnostikuje sérologickým vyšetrením krvi. 

Liečba: Liečba je symptomatická (potláčajú sa jednotlivé príznaky ochorenia).

Preventívne opatrenia:

• Vyhýbanie sa kontaktu s hlodavcami a vyhýbanie sa prostrediu, ktoré môže byť kontaminované výlučkami hlodavcov.

• Dodržiavanie hygieny (umývanie rúk pred jedlom, vyhýbanie sa pitiu vody z lesných studničiek, ochrana potravín v prírode).

• Zabezpečenie chát, stanov, obydlí a skladov potravín pred vniknutím hlodavcov.

• Zdravotná výchova obyvateľstva.

prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH

hlavný hygienik Slovenskej republiky - zastupujúci