Čo sa týka výskumnej štúdie, ktorú podľa ruského internetového magazínu  Medpulse vykonalo Európske centrum pre bezpečnosť potravín,  nebolo možné nájsť ani predmetnú štúdiu, ani spomínané Európske centrum. Nie je preto možné reagovať na konkrétne výsledky danej štúdie a ani zhodnotiť jej  vierohodnosť.

Ad: jogurt nie je nič iné než atrapa:

Pozitívne účinky kyslomliečnych výrobkov boli dokázané v mnohých štúdiách. U ľudí s laktózovou intoleranciou napríklad zlepšujú ich trávenie laktózy. Panel NDA Európskeho úradu per bezpečnosť potravín – EFSA potvrdil pravdivosť zdravotného tvrdenia, že živé „štartovacie“ kultúry v jogurte - “Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus a Streptococcus thermophilus” zlepšujú trávenie laktózy u jedincov s poruchou trávenia laktózy. Okrem toho mliečne výrobky obsahujú kvalitnú živočíšnu bielkovinu (obsahuje 18 z 22 esenciálnych aminokyselín), vápnik ktorý je nevyhnutne potrebný pre tvorbu kostí, zubov a funkcie nervového systému a iné látky potrebné pre metabolické procesy v organizme.

Ad: niektoré jogurty a iné druhy mliečnych produktov môžu byť nebezpečné:

Výroba potravín a teda aj jogurtov sa riadi na Slovensku zákonom č.152/1995 o potravinách v znení neskorších predpisov a tiež platnou legislatívou EÚ, ktorú musia rešpektovať všetci výrobcovia a teda nie je možné, aby akýkoľvek výrobok, ktorý prešiel riadnou kontrolou a je bežne dostupný na trhu bol zdraviu nebezpečný.

Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 14. augusta 2006 č.. 2143/2006-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca mlieko a výrobky z mlieka stanovuje mimo iné aj základné požiadavky na kyslomliečne výrobky a jogurty.

Informácia o tom, že jogurty dnes nie sú tým, čím boli pred rokmi je tiež zavádzajúca.

Jednou zo základných charakteristík kyslomliečnych výrobkov (vrátane jogurtov) je fakt, že musia obsahovať živé mikroorganizmy, použité na fermentáciu. Celkové množstvo živých charakteristických mikroorganizmov je charakterizované v už spomínanom výnose ako množstvo kolónie tvoriacich jednotiek (KTJ), pričom pre jogurty sa toto množstvo rovná 10⁷ KTJ v jednom grame výrobku. Jogurt  je podľa kodexového štandardu Codex Alimentarius – 243/2003 a podľa uvedenej hlavy Potravinového kódexu SR charakterizovaný ako kyslomliečny výrobok vyrobený mliečnou fermentáciou za použitia „štartovacích kultúr Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus a Streptococcus thermophillus.

Ad: mliečne produkty s predĺženou trvanlivosťou nemajú pozitívne účinky

Niektoré kyslomliečne výrobky môžu byť po skončení procesu kysnutia tepelne ošetrené za účelom zníženia alebo zastavenia aktivity prítomných mikroorganizmov a tým predĺženia trvanlivosti týchto výrobkov aj pri ich úschove bez chladenia. To však nevylučuje, že mikroorganizmy v týchto výrobkoch zostanú živé, aj keď nemusia byť v nadbytku.

Na každom spotrebiteľskom balení mliečneho výrobku musí byť informácia o maximálnej dobe počas ktorej je výrobok možné konzumovať bez toho, aby stratil na kvalite, t.j. v prípade jogurtov musia tieto obsahovať počas celej uvedenej doby určitý počet predpísaných mikroorganizmov. Tieto údaje sú sledované potravinovým dozorom.

Ad: Mýty o probiotických baktériách:

Podľa hlavy Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúcej mlieko a výrobky z mlieka: „Probiotická kultúra je monokultúra alebo zmesná kultúra mikroorganizmov, ktoré priaznivo ovplyvňujú organizmus človeka a podporujú funkciu prirodzenej mikroflóry v organizme človeka.“ Mnohé štúdie potvrdzujú pozitívny účinok probiotických mikroorganizmov na zloženie črevnej mikroflóry, ochranné mechanizmy organizmu, využiteľnosť živín atď., za predpokladu, že sa dostanú v dostatočnom množstve cez žalúdok do tráviaceho ústrojenstva.

Ad: E1442 – geneticky Modifikovaný kukuričný škrob:

Látka E1442 – opisovaná ako geneticky modifikovaný kukuričný škrob, nie je škrob modifikovaný geneticky, ale fyzikálno-chemicky alebo enzymaticky za účelom získania lepších technologických vlastností. Hydroxypropyldiškrobfosfát okrem iného zlepšuje farbu produktov, ich lesk a je tiež zahusťovacou látkou. Vzhľadom na výbornú odolnosť pri nízkych teplotách sa využíva tiež v mrazených produktoch. Nie sú známe žiadne škodlivé účinky. Jeho použitie v potravinách na Slovensku je povolené a vymedzuje ho hlava Potravinového kódexu upravujúca prídavné látky v potravinách, kde je uvedený aj zoznam a charakteristika prídavných látok, ktoré majú pridelené číslo E. Na komunitárnej úrovni použitie prídavných látok upravuje Nariadenie č.1333/2008 Európskeho parlamentu a Rady zo 16 decembra 2008 o potravinových prídavných látkach.

Zdroj: ÚVZ SR – MUDr. Iveta Trusková, PhD

V Bratislave 17.3.2011