Výskyt ochorení na antrax u hovädzieho dobytka v obci Staškovce, okres Stropkov v novembri 2012 Tlačiť

Dňa 8. 11. 2012 bolo hlásené riaditeľom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVaPS) vo Svidníku  laboratórne potvrdené infekčné ochorenie u hovädzieho dobytka na antrax  v súkromnom chove v obci Staškovce, okres Stropkov. Z celkového počtu 154 kusov uhynuli 4  kusy dobytka. Laboratórnym vyšetrením bol u jedného z nich potvrdený Bacillus anthracis. Jedenásť osôb (osem ošetrovateľov dobytka a traja veterinárni lekári), ktoré boli v kontakte s chorým dobytkom, je pod zvýšeným lekárskym dohľadom a bola im nariadená preventívna antibiotická liečba. Doteraz sa ani u jednej kontaktnej osoby neprejavili klinické príznaky ochorenia.

Dňa 11. 11. 2012 bol z okresu Stropkov hlásený  úhyn  a laboratórne potvrdenie Bacillus anthracis u jedného kusa hovädzieho dobytka z ďalšej farmy v Staškovciach. Celkovo 18 zamestnancov, ktorí boli v priamom kontakte s hovädzím dobytkom a sú bez klinických príznakov ochorenia na antrax, je pod zvýšeným lekárskym dohľadom a bola im nariadená preventívna antibiotická liečba. V ohniskách nákazy boli vykonané príslušné protiepidemické opatrenia.

Protiepidemické opatrenia u zvierat zabezpečuje RVaPS vo Svidníku.



Informácie o ochorení na antrax

Antrax je infekčné ochorenie zvierat, predovšetkým bylinožravcov (ovce, kozy, kone, hovädzí dobytok, srny a zajace), ktoré sa prenáša na ľudí.


Pôvodcom ochorenia
je baktéria Bacillus anthracis. Tieto baktérie majú schopnosť vytvárať spóry, ktoré môžu prežívať v pôde, v truse a v mŕtvolách zvierat aj niekoľko  desiatok rokov.


Prenos

Človek sa infikuje stykom s chorým zvieraťom, s jeho výkalmi, hnojom, pri spracovaní kože, vlny, kostnej múčky. Možný je aj prenos vdýchnutím kontaminovaného prachu alebo požitím kontaminovanej vody alebo potravín. Pravdepodobnosť nákazy človeka pri pohybe voľne v prírode je však minimálna.

Vstupnou bránou infekcie je poranená koža, dýchací a tráviaci systém.


Klinické príznaky

Ku klinickým príznakom ochorenia dochádza u človeka spravidla za 1 až 5 dní po vniknutí baktérie do organizmu. Ochorenie prebieha v 3 klinických formách, ktoré závisia od miesta vstupu infekcie.


Kožná forma
je najčastejšia a má pomerne priaznivú prognózu. Predstavuje asi 95% všetkých prípadov ochorenia u ľudí. Vzniká pri prieniku mikroorganizmov cez poškodenú kožu (odreniny, škrabance, rany). V mieste poranenia koža sčervenie, neskôr na koži vzniká pľuzgier, ktorý sa zväčšuje, po niekoľkých dňoch praská a na koži sa vytvára vred s čiernym príškvarom na spodine. Typické pre antrax je, že nebolí. Bolesť vzniká iba vtedy, ak sa rana infikuje inými baktériami a dôjde k tvorbe hnisu. Môže dôjsť k zápalu lymfatických uzlín a zvýšeniu teploty, bolesti kĺbov a hlavy. Len zriedka dochádza ku generalizácii ochorenia a vzniku sepsy.


Črevná forma
vzniká požitím kontaminovaného, nedostatočne tepelne spracovaného mäsa nakazených zvierat. Predstavuje asi 1% zo všetkých prípadov antraxu u človeka. Prejavuje sa krvavými hnačkami, vracaním, bolesťami brucha a horúčkou a zväčšením sleziny.


Pľúcna forma
je najnebezpečnejšia. Vzniká vdýchnutím kontaminovaného prachu. Začína sa prudko triaškou, horúčkou, kašľom a sťaženým dýchaním. Vzniká zápal pľúc  spojený s vykašliavaním krvi. Táto forma predstavuje 4% vzniknutých infekcií u človeka. Priebeh je veľmi rýchly a často sa končí smrťou.


Liečba

Pri miernej lokalizovanej kožnej forme sa odporúča lokálna liečba a perorálna  antibiotická liečba tetracyklínovými prípravkami alebo penicilínom. Kožné lézie sa po začatí antibiotickej liečby stávajú po 24 hodinách sterilnými. Pokračovať v liečbe je potrebné ešte najmenej 5 dní. Pri ostatných formách sa podávajú intravenózne vysoké dávky G- penicilínu v kombinácii so streptomycínom minimálne počas 14 dní. Pri alergii na penicilín sa aplikuje erytromycín, tetracyklín alebo chloramfenikol. Pri ťažkých stavoch sa indikujú kortikoidy.


Výskyt

Ešte v 19. a v prvej polovici 20. storočia bolo ochorenie na antrax u zvierat vo svete rozšírené a časté boli aj ochorenia u ľudí. Aj v Európe sa do roku 1984 vyskytlo ročne niekoľko stoviek ochorení na antrax u ľudí. Po roku 1984 boli hlásené už len ojedinelé ochorenia. Posledné ochorenie na Slovensku bolo v   roku 2003, kedy sa vyskytla  kožná forma ochorenia u dospelého muža z okresu Michalovce. Nakazil sa pri búraní starej stajne pre dobytok. K tomuto ochoreniu došlo po 26 rokoch od posledného hláseného  – tiež kožnej formy na východnom Slovensku v r.1977.


Preventívne opatrenia
sa týkajú najmä veterinárneho dozoru nad zvieratami (očkovanie zvierat, bezpečné odstraňovanie uhynutých zvierat v kafilériách, kontrola ochrany hraníc pri dovoze zvierat a zvieracích produktov). Na rizikových pracoviskách sa zabezpečujú bezprašné prevádzky, používanie osobných ochranných pomôcok a zdravotná výchova.


Represívne opatrenia

Pri výskyte nákazy u zvierat sa vykonáva usmrtenie chorých zvierat a bezpečné zneškodnenie uhynutých zvierat v kafilériách a dezinfekcia.

Pri výskyte ochorení u ľudí je potrebné zabezpečiť hospitalizáciu chorého na infekčnom oddelení a aktívne vyhľadávať chorých a podozrivých z nákazy. Ostatné osoby v ohnisku nákazy, ktoré boli v styku s nákazou sú pod zvýšeným zdravotným dozorom a preventívne sa im podáva penicilín. Vykonáva sa tiež ohnisková dezinfekcia (prípadne spálenie kontaminovaných predmetov).



prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH

hlavný hygienik Slovenskej republiky