Informácia o Západonílskej horúčke (West Nile Virus) Tlačiť

Pôvodca tohto ochorenia je West Nile Virus. Rezervoárom vírusu sú divokožijúce vtáky. Ľudia a kone sú vnímaví hostitelia. Prenášačom tohto vírusu je druh komára Culex. Človek sa infikuje po poštípaní komárom. Infekcia sa môže vyvinúť aj pri transplantácii orgánov alebo transfúzii krvi. Inkubačný čas je 2 – 14 dní. Väčšina infekcií týmto vírusom prebieha asymptomaticky. U človeka sa prejavuje náhlym nástupom horúčky trvajúcej 3 - 5 dní. Ďalšími príznakmi sú bolesti hlavy, hrdla, pohybového aparátu, vyrážky na trupe a končatinách, únava, nechutenstvo a bolesti brucha.

Vyššie riziko vzniku ochorenia je u osôb vo veku nad 50 rokov a u imunokompromitovaných jedincov. Účinná vakcína proti tejto nákaze nie je k dispozícii. Prevencia spočíva v ničení komárov a v individuálnej ochrane pred poštípaním. Ochorenie je rozšírené v severoafrických pobrežných oblastiach, vo východnej a južnej Afrike, Južnej Európe, na Blízkom a Strednom Východe a v Indii. V Európe boli ochorenia v južnom Rusku, na Ukrajine, Moldavsku, Bielorusku, Rumunsku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Maďarsku a v Českej republike. Epidémie ochorenia boli hlásené z Afriky, Stredného Východu, Európy, Austrálie, Ázie, Ameriky. V roku 1996 sa vyskytla epidémia v juhovýchodnom Rumunsku, kde bolo infikovaných 393 ľudí a 17 ľudí zomrelo. Od roku 1997 boli hlásené epidémie z Talianska a Francúzska. Ďalšie veľké epidémie boli hlásené z Ruska v roku 1999, z Izraela v roku 2000 a z Tuniska v rokoch 1997 a 2003. Ochorenia u ľudí na Slovensku doteraz hlásené neboli, ale protilátky proti West Nile Virus  boli zistené u 2 – 4 % zdravých osôb a tiež u vtákov, u voľne žijúcej lovnej zveri a u domácich zvierat. V sedemdesiatych rokoch bol West Nile Virus izolovaný aj z komárov zo Záhorskej nížiny.

Dňa 11. júla 2012 boli krajiny Európy informované Helenickým centrum pre prevenciu a kontrolu ochorení  o výskyte jedného prípadu West Nílskej horúčky. Išlo o  74 ročnú ženu v južnom predmestí Atén, Attica. Prvé príznaky mala 29. júna 2012, kedy došlo k rozvoju meningitídy a encefalitídy. Helenické centrum pre prevenciu a kontrolu ochorení nariadilo opatrenia pre Národnú transfuziologickú stanicu v Attice. Sledovať výskyt príznakov (náhly nástup horúčky trvajúcej 3 - 5 dní, bolesti hlavy, hrdla, pohybového aparátu, vyrážky na trupe a končatinách, únava, nechutenstvo a bolesti brucha) do 28 dní od príchodu z Grécka. V prípade výskytu príznakov je potrebné vyhľadať lekára. 



prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH,

hlavný hygienik Slovenskej republiky - zastupujúci