Problematika fajčenia a alkoholu

Prestaň a vyhraj 2012



Tlačiť E-mail
Komuniké k prijatiu Národného programu kontroly tabaku
 
Tlačiť E-mail
Návrh novely zákona o ochrane nefajčiarov
 
Otázky a odpovede na tému fajčenie Tlačiť E-mail

Úrad verejného zdravotníctva predložil na verejnú diskusiu novelu zákona o ochrane nefajčiarov. Prečo je ochrana nefajčiarov prioritou? Aký význam má takéto opatrenie? Sú fajčiari diskriminovaní? Prečítajte si nasledovné fakty a snáď nájdete odpovede na takéto a podobné otázky.

 

Ako je koncipovaná navrhovaná novela na ochranu nefajčiarov?

 

Slovenská republika má trvalý záujem vytvárať podmienky, ktoré smerujú k podpore nefajčenia. V spojení s ďalšími štátmi Európskej únie, sa zaviazala vytvárať podmienky pre prienik a aproximáciu legislatívy štátov Európskej únie do národnej legislatívy. V súvislosti s opatreniami na ochranu nefajčiarov Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o ochrane nefajčiarov v máji roku 2004 a jeho novelu v roku 2005, ktoré zlepšili podmienky na ochranu práv nefajčiarov na verejne prístupných miestach. NR SR schválila v roku 2005 novelu zákona o reklame, ktorou sa zakázala reklama tabakových výrobkov prostredníctvom sponzoringu tabakových výrobkov, ktorých aj nepriamym následkom by mohla byť propagácia fajčenia.

 

Čo je hlavným cieľom spomínanej novely?

 

V spojitosti s legislatívnymi úpravami, ktoré sa vykonali v krajinách ako Írsko, Taliansko, Nórsko, Malta, Veľká Británia či Švédsko, Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR vypracovali návrh novely zákona o ochrane nefajčiarov, ktorej cieľom je zlepšenie podmienok ochrany nefajčiarov na verejných miestach, predovšetkým úpravou zákazu fajčenia v reštauráciách nad 50 m2. Ďalej prostredníctvom novely chcú obmedziť ponuku tabakových výrobkov návrhom na zákaz predaja tabakových výrobkov cez automaty, v predajniach potravín s účinnosťou od roku 2008.

Cieľom prijímania takýchto opatrení je znížiť ponuku a dopyt po tabakových výrobkoch predovšetkým pre deti a mládež. Dôslednejšie kontrolovať predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Zvýšenie pokuty by malo viesť k zníženiu výskytu takéhoto predaja.

 

Prečo je také dôležité prestať fajčiť?

Vo svete fajčí 1,1 miliardy ľudí a do roku 2025 sa očakáva zvýšenie na 1,6 miliardy. Podľa WHO na ochorenia súvisiace s fajčením zomiera ročne 3,5 milióna osôb a ak bude trend fajčenia pokračovať, v roku 2025 zomrie približne 10 miliónov osôb.

Ak sa chceme úspešne a v plnej miere podieľať na boji o vlastné zdravie, musíme si čím skôr uvedomiť zhubné pôsobenie škodlivín tabaku na zdravie a pevne sa rozhodnúť, že s fajčením chceme skutočne a definitívne prestať. V tejto snahe treba využiť aj pomoc odborných lekárov, či poradní na odvykanie od fajčenia.

Ø       Podľa odborníkov už 20 minút po dofajčení poslednej cigarety sa fajčiari cítia lepšie, pretože v tomto čase sa tlak krvi i pulz vrátia k normálnym hodnotám rovnako ako aj teplota rúk a nôh.

Ø       Po 8 hodinách hladina CO v krvi klesne na normálnu úroveň, vráti sa normálna hladina kyslíka.

Ø       Po 24 hodinách  sa znižuje pravdepodobnosť infarktu.

Ø       Po 48 hodinách začínajú opäť rásť nervové zakončenia, zlepšuje sa chuť a čuch, pozorujeme svižnejšiu chôdzu.

Ø       Po 2 týždňoch sa zlepšuje krvný obeh a funkcie pľúc sa zlepšia až o 30 %.

Ø       Po 1-9 mesiacoch ustúpi kašeľ, únava, dýchavičnosť, uvoľnia sa dutiny a v pľúcach opäť začne rásť riasinkový epitel, ktorý zníži riziko infekcie, pľúca sa vyčistia.

Ø       Po 10 rokoch nefajčenia je riziko rakoviny u fajčiarov a nefajčiarov približne rovnaké.

Ako by sme definovali fajčenie?

 

Tabakizmus je dnes najrozšírenejšou toxikomániou prirovnávanou k novodobej pandémii, ktorá si každoročne vyžiada milióny ľudských obetí. Cigareta je zdravotným, psychickým, biochemickým i sociálno-kultúrnym problémom a tabakizmus najsilnejšou závislosťou. Výskumy potvrdzujú, že dokonca silnejšou, ako návyk na heroín, kokaín alebo alkohol. Tabak patrí medzi najvýznamnejšie príčiny zbytočných a predčasných úmrtí v histórii ľudstva. Fajčenie je rizikovým faktorom spôsobujúcim predčasnú smrť pri desiatkach ochorení, a to predovšetkým onkologických, srdcovo-cievnych, chorôb tráviaceho traktu, ústnej dutiny a ďalších.

 

Fajčenie nie je len aktuálnym zdravotným problémom.

Fajčenie spôsobuje aj ekonomické a sociálne problémy. Fajčiari spôsobujú dvakrát toľko nehôd ako nefajčiari, napríklad požiare, fajčiarske prestávky zasa znižujú ich pracovnú produktivitu. Hospodárske následky fajčenia vyplývajú z väčšej absencie fajčiarov na pracovisku (pre choroby súvisiace s fajčením) a zo zníženej pracovnej výkonnosti. Fajčenie prispieva k predčasnému starnutiu a skoršiemu skončeniu produktívneho veku. Náklady na zdravotnícku starostlivosť o takýchto pacientov mnohonásobne prevyšujú príjmy štátu z predaja tabaku a tabakových výrobkov.

 

Čo vieme o prevencii?

 

Prevenciu je nutné chápať ako aktivitu vedúcu k posilneniu a ochrane zdravia a výchove k zdravému spôsobu života.

Primárna prevencia závislosti je zameraná na udržanie a podporu zdravia jedinca i spoločnosti. Je to vlastne práca so zdravou populáciou a jej motivácia k plnohodnotnému životu, ktorý oni sami dokážu ovplyvňovať. Práve u zdravej populácie - nefajčiarov, môžeme výrazne ovplyvniť mechanizmy vzniku a vývoja závislosti.

Sekundárna prevencia je orientovaná na pomoc už existujúceho nebezpečenstva závislosti. Je to snaha čo najskôr rozpoznať symptómy či lepšie prodrómy závislosti a čo najrýchlejšie obmedziť a zmierniť následné škody v osobnej a sociálnej oblasti pri užívaní návykovej látky. Ide o programy ovplyvňujúce jednanie a chovanie, ale sú orientované i na sociálnu prácu. Cieľom je zmeniť získané systémy závislosti a dosiahnuť stav zdravia, ktoré je chápané ako výsledok vlastného pričinenia.

Terciárna prevencia zahŕňa opatrenia zabraňujúce návratu závislosti, podporuje výsledky liečby a postupné odstraňovanie následkov. Procesy získané počas terapie je nutné v reálnom živote rodiny, zamestnaní, či voľnom čase neustále trénovať a upevňovať. Ide o podporu vytvárania nového hodnotového systému, vytvorenie aktívneho spôsobu života a sociálnej zodpovednosti.

 

Ktorá zo spomínaných prevencií je najúčinnejšia?

 

Prioritou je primárna prevencia s orientáciou najmä na deti a mládež. U mládeže je nutnosť všetky preventívne, poradenské a liečebné opatrenia vytvoriť ako nízko prahové a v komunikácii bezbariérové. Klientovi by mala byť dostupná psychologicky, ale i finančne a miestne.

 

Ako je to s fajčením u detí?

 

                 Deti sa o cigaretách dozvedajú už v rannom veku. Tri zo štyroch detí vedia, čo sú to cigarety už pred dosiahnutím piateho roku života nezávisle na tom, či rodičia fajčia alebo nie.

Výskum ukázal, že sú tri kritické obdobia pre fajčenie u mladých ľudí. Vo veku približne 9 - 10 rokov túžba začať fajčiť dosahuje vrchol, v 12 - 13 rokoch začínajú mnohí pravidelne fajčiť, v 15 - 16 rokoch sa objavuje pocit, že treba prestať.

            Závislosť u mladistvých fajčiarov vzniká oveľa rýchlejšie ako u dospelých. Niektoré 11 ročné deti, ktoré fajčia iba občas alebo denne, ale menej ako 5 cigariet, majú už typické príznaky závislosti. Následky prvého fajčenia bývajú často negatívne - zvracanie, bolesti hlavy. Fajčiari prekonali tieto problémy a našli si pozitívny vzťah k cigarete.

 

Prečo začnú mladí ľudia fajčiť?

 

Deti začínajú fajčiť z rôznych dôvodov. Niektoré preto, že si prajú byť nezávislé, iné preto, lebo fajčia ich priatelia, alebo preto, lebo im to rodičia zakazujú, alebo si berú za vzor populárne osoby. Neexistuje vždy len jedna príčina.

Deti s fajčením často experimentujú a domnievajú sa, že môžu prestať kedykoľvek budú chcieť. Fajčenie je však silne návykové a väčšina detí neskôr nie je schopná s fajčením prestať. Veď viac ako 80 % dnes dospelých fajčiarov začalo fajčiť v detstve, či v rannom dospievaní. Mnohí z nich sa pokúšali už skôr fajčenie zanechať, ale fajčia už desiatky rokov,  a nie sú schopní prestať.

 

            Má vplyv na organizmus človeka aj pasívne fajčenie?

 

            Pasívne fajčenie dnes predstavuje vážny problém postihujúci nefajčiarov predovšetkým v domácnostiach, na pracoviskách a verejných miestach. Proces pasívneho fajčenia charakterizuje vdychovanie tabakového dymu vo vnútornom a vonkajšom prostredí nefajčiarmi. Pre doplnenie sa pasívne fajčenie tiež nazýva ako vdychovanie environmentálneho tabakového dymu skratkou ETS (environmental tobacco smoke). Riziko ETS spočíva predovšetkým na fakte, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje častice vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, tak pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme sa nachádza okolo 4 000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov, pričom pasívny fajčiar bez filtra vdychuje asi 400 chemických látok.

Na riziko vzniku vážnych zdravotných komplikácií vplyvom pasívneho fajčenia upozornila aj Svetová zdravotnícka organizácia v revidovaných odporúčaniach na kvalitu prostredia konštatovaním, že pasívne fajčenie by malo byť uznané za karcinogénne, zapríčiňujúce zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť.

 

            Čo hovoria prieskumy? Fajčia viac muži alebo ženy?

 

            Vo svete fajčí približne jedna tretina populácie staršej ako 15 rokov. Celosvetovo, fajčí 47 % mužov a 12 % žien, avšak tieto pomery sa líšia od krajiny ku krajine. Smutné je, že v strednej a východnej Európe fajčí okolo 28 % žien.

Na Slovensku fajčí približne 34 % populácie, 43 % mužov a 26 % žien. Priemerná ročná spotreba cigariet na dospelého je 2360 kusov (u 50 % fajčiarov viac ako 10 cigariet denne, u 5 % viac ako 20 cigariet denne). Dĺžka života fajčiarov, konzumujúcich 20-30 cigariet denne po dobu 30 rokov je o 8 rokov kratšia ako dĺžka života nefajčiarov. Fajčenie na Slovensku má stále vzostupnú krivku.

 

            Pripomeňme si najčastejšie ochorenia, ktoré môže spôsobiť fajčenie.

 

            Fajčenie je chronicky pôsobiaca noxa, ktorej ireverzibilné následky sa prejavujú až po dlhodobej expozícii fajčiara na cigaretový dym. Podľa WHO je fajčenie zodpovedné za vznik najmä nasledovných skupín ochorení:

 

Ø       30 % nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc (90 % u mužov a 70 % u žien), ale i nádorových chorôb úst, hrtana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra, a dokonca aj prsníka, čípku maternice a penisu.

Ø       20 % kardiovaskulárnych chorôb - ICHS, ateroskleróza a ischémia ciev dolných končatín.

Ø       75 % chronickej bronchitídy, ktorá môže vyústiť do chronickej obštrukčnej choroby pľúc a emfyzému

 

Fajčenie má dokázateľnú súvislosť s výskytom mozgovo-cievnych ochorení,  komplikácií v tehotenstve a pri pôrode, ako aj nepriaznivý účinok na plod a novorodeneckú úmrtnosť. Každých 10 sekúnd na svete zomrie 1 človek na následky fajčenia.

 

Zhrnutie

Fajčenie má nielen nepriaznivý zdravotný, ale aj ekonomický dopad na fajčiara a spoločnosť. Svetová banka na základe výpočtov ekonomických expertov konštatovala, že implementácia Rámcovej konvencie na kontrolu tabaku by mala mať pozitívny vplyv nielen na svetové zdravie, ale aj na svetovú ekonomiku. Na rozdiel od iných spotrebných výrobkov, ktoré si človek kupuje pre úžitok i radosť, tabakové výrobky v konečnom dôsledku spôsobujú svojmu pravidelnému spotrebiteľovi utrpenie a predčasnú smrť. Spotrebitelia pri kúpe cigariet nepoznajú presné riziká fajčenia. V mladom veku, kedy začínajú fajčiť, sa postupne stávajú závislými fajčiarmi a podceňujú neskorý vznik zdravotných následkov fajčenia.

Podľa výskumov a rôznych ankiet si približne 70 - 75 % fajčiarov  želá prestať fajčiť, avšak svoju závislosť nedokážu prekonať a tak si cigarety "musia" kupovať proti svojej vôli!

Musíme si uvedomiť, že náklady na fajčenie platia aj nefajčiari. Sú to náklady na zdravotné poškodenia fajčiarov (zdravotné náklady na liečbu ale aj predčasnú invaliditu), ale aj cena za znečistenie prostredia nefajčiarov, zdravotné následky pasívneho fajčenia. Vo vyspelých krajinách tvoria náklady na zdravotnú starostlivosť, týkajúcu sa chorôb súvisiacich s fajčením, okolo 6-15 % všetkých ročných nákladov. Na Slovensku, podľa údajov Štatistického úradu SR z r. 2000 fajčí 32 % dospelých pravidelne a 14% príležitostne. Na ochorenia súvisiace s fajčením ročne zomiera približne 11 000 osôb. Podľa vedeckých štúdií a výpočtov stráca fajčiar priemerne 8 rokov z očakávanej dĺžky života nefajčiara. Tí, ktorí zomrú v dôsledku fajčenia v strednom veku (35-69 rokov) strácajú v priemere až 20-25 rokov zo svojho života. Celkovo na ochorenia súvisiace s fajčením zomrie približne 50 % fajčiarov. Prestať fajčiť má zmysel aj keď fajčiar už ochorie. Cieľom preventívnych aktivít je najmä predchádzanie záujmu človeka o cigarety. Preto by sa mala prevencia predovšetkým komplexne pokúsiť ovplyvniť postoje k závislostiam medzi, ktoré nepochybne fajčenie patrí.

 

Otázky a odpovede Úradu verejného zdravotníctva:

 
  • Ktoré krajiny prijali zákon, ktorý zakazuje fajčenie v podnikoch, reštauráciách, puboch a pod.?
 

            Väčšina krajín EÚ prijala v poslednom období právne normy, ktoré prísnejšie regulujú fajčenie v reštauráciách a baroch. Spomedzi nich iba Írsko a Veľká Británia prijali úplný zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch. Ostatné krajiny reguláciu upravili formou stavebne oddelených priestorov pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov.

 
  • Aké sú aktuálne výsledky v týchto krajinách po prijatí týchto opatrení?

           

            Väčšina obyvateľov Írska vníma úplný zákaz pozitívne. Dokonca aj fajčiari vyjadrujú podporu prijatiu tomuto striktnému opatreniu. Až 77 % fajčiarov súhlasí so zákazom fajčenia v reštauráciách, zatiaľ čo pred prijatím so zákazom súhlasilo iba 46 %.  Podobný súhlas je aj v otázke na zákaz fajčenia v baroch, kde sa za prijatie zákazu vyslovilo iba 6 % fajčiarov, po prijatí zákazu ho schvaľovalo až 48 %.  

 
  • Znížil sa počet návštevníkov týchto zariadení?
 

            Neexistujú presvedčivé dôkazy o zmenách v návštevnosti zariadení. Avšak niektoré štúdie z Írska zaznamenali pokles tržieb a zamestnanosti po roku od zavedenia zákazu. Pokles je okolo 3 % z tržieb pred prijatým úplného zákazu.

 
  • Sú stavebné úpravy takým neprekonateľným problémom, ktorý by mal zvrátiť navrhovaný zákon o ochrane nefajčiarov napríklad z pohľadu oddelených miestností?

           

            Predovšetkým treba zdôrazniť, že najlepšou investíciou je rozhodnutie sa majiteľa reštaurácie či baru pre úplný zákaz fajčenia. Týmto rozhodnutím pre neho nevyplývajú žiadne  náklady súvisiace s predeľovaním priestorov. Ak sa však pre stavebnú úpravu rozhodne, samozrejme, znamená to pre neho aj isté náklady, ktoré však v konečnom dôsledku nie sú neprekonateľným problémom. Problémom to nebolo ani v zahraničí, krajiny ako Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Cyprus majú stavebne oddelené priestory pre fajčiarov. Na druhej strane, aj v týchto krajinách existuje množstvo nefajčiarskych zariadení.

 
Svetový deň bez tabaku - 31. máj 2007 Tlačiť E-mail

31. máj  2007 - SVETOVÝ  DEŇ  BEZ  TABAKU

 

 

 

"PROSTREDIE  BEZ  TABAKOVÉHO DYMU"

 

        Vedecké dôkazy nenechávajú na pochybách, že 100%-né prostredie bez tabaku je jedinou cestou ako adekvátne ochrániť zdravie všetkých ľudí od zničujúcich efektov pasívneho fajčenia. Mnohé krajiny a stovky jurisdikcií spojili tieto závery a úspešne stanovili zákony, ktoré požadujú, aby všetky vnútorné pracovné priestory a verejné miesta boli nefajčiarske.

 

        V marci 2004 sa Írsko stalo prvou krajinou, ktorá  prijala zákaz fajčenia na pracoviskách a verejných miestach vrátane reštaurácií, barov a pubov. O tri mesiace neskôr vstúpil do platnosti nefajčiarsky zákon aj v Nórsku. Potom ich príklad nasledovali mnohé iné krajiny ako Nový Zéland, Taliansko, Uruguaj... .

 

        Vo viacerých častiach Kanady a USA  sa stanovili nefajčiarke oblasti provinčnou alebo štátnou legislatívou. Teraz 80 % Kanaďanov a 50 % Američanov žije v jurisdikcii, kde sú všetky verejné miesta a pracoviská nefajčiarske, vrátane reštaurácií a barov. Podobná situácia je od roku 2007 aj v Austrálii.

 

        Iné krajiny ako Španielsko, Guinea, Maurícius podnikajú významné kroky v zákaze fajčenia na pracoviskách, aby chránili zdravie všetkých pracovníkov. Nigéria a Uganda posiľňujú znenie ich terajšieho zákona o ochrane zdravia a usilujú sa informovať populáciu o nebezpečenstve vystavovania sa pasívnemu fajčeniu. Iné krajiny, ako napr. Anglicko, chcú rozšíriť legislatívu o uzákonenie zákazu fajčenia na pracoviskách i verejných priestranstvách v roku 2007. Hodnotiace správy prichádzajúce z Írska, Nórska, Nového Zélandu a iných miest ukazujú, že komplexné "nefajčiarke" zákony zlepšujú zdravie, redukujú konzumáciu tabakových výrobkov, sú populárne u fajčiarov i nefajčiarov a nemajú negatívny dopad na zdravotnícky sektor.

 

 

WHO FCTC - Rámcový dohovor o kontrole tabaku

 

 

        FCTC - celosvetová zdravotnícka dohoda - zmluva cielená na zníženie výskytu ochorení a úmrtí spôsobených konzumáciou tabakových výrobkov. Od júna 2003, kedy bola uvedená, to bola najrýchlejšie prijatá zmluva Spojenými národmi. Počas dvoch rokov ju prijalo viac ako 100 členov. Oficiálne vstúpila do platnosti vo februári 2005 a do konca roka 2006 presiahol počet jej 142 - členských spoločností, čo zahŕňa viac ako ¾ svetovej populácie.

 

        Dohovor sa zaoberá kontrolou cien tabakových výrobkov, zákazom reklám na tabakové výrobky, sponzorstvom a označovaním obalov tabakových výrobkov (že sú zdraviu škodlivé). Štúdie dokazujú, že krajiny ktoré uzákonili legislatívu o zákaze fajčenia na verejnosti, svedčia o znižujúcej sa spotrebe tabakových výrobkov, čiastočne sa znižuje aj počet fajčiarov. Okrem toho,  nie je pevne stanovený dôkaz, že tieto zákazy majú negatívny ekonomický dopad na podnikateľský sektor.

 

Fakty o pasívnom fajčení

Čo je to pasívne fajčenie?

Pasívne fajčenie zodpovedá vdychovaniu dymu, ktorý vzniká spaľovaním tabakových výrobkov. Tabakový priemysel ho tiež nazýva environmentálny tabakový dym - ETS (Environmental tobacco smoke). Keďže tabakový dym kontaminuje ovzdušie, obyčajne v uzavretých priestoroch, postihuje fajčiarov i nefajčiarov. Pretože dym inhalujú aj ľudia, ktorí aktívne nefajčia, nazýva sa to tiež pasívnym fajčením.

 

Pasívne fajčenie spôsobuje rakovinu

Niet pochýb o tom, že vdychovanie tabakového dymu je veľmi nebezpečné pre zdravie každého z nás. Tabakový dym obsahuje okolo 4000 známych chemikálií, viac než 50 z nich je pre človeka karcinogénnych. Pasívne fajčenie spôsobuje závažné kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, ktoré vedú k úmrtiam.

 

Neexistuje žiadna bezpečná úroveň vystavovania sa pasívnemu fajčeniu - (žiadna koncentrácia dymu nie je bezpečná)

Žiadna ventilácia alebo filtrácia nemôže redukovať tabakový dym do koncentrácií, ktoré by neboli pre človeka nebezpečné. Iba 100% čisté prostredie bez tabakového dymu poskytuje efektívnu ochranu.

 

Takmer polovica detí sveta dýcha ovzdušie zamorené tabakovým dymom

Účinkom pasívneho fajčenia sú deti vystavované všade, kde sa fajčenie vyskytuje: hlavne v domácnostiach a na iných verejných priestranstvách. WHO zaznamenalo, že viac ako 700 mil. detí, čo je takmer polovica sveta, dýcha vzduch znečistený tabakovým dymom, prevažne doma. Zistenia z prieskumu Global Youth Tobacco Survey, založenou WHO a CDC ( United States Centres for Disease Control and Prevention) ukazujú, že študenti vo veku 13 - 15 rokov v 132 krajinách sveta v období rokov 1999 - 2005 sú:  

43,9% - študenti vystavovaní pasívnemu fajčeniu doma

55,8% - študenti vystavovaní pasívnemu fajčeniu na verejných priestranstvách

76,1% - študentov vyhlasuje podporu zákazom fajčenia na verejných miestach

 

Pasívne fajčenie prispieva ku globálnemu zaťaženiu chorobami

Úmrtia pracovníkov (zamestnancov):

Medzinárodná organizácia práce (International Labour Organization) zaznamenala, že 200 000 pracovníkov zomrie každý deň na následky vystavovania sa pasívnemu fajčeniu.

Úmrtia v Európe:  okolo 80 000 ľudí zomrelo v 25 štátoch    v roku 2002 následkom pasívneho fajčenia.

Úmrtia v USA: Americký úrad na ochranu prostredia (the United States Environmental Protection Agency) zaznamenal, že pasívne fajčenie je zodpovedné za 3000 prípadov rakoviny pľúc u nefajčiarov a asi okolo 1 mil. deťom sa vystupňovali príznaky astmy a jej priebeh.

 

Pasívne fajčenie predstavuje ekonomickú záťaž  

Náklady za pôsobenie pasívneho fajčenia  na jednotlivca zaťažujú úrady a spoločnosť ako celok. Zahŕňajú primárne a sekundárne zdravotnícke náklady a znižujú produktivitu. V podmienkach, kde sa fajčí na pracoviskách, sú väčšie náklady na renováciu - čistenie priestorov, väčšia pravdepodobnosť požiaru a treba počítať aj s vyššími životnými poistkami. Štúdie ukazujú, že v USA sa minie 5 biliónov USD na priame zdravotnícke náklady a tak isto i na nepriame náklady (práceneschopnosť).

Americký úrad na ochranu zamestnancov a verejného zdravia (The United States Occupational Safety and Health Administration) v USA sa zaviazal, že čistým prostredím sa zvýši produktivita o 3,5 % a americkým zamestnancom ušetrí 15 bil. USD.

Evidencia o negatívnych dopadoch pasívneho fajčenia sa zbierala viac než 40 rokov. Dnes sú vedecké štúdie založené na stovkách štúdií na dospelých i deťoch. Pasívne fajčenie spôsobuje závažné ochorenia ako sú srdcovo-cievne choroby, rakovina pľúc, astma a iné.........

 
Výsledky súťaže Prestaň a Vyhraj 2006 Tlačiť E-mail

QUIT and WIN 2006 

medzinárodná súťaž pre fajčiarov

 

Medzinárodný koordinátor súťaže:   Národný inštitút verejného zdravotníctva vo Fínsku

Svetová zdravotnícka organizácia  / WHO /

Národný koordinátor súťaže:            Úrad verejného zdravotníctva SR

 

Medzinárodná súťaž pre fajčiarov  Prestaň a vyhraj - Quit and Win je najrozšírenejšie podujatie na podporu nefajčenia metódou, ktoré sa osvedčilo v rôzych kultúrach vo svete.

 

Cieľom súťaže  Prestaň a vyhraj  je motivovať fajčiarov k zmene životného štýlu a podporiť tých, ktorí sa neúspešne pokúšajú prestať užívať tabakové výrobky.

 

Súťaž Prestaň a vyhraj organizuje od roku 1994 Národný úrad verejného zdravotníctva vo Fínsku v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Súťaž má dvojročnú periodicitu.

 

Pomocou súťaže Prestaň a vyhraj si na Slovensku v roku 2004 úplne odvyklo od fajčenia viac ako 30 % súťažiacich a rovnaký počet ľudí obmedzil počet denne vyfajčených cigariet. Vyplýva to z výsledkov dotazníkového prieskumu Úradu verejného zdravotníctva SR v roku 2005.

 

V roku 2006 sa  súťaž  Prestaň a vyhraj  na  Slovensku  realizovala už po siedmykrát.

Bola zameraná najmä na mladšie vekové skupiny. Organizátori súťaž propagovali v  43 vysokých školách a univerzitách a  v 6 študentských domovoch, ako aj  v masovokomunikačných prostriedkoch.

 

Počas trvania kampane, ako aj  počas súťaže,  poskytovali odborníci z Úradov verejného zdravotníctva telefonicky, mailom, poštou i osobne informácie súvisiace s problematikou odvykania od fajčenia.

 

Hlavným partnerom súťaže sa stala spoločnosť GlaxoSmithKline Slovakia s. r. o., ktorá poskytla sumu vo výške 30 000.- Sk na zabezpečenie súťaže a okrem iného aj na zakúpenie vyhodnocovacích biochemických testov. Sumou 38.000 SK sa na realizácii súťaže podieľala   spoločnosť Pfizer  Luxembourg Sarl. Ďalšími partnermi súťaže boli Zdravotná poisťovňa Dôveraobchodný reťazec BILLA s.r.o., ktorí poskytli na svojich informačných letákoch  priestor pre uverejnenie prihlášky do súťaže. 

 

Ceny do súťaže venovali:

  • GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o.  - nákup športových potrieb v hodnote 30 000.- Sk

  • Zdravotná poisťovňa Dôvera  - zdravotnú prehliadku v cene 10 000.- Sk

  • Kancelária WHO na Slovensku - rekondičný pobyt v hodnote 5 000.- Sk

Do súťaže Prestaň a vyhraj sa v tomto roku zapojilo  1055 súťažiacich, z toho 625 mužov (59%) a 430 žien (41%). Oproti predchádzajúcemu ročníku súťaže zostal pomer mužov a žien takmer identický (60:40).

Z hľadiska vekového zloženia, tak ako v predchádzajúcom období, je najpočetnejšou skupina v rozpätí 25 - 34 rokov. U mužov to predstavuje 35,1%, v porovnaní s r. 2004 to bolo  32%, a u žien sme zaznamenali nárast  - 30% oproti údaju z r. 2004 -  26%. Zaujímavosťou  je, že prestať fajčiť sa pokúsili aj fajčiari nad 75 rokov. U mužov to predstavuje 1% a u žien 1,4% z celkového počtu prihlásených.

 

Do doplnkovej súťaže zdravotníkov sa zapojilo 336 súťažiacich.

 

V počte denne vyfajčených cigariet dominovala v celkovom sumáre skupina 10-19 ks cigariet - 43% ( v r.2004 - 42%), z toho u mužov 38,2% (v r.2004 - 21,6%) a u žien 51% (r.2004 - 20,1%). V skupine od 20 do 29 ks cigariet je z celkového počtu 33% u mužov vyrovnaný pomer s predchádzajúcou skupinou, t. j. 38,2% (v r.2004 - 26%), ale u žien predstavuje 24,7% fajčiarok (v r.2004 - 9,9%). Z uvedeného vyplýva štatisticky evidentný nárast počtu fajčiarov v uvedených skupinách,  a to najmä u žien.

 

V počte pokusov prestať fajčiť je situácia nasledovná: Až do prihlásenia sa do súťaže sa nepokúsilo prestať fajčiť 11% zúčastnených (v r.2004 -11,9%), 1-2 pokusy sme zaevidovali u 36% (v r.2004 - 44%) a 3-viac krát sa pokúšalo prestať fajčiť 51% zúčastnených (r.2004 - 43%) a 2% neodpovedalo.

 

Najčastejšie uvádzanou dobou fajčenia je od 5 do 9 rokov, čo preukázalo zhodne 22% mužov aj žien. Ďalším zaujímavým údajom v tejto súvislosti je, že v rozpätí doby fajčenia 20 - 24 rokov fajčilo 12% mužov, ale až 16% žien. Je potešiteľné, že počas súťaže sa pokúsili prestať fajčiť aj ľudia, ktorí udávali dobu fajčenia nad 40 rokov, a to 1% mužov a 0,7% prihlásených žien.

            Väčšina fajčiarov uviedla, že fajčí len cigarety - 1049, 11 mužov kombinuje cigarety s cigarami.

 

Aktuálna zdravotnícka politika vo svete i na Slovensku sa orientuje, okrem iného, aj na podporu nefajčenia, čoho dôkazom je zákon NR SR č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a jeho novelizácia z r. 2005 a ratifikácia Rámcového dohovoru o kontrole tabaku. Svoj podiel majú aj daňové opatrenia prejavujúce sa vo zvýšení cien tabakových výrobkov a  je to aj dôsledok zvyšujúceho sa záujmu fajčiarov o svoje zdravie.

 

Výhercovia  súťaže  PRESTAŇ  A VYHRAJ 2006

 

V utorok, 30.5. 2006 sa za prítomnosti štátnej notárky uskutočnilo vyžrebovanie kandidátov na výhru. Po absolvovaní testov, ktoré potvrdili ich abstinenciu od tabakových výrobkov, sa definitívnymi víťazmi súťaže  stali:

   

1.cena  - Simona Ľubomírska z Martina  - nákup športových potrieb v hodnote 30 000.-Sk

( cenu do súťaže venovala firma GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o.)

 

2. cena - Iveta Mojská zo Žiliny - zdravotná prehliadka v hodnote 10 000.-Sk

( cenu do súťaže venovala zdravotná poisťovňa Dôvera)

 

3. cenu - František Kirovský z Lučenca - rekondičný pobyt v hodnote 5 000.-Sk

( cenu do súťaže venovala kancelária WHO na Slovensku)

 

Slávnostné odovzdávanie cien, za účasti médií, sa uskutoční v piatok, 16.6.2006  o 10,00 hod. v Primaciálnom paláci v Bratislave.

 
Tlačiť E-mail
Regulácia fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania
 
<< Začiatok < Dozadu 1 2 3 4 5 6 7 8 Dopredu > Koniec >>