Prvého januára 2020 zverejnil ISGlobal (Inštitút pre globálne zdravie) v Barcelone štúdiu, ktorá sa venuje problematike trihalometánov v pitnej vode v európskych vodovodoch a odhadom možných zdravotných dopadov pre spotrebiteľov z ich nadlimitnej prítomnosti. Štúdia vychádza z údajov, ktoré inštitútu o obsahu trihalometánov poskytli jednotlivé krajiny ako i z výsledkov niekoľkých prípadových štúdií, ktoré sa zaoberali vzťahom trihalometánov a výskytom rakoviny močového mechúra.

Stanovisko Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR k vyššie uvedenej štúdii:

Trihalometány sú organické látky, ktoré v pitnej vode vznikajú v dôsledku chlórovania ako vedľajšie produkty dezinfekcie a ich prítomnosť je vzhľadom k možným zdravotným účinkom nežiaduca. Podľa aktuálne platnej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou je limit pre spoločnú koncentráciu trihalometánov (ďalej len „THMs“) 0,1 mg/l. Limitná hodnota THMs je v súlade s požiadavkami platnej európskej legislatívy pre pitnú vodu a vychádza i z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Z hľadiska zdravotnej významnosti je limitná hodnota ustanovená ako najvyššia medzná hodnota čo znamená, že jej prekročenie vylučuje pitnú vodu z používania. Pri zisťovaní ukazovateľa THMs sa analyzujú a sčítavajú koncentrácie špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibrómchlórmetán a brómdichlórmetán. Najčastejšie sa vyskytujúcim a tiež najvýznamnejším vedľajším produktom dezinfekcie je chloroform.

THMs sa netvoria pri každom chlórovaní vody. Nevznikajú, ak sa na dezinfekciu používa oxid chloričitý a nie sú obyčajne zisťované ani pri chlórovaní podzemných vôd. K ich zvýšenej tvorbe dochádza, ak voda obsahuje organické látky, najmä pri dezinfekcii povrchových vôd. Rýchlosť a stupeň tvorby (a teda potenciál ohrozenia zdravia v súvislosti s ich expozíciou) závisí od množstva použitého chlóru, obsahu organických látok, doby pôsobenia, teploty, pH, príp. koncentrácie bromidových iónov. Predpokladá sa, že väčšina trihalometánov prítomných vo vode sa vzhľadom na ich prchavosť dostáva do vzduchu. K expozícii tak môže dôjsť nielen požitím pitnej vody, ale i inhaláciou ovzdušia vo vnútorných priestoroch, inhaláciou a dermálnou expozíciou, napr. pri sprchovaní alebo kúpaní a požívaním jedla, ktoré prišlo do kontaktu s pitnou vodou.

Na základe žiadosti ZŠ Kulíškova 8 v Bratislave tri pracovníčky odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“) pripravili pre žiakov 6. a 7. ročníka dňa 9. apríla 2019 besedu v rozsahu jednej vyučovacej hodiny na tému „Pitná voda a zdravie“. Beseda bola realizovaná v spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s.

Žiaci sa počas besedy dozvedeli informácie o činnosti ÚVZ SR, význame zdravotnej bezpečnosti pitnej vody, zdrojoch pitnej vody, požiadavkách na pitnú vodu, Svetovom dni vody, pitnom režime (aj športovcov), ale aj o ochoreniach, ktoré môžu vzniknúť zo znečistenej vody. Pre spestrenie programu boli prezentované tiež vybrané zaujímavosti o vode. Súčasťou programu besedy bolo aj video o význame dôkladného umývania rúk ako prevencii proti chrípke. Beseda bola zakončená vedomostným kvízom s 15 otázkami, ktorý bol následne vyhodnotený, pričom boli piati žiaci s najväčším počtom bodov ocenení zdravými ekologickými fľašami na pitný režim. Všetkým žiakom boli rozdané ekotašky so školskými potrebami.

Zdravá pitná voda z vlastnej studne (pdf)                                                                    

Význam obsahu stopových látok v pitnej vode pre zdravie človeka (pdf)                   

Atrazín je herbicíd – pesticíd, ktorý bol v minulosti používaný na ničenie buriny v porastoch kukurice, chmeľu, trstinového cukru, broskýň aj v lesníctve. Aj keď jeho používanie bolo zastavené v krajinách EÚ v roku 2005, doteraz sa aplikuje v krajinách mimo EÚ.

Európska komisia zaradila na základe hodnotenia pesticídov v pitnej vode za roky 2011 až 2013 v roku 2015 atrazín do zoznamu povinne reportovaných pesticídov a ich metabolitov v pitnej vode a sprístupnila aktualizovaný zoznam 25 tzv. znepokojivých pesticídov a ich metabolitov, ktorý zahŕňa i atrazín.  

Slovenská republika uplatňuje pre atrazín v pitnej vode tak, ako pre všetky ostatné pesticídy nízky preventívny limit - 0,1 μg/l a pre celkovú sumu pesticídov limit - 0,5 μg/l. Rešpektuje pritom požiadavky európskej smernice pre pitnú vodu, ktoré vychádzajú z princípu predbežnej opatrnosti a zo štúdií, pri ktorých sa zistilo, že atrazín môže mať toxické účinky na niektoré živé organizmy a patrí do skupiny endokrinných distrupterov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na hormonálny systém a na vývoj a rast živých organizmov už pri nízkych koncentráciách.

Čo je pitná voda?

Pitná voda je voda určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe alebo predaji výrobkov alebo látok určených pre ľudskú spotrebu. Väčšinu obyvateľov je v SR zásobovaná pitnou vodu z VV (88,8 %) – ide o hromadné zásobovanie, ktoré sa uskutočňuje verejnými vodovodmi (na obce je to cca 82 % z 2 380 samostatných obcí). Za kvalitu pitnej vody aj jej kontrolu zodpovedajú dodávatelia pitnej vody-prevádzkovatelia verejných vodovodov.

Je kontrolovaná voda v studniach?

Kde nie je možné zabezpečiť zásobovanie vybudovaním verejných vodovodov, obyvatelia využívajú individuálne zdroje, najmä vlastné studne. Starostlivosť o stav studne a overenie jej kvality je však už na pleciach majiteľov, tí však často využívajú studne na pitné účely napriek tomu, že si nikdy nedali vyšetriť jej kvalitu, prípadne vykonávajú v blízkosti studní zdrojov činnosti, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu vody v studni. Najčastejším problémom podľa dostupných údajov býva prítomnosť mikrobiologického znečistenia a nadlimitný výskyt dusičnanov.