Programy a projekty odboru hygieny detí a mládeže Tlačiť E-mail

Programy a projekty Úradov verejného zdravotníctva v Slovenskej republike na rok 2016 a na ďalšie roky – odpočet za rok 2016 odbor HDM

 

4. 1 Aktivity prevencie detskej obezity v kontexte plnenia Národného akčného plánu prevencie obezity na roky 2015 – 2025 (NAPPO)
 

Regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR v priebehu celého roka 2016 zameriavali svoju pozornosť na napĺňanie základných stratégií, vytýčených v Národnom akčnom pláne prevencie obezity na roky 2015 – 2025.

Aktivity boli navrhnuté do nasledovných okruhov:

a)    Podpora zdravého štartu do života

Cieľom je realizovanie výchovných aktivít v oblasti edukácie matiek v materských centrách a tým prispieť k zvýšeniu zdravotného uvedomenia, k zníženiu výskytu detskej obezity a k zlepšeniu ich zdravotného stavu. V rámci poradenskej činnosti jednotlivé RÚVZ realizujú  edukačné aktivity vo forme prednášok, zamerané hlavne na podporu dojčenia a zdravej výživy v období tehotenstva a dojčenia.

b)    Podpora zdravšieho prostredia v školách

Plnenie uvedenej úlohy sa vykonáva hlavne výkonom štátneho zdravotného dozoru v predškolských a školských  zariadeniach, vrátane telovýchovných zariadení, v zariadeniach spoločného stravovania pre deti a mládež a v bufetoch v školách, kde sa okrem kontroly dodržiavania hygienických požiadaviek vyplývajúcich z platných právnych predpisov vykonáva sa aj poradenská činnosť vo forme prednášok a besied v rámci plnenia programov a  projektov na ochranu a podporu zdravia detí a mládeže so zameraním na zdravú výživu, pohybovú aktivitu a pod.

c)    Poskytovať nutričné vzdelávanie odborným zamestnancom školského stravovania v rámci projektov profesijných združení

V rámci plnenia úlohy sa realizujú  školiace akcie pred získaním odbornej spôsobilosti na epidemiologicky závažné činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov v zariadeniach spoločného stravovania pre deti a mládež, súčasťou ktorých sú aj prednášky o racionálnej výžive. Edukačné aktivity sa týkajú aj  oblasti zdravej výživy detí, problematiky HACCP, prevádzkovej a osobnej hygieny, prevádzkových poriadkov, aktuálnej legislatívy, pracovno-zdravotnej služby v školských jedálňach apod.

Odborní pracovníci RÚVZ v SR sa každoročne aktívne zúčastňujú na seminári „Organizácia a prevádzka v zariadení školského stravovania“ pre vedúce ŠJ a zamestnancov  ŠJ s prednáškami na tému „Povinnosti pracovníkov ŠJ, osobná hygiena, manipulácia s potravinami, prevádzková hygiena“, „Realizácia HACCP v školských zariadeniach a povinná dokumentácia“ a „Vybrané otázky a odpovede“.

d)    Podpora pohybových aktivít

Realizoval sa  monitoring telovýchovných podmienok žiakov  základných a stredných  škôl, vrátane vonkajších telovýchovných plôch z hľadiska dodržania požiadaviek príslušnej legislatívy (priestorové usporiadanie, vybavenie, tepelno-vlhkostná mikroklíma a pod.) v rámci projektu "Monitoring telovýchovných podmienok žiakov základných a stredných škôl; využitie hodín TV". V každom okrese bolo preverených niekoľko telovýchovných zariadení v školách.

 

4. 2    Projekt „Zneužívanie návykových látok (alkohol, tabak, drogy) u detí a mládeže na Slovensku“

 

V súvislosti s realizáciou projektu sme sa zamerali v roku 2016 na zhodnotenie vzťahov úplnej a neúplnej rodiny  v spojitosti s asociálnym správaním  a agresiou u študentov stredných škôl.  

Na Slovensku sa školské prieskumy ESPAD u študentov stredných škôl vykonávali v štvorročnom odstupe – doteraz šesťkrát: od roku 1995 do 2015. Zúčastnilo sa na nich skoro 60-tisíc stredoškolákov. Prvé dve vlny týchto prieskumov sa venovali len mapovaniu výskytu užívania legálnych a nelegálnych drog, neskôr sa pridali aj moduly na sledovanie iných sprievodných premenných, ako napr. škály Anómie, či Depresie. Spolu so stále častejším výskytom šikanovania začal byť čoraz citeľnejší aj problém asociálneho správania a agresie v škole aj mimo prostredia školy. Preto v prieskumoch ESPAD od roku 2003 pribudlo aj súbežné sledovanie tejto problematiky v celkovom kontexte užívania drog.

Priebežné analýzy výsledkov týchto neskorších prieskumov ukázali, že asociálne správanie, agresia aj šikanovanie súvisia so súbežne sledovanými premennými, ako sú prostredie a typ školy, pohlavie a vek, ale našli sme tiež súvislosti tohto správania aj s užívaním legálnych i nelegálnych drog. Zistili sme, že toto správanie je častejšie u mladších žiakov; u chlapcov oproti dievčatám; častejšie u žiakov rovnakého veku na základnej oproti strednej škole – a teda má väčší význam prostredie ako vek; Najčastejšie bolo na stredných učňovských školách, menej časté na stredných odborných školách, najmenej časté na gymnáziách, t.j. hrá rolu typ školy. Závažným problémom, ktorý sa relatívne často vyskytol, bola  fyzická aj verbálna agresia voči učiteľovi. Ukázala sa  súvislosť medzi jej výskytom a zvýšeným užívaním legálnej alebo nelegálnej drogy. Tak napríklad v roku 2015 v ESPAD uviedli fyzické atakovanie učiteľa 3,0 % študentov, verbálne atakovanie 8,6 % študentov.

Na celoslovenských prieskumoch ESPAD o alkohole a drogách sa v rokoch 2003 až 2015  zúčastnilo 43 356 respondentov vo veku 16 – 19 rokov (z toho 21 531 chlapcov a 21 825 dievčat). Pri analýze výsledkov sme porovnali odpovede na danú škálu u študentov stredných škôl, ktorí žili v rodinách s rôznym stupňom úplnosti:

-            Úplná rodina – prítomní boli obidvaja vlastní rodičia.

-            Neúplná rodina – jeden vlastný, osamelý rodič.

-            Pozmenená rodina – jeden vlastný, jeden nevlastný rodič.
 

Počty úplných rodín u respondentov ESPAD klesli od roku 1995  do 2015 o viac ako 11 %; počty pozmenených rodín sa za dvadsať rokov zvýšili viac než dvojnásobne, pričom však počet neúplných rodín u respondentov ESPAD vzrástol tiež – približne na 1,5-násobok. V štúdii bola venovaná  hlavná  pozornosť tomu, či úplnosť alebo neúplnosť rodiny súvisí s asociálnym správaním.  Štatisticky významné rozdiely medzi úplnými, neúplnými a pozmenenými rodinami sme zistili v desiatich otázkach, kde výskyt asociálneho správania alebo agresie stúpal podľa stupňa neúplnosti rodiny.

Študenti z úplných rodín mali vo všetkých položkách priaznivejšie výsledky; v rodinách s osamelým rodičom, zriedkavejšie s otcom, prevažne s vlastnou matkou, sa také problémy objavovali vo väčšej miere; a najviac problémov sa vyskytovalo u žiakov a študentov z pozmenených rodín, a to tak oproti neúplnej rodine, ako  najmä  oproti úplnej rodine s obidvomi vlastnými rodičmi.

 

4. 3 Projekt „Monitoring úrazovosti u detí predškolského a školského veku“
 

Gestorom projektu je ÚVZ SR. Projekt prebieha od roku 2014 do 31.12.2017.

Cieľom projektu je komplexné zmapovanie úrazovosti u detí predškolského a školského veku v širšom kontexte, t. j. pokiaľ ide o druh úrazu, miesto jeho vzniku, mechanizmus vzniku poranenia, jeho prognózu, najexponovanejšiu vekovú skupinu detí z hľadiska úrazovosti a pod. a porovnanie získaných výsledkov s výsledkami sledovania s predchádzajúcimi rokmi. Na základe získaných údajov sa overí účinnosť intervenčných opatrení, zameraných na zníženie počtu úrazov u detí, ako aj ich vážnych zdravotných následkov v rámci predchádzajúceho prieskumu. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike dodnes nie je k dispozícii komplexná štatistika resp. evidencia detských úrazov, výstupy z projektu by mali do istej miery poskytnúť prehľad o situácii v tejto oblasti.

Databáza údajov je realizovaná prostredníctvom dotazníkovej metódy, údaje sa získavali od rodičov detí resp. ich zákonných zástupcov. Každá odpoveď bola kódovaná číselným symbolom, resp. rodičia doplnili požadovaný číselný údaj podľa typu otázky. Na spracovanie údajov bol použitý program EXCEL. Na zbere údajov participovali pracovníci odborov hygieny detí a mládeže jednotlivých RÚVZ v SR. Vzhľadom na rôznorodosť prostredia, v ktorom k detským úrazom dochádza, súbor obsahuje deti ako z mestských, tak aj z vidieckych predškolských a školských zariadení vopred určených vekových skupín.

V roku 2016 boli do súboru zaradené vekové skupiny 11- 14 ročných detí.

Pre vznik úrazu má dôležitý význam vek dieťaťa, pohlavie, sociálne prostredie, odolnosť, fyzické, emocionálne a intelektuálne vlastnosti dieťaťa.  Deti ženie zvedavosť, potrebujú pohyb, šantia, takže pred nimi nič nie je isté. Ich reakcie sú nevypočítateľné. Príčinami úrazov sú neopatrnosť a  nedostatočná skúsenosť  detí, no veľakrát aj  nedostatočný dozor a nedbanlivosť dospelých.

Vyplnené databázy o úrazoch detí vo vekovej skupine 11 až 14 ročných zaslali všetky RÚVZ na ÚVZ SR v Bratislave, kde sa momentálne štatisticky spracovávajú.

 

4. 4 Projekt „Monitoring telovýchovných podmienok žiakov základných a stredných škôl; využitie hodín TV“

 

Gestorom projektu je RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici,  kde bola vytvorená celková databáza údajov zo všetkých RÚVZ v SR. Sledovanie pohybovej aktivity detí počas hodiny telesnej výchovy sa v roku 2014 uskutočnilo v 360 základných školách v SR, z toho v  179 ZŠ v mestách (49,72%) a v 181 ZŠ (50,28%) na vidieku. Organizácia hodiny telesnej výchovy, počet cvičiacich a necvičiacich detí ako aj príčiny necvičenia na hodine TV sa sledovali u celkového počtu  13 302 detí, z toho u 7334 detí v mestských ZŠ ( 55,13%) a u 5968 detí na vidieckych ZŠ ( 44,87%). O priebehu hodiny TV pre 805 tried bolo celkovo vyplnených 733 dotazníkov. Z toho v mestských ZŠ bolo vyplnených 380 (51,84%) a vo vidieckych ZŠ 353 (48,16%) dotazníkov. Z celkového počtu detí sa na  1. stupni  sledovala hodina TV pre 6550 detí (49,24%) a na 2. stupni pre 6752 (50,76%) detí. V čase prieskumu cvičilo na školách spolu 90,84% detí z celkového počtu detí, ktoré boli prítomné v škole a podľa rozvrhu hodín sa mali zúčastniť telesnej výchovy.   Ďalšími analýzami bolo zistené, že počet necvičiacich detí bol na 1.stupni ZŠ nižší (7,63%) ako na 2. stupni ZŠ ( 12,66%) a že počet necvičiacich detí bol v meste vyšší (1.stupeň 8,29%, 2.stupeň 14,06%) ako na vidieku (1.stupeň 6,85%, 2.stupeň 10,96%).

Najčastejšou príčinou necvičenia bol návrat do školy po ochorení (43,96%, z toho mesto 44,61% a vidiek 42,98%) a úrazy a poranenia (11,82%, z toho mesto 11,81% a vidiek 11,84%). Zdravotnú TV navštevovalo 4,82% detí (mesto 4,52%, vidiek 5,26%), oslobodených od TV bolo celkovo 3,50% detí, z toho v meste 2,62% detí a na vidieku 4,82% detí.   Pomerne vysoké % žiakov (7,79%) bolo počas hodiny TV zamestnané plnením iných povinností, a to v meste 8,45% žiakov, na vidieku 6,80% žiakov.

Hlavná časť hodiny telesnej výchovy pozostávala prevažne z loptových hier. 21 – 30 min z hodiny telesnej výchovy, t.j. zo 45 min,  sa loptovým hrám  venovalo na 33,42% sledovaných hodín TV ( mesto 35,79%, vidiek 30,88%). 10-20 min z celej hodiny TV sa loptovým hrám venovalo na 27,97% sledovaných hodín TV (mesto 27,37, vidiek 28,61%).  Loptové počas takmer celej hodiny TV boli na 9% sledovaných hodín TV (mesto 8,95%, vidiek 9,07%). Málo času sa na sledovaných hodinách   TV venovalo gymnastike a atletike. Počas 21-30min sledovanej hodiny TV bola gymnastika len na 5,46% (mesto 5,46%, vidiek 5,10%)    a atletika len na 9,55%  (mesto 9,21%, vidiek 9,92%)  sledovaných hodín TV. Beh a telesné cvičenie boli do priebehu sledovaných hodín TV zaraďované len v rámci rozcvičky počas 5-10 min, a to na 85 % sledovaných hodín TV.

Dotazníkový prieskum u žiakov 3. a 8. ročníka základných škôl v SR (v ktorých sa sledovalo využitie hodín telesnej výchovy) bol zameraný na zistenie celkovej úrovne telesnej aktivity žiakov.  Požadované údaje boli získané od 14077 žiakov, a to z mestskej oblasti od 7232 žiakov, t.j. 51,37%  a z vidieckej oblasti od 6845 žiakov, t.j.48,63%. Pravidelnej pohybovej aktivite, okrem hodín telesnej výchovy, sa venuje 50,14% žiakov v meste a 48,20% žiakov na vidieku.  Nepravidelnú pohybovú aktivitu vykonáva 27,45% žiakov v meste a 32,07% žiakov na vidieku. Organizovanú formu telesnej aktivity navštevuje 52,74% žiakov v meste a 55,49% žiakov na vidieku.   

Telesnú aktivitu okrem hodín TV v škole navykonáva 6,97% žiakov v meste a 5,93% žiakov na vidieku. Najčastejším dôvodom prečo sa žiaci nevenujú žiadnemu športu, resp. telesnej  aktivite je nedostatok času, čo udáva 17,93% žiakov v meste a 19,56% žiakov na vidieku. Druhým najčastejším dôvodom bolo udávanie vyčerpanosti po športovaní, a to 9,44% žiakov v meste a 10,50% žiakov na vidieku. Nemožnosť športovania pre nedostatok času rodičov udávalo  5,31% žiakov (5,59% mesto, 5,03% vidiek) a nezáujem o šport a telesné aktivity uviedlo 4,93% žiakov ( 5,24% mesto a 4,60% vidiek).

Sledovaním spôsobu dochádzania do školy bolo zistené, že žiaci najčastejšie dochádzajú do školy pešo, a to 53,21% žiakov  v meste a 55,11% žiakov na vidieku.  Druhým najčastejším spôsobom dochádzky do školy je využívanie auta, a to 31,13% žiakov v meste a 21,33% žiakov na vidieku. Kombináciou dopravného prostriedku a pešo minimálne 200m dochádza do školy 12,67% žiakov v meste a 11,02% žiakov na vidieku. Bicyklom dochádza do školy 2,03% žiakov v meste a 8,71% žiakov na vidieku.

Žiaci trávia voľný čas najčastejšie s kamarátmi – idem von, a to 65,64 % žiakov v meste a 69,48% žiakov na vidieku. Športovým aktivitám sa venuje 57,92% žiakov v meste a 58,13% žiakov na vidieku. Sledovaniu TV sa venuje 24,72% žiakov ( mesto 24,74%, vidiek 24,70%), práci na počítači 37,20% žiakov (38,07% v meste a 36,29% na vidieku), oddychu –ležím, sedím sa venuje 24,20% žiakov(26,33% v meste a 21,94% na vidieku).

Počas školských dní je najviac detí vonku viac ako 2 hod, a to 46,33% ( 41,77% mesto a 51,15% vidiek). Menej ako 1 hod je 14,46% detí ( mesto 15,40%, vidiek 13,47%). Počas víkendových dní je najviac detí vonku viac ako 3 hod, a to 59,74% ( mesto 56,83, vidiek 62,82%). Priemerne  2-3 hod  vonku počas víkendových dní uviedlo 23,17% žiakov ( mesto 24,57%, vidiek 21,69%) a priemerne 1-2 hod vonku uviedlo 12,38% žiakov ( mesto 13,65%, vidiek 11,04%). Menej ako 1 hod počas víkendových dní je vonku  4,38% žiakov ( mesto 4,54%, vidiek 4,22%).



Telesný vývoj detí a mládeže v SR - Výsledky VII. celoštátneho prieskumu v roku 2011 (pdf)