Prírodné minerálne vody a pitný režim Tlačiť E-mail

Prírodná minerálna voda je podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov mikrobiologicky bezchybná podzemná voda vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá spĺňa kvalitatívne požiadavky podľa osobitného predpisu a bola uznaná podľa tohto zákona. Je určená na použitie ako potravina a na výrobu balených prírodných minerálnych vôd. Od pitnej vody sa prírodná minerálna voda odlišuje charakteristickým pôvodným obsahom minerálov, stopových prvkov alebo ich častí, ako aj fyziologickým účinkom a jej pôvodným stavom.

 

Požiadavky na úpravu prírodných minerálnych vôd určených na plnenie do spotrebiteľského obalu, požiadavky na plnenie, dovoz a kontrolu balených prírodných minerálnych vôd, na manipuláciu s nimi a na ich umiestňovanie na trh ustanovuje výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 16798/2004 – OAP, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 608/9/2004 – 100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu.

 

Balenú prírodnú minerálnu vodu možno umiestňovať na trh v pôvodnom stave alebo po povolenej úprave (napr. filtrácia nestabilných zložiek, najmä zlúčenín železa a síry, alebo čiastočné alebo úplné odstraňovanie oxidu uhličitého), ktorou sa však nesmú zmeniť fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie prírodnej minerálnej vody v jej základných zložkách. Je zakázaná dezinfekcia prírodnej minerálnej vody a pridávanie baktériostatických látok. K prírodnej minerálnej vode, tak ako bola získaná pri svojom zdroji, nemožno okrem opätovného pridania alebo obohatenia oxidom uhličitým pridávať žiadne iné látky.

 

Z hľadiska pôvodu a množstva oxidu uhličitého sa prírodné minerálne vody členia a označujú slovami: prírodná minerálna voda s prirodzeným obsahom prírodného oxidu uhličitého, prírodná minerálna voda obohatená prírodným oxidom uhličitým, prírodná minerálna voda sýtená a prírodná minerálna voda s čiastočne odstráneným oxidom uhličitým.

Oxid uhličitý zabraňuje rozmnožovaniu väčšiny mikroorganizmov, môže priaznivo ovplyvňovať chuť minerálnej vody a v malom množstve podporiť trávenie. Vodu s obsahom oxidu uhličitého by nemali piť dojčatá (pri príprave stravy pre dojčatá je potrebné odstrániť oxid uhličitý varom), deti a osoby trpiace napr. na ochorenia srdca, gastritídu alebo vredové ochorenie žalúdka a diabetici so sklonom k acidóze.

 

Podľa obsahu celkových rozpustených tuhých látok (RL) sa prírodné minerálne vody členia na: veľmi nízko mineralizované (s obsahom RL do 50 mg/l), nízko mineralizované (s obsahom RL 50 - 500 mg/l), stredne mineralizované (s obsahom RL 500 – 1 500  mg/l), vysoko mineralizované (s obsahom RL 1 500 -  5 000 mg/l), veľmi vysoko mineralizované (s obsahom RL 5 000 -  15 000 mg/l) a soľanky (s obsahom RL nad 15 000 mg/l).

 

Základ pitného režimu by mali tvoriť vody s obsahom RL 200 – 500 mg/l (vody nízko mineralizované). Prírodné minerálne vody (je vhodné striedať rôzne typy minerálnych vôd) vhodne dopĺňajú denný pitný režim a je vhodné si na etikete spotrebiteľsky balenej prírodnej minerálnej vody prečítať množstvo celkových rozpustených látok vo vode. Vody s obsahom RL nad 500 mg/l by sa nemali konzumovať trvalo a vo väčších množstvách. Chronicky chorí ľudia by sa pri dlhodobom pití vysoko mineralizovaných vôd mali poradiť s lekárom.

K optimálnemu vstrebávaniu horčíka dochádza pri pomere vápnika (Ca) a horčíka (Mg) 2 : 1. Vždy je preto vhodné prečítať si etiketu na obale prírodnej minerálnej vody, kde je uvedený obsah minerálnych látok vo vode.

 

Pri pitnom režime dojčiat a pri príprave stravy pre ne, nie sú vhodné vody s vysokou mineralizáciou a vody s vyšším obsahom sodíka. Voda s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l nie je vhodná na pravidelnú konzumáciu pre dojčatá a deti do 7 rokov.

Deti vo veku jedného roka potrebujú približne 1 až 1 a pol litra tekutín denne, ktoré dokážu získať čiastočne zo stravy a čiastočne ich musíme zabezpečiť pitím.

 

Deti od desiateho roku života a rovnako ako aj dospelí potrebujú príjem asi 2 až 2 a pol litra tekutín denne. Počas horúcich dní alebo pri väčšom telesnom zaťažení (výkonný športovci, ťažko fyzicky pracujúci ľudia) môže byť príjem tekutín až dvojnásobne vyšší. Už 2-percentná strata vody z organizmu znižuje telesnú a duševnú výkonnosť (únava, bolesti hlavy a kĺbov). Viac ako 20-percentný deficit vody v tele vedie k zlyhaniu obličiek a krvného obehu.

 

Potreba tekutín je veľmi individuálna a závisí od vonkajších a vnútorných faktorov napr. od telesnej hmotnosti, veku a pohlavia, zloženia a množstva stravy, telesnej aktivity, teploty vzduchu alebo zdravotného stavu. Je potrebné piť v priebehu celého dňa tak, aby sa do organizmu dostávali tekutiny priebežne a v dostatočnom množstve. Pravidelným prísunom tekutín sa zabráni pocitu smädu, ktorý je už počiatočným príznakom dehydratácie.

 

Balená prírodná minerálna voda by nemala byť vystavená priamemu slnečnému žiareniu a je potrebné ju skladovať v čistých a dobre vetraných priestoroch. V prípade, že je voda dlhodobo vystavená priamemu slnečnému žiareniu a vysokým teplotám, môžu sa v nej premnožiť prirodzene prítomné baktérie. Otvorenú balenú vodu je potrebné spotrebovať v čo najkratšej dobe, alebo ju uchovávať v chlade.

 

 

Pripravila: Ing. Zuzana Kríková, 9. 7. 2010