Kto je prítomný

Máme online 132 hostí 

Štatistika

Členovia : 4
Článkov : 2476
Počet zobrazení obsahu : 11512078

Leták – Zdravie vo vašich rukách

Reklamný prúžok

Leták - Zdravý tanier

Reklamný prúžok

Leták - Čo by ste mali vedieť o ftalátoch

Reklamný prúžok

Leták - Salmonelóza a exotické zvieratá

Reklamný prúžok

Ako sa chrániť pred kliešťom - deti

Reklamný prúžok

Ako sa chrániť pred kliešťom - verejnosť

Reklamný prúžok

SAR PES TE ARAKHEL LE KLIEŠŤOSTAR

Reklamný prúžok

Leták - Od srdca k srdcu

Reklamný prúžok

SAR TE NA CHUDEL E CHRIPKA

Reklamný prúžok

Leták - Hemoragická horúčka Ebola - september

Reklamný prúžok

Leták - Soľ nie je nad zlato

Reklamný prúžok

Pexeso : zdravé a nezdravé potraviny

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Dotazníky a tlačivá

Kalendár

posledný mesiac február 2020 budúci mesiac
Po Ut St Št Pi So Ne
week 5 1 2
week 6 3 4 5 6 7 8 9
week 7 10 11 12 13 14 15 16
week 8 17 18 19 20 21 22 23
week 9 24 25 26 27 28 29

Očkovací kalendár na rok 2020

Reklamný prúžok

Význam očkovania – Choroby, ktorým môžeme vďaka očkovaniu predchádzať

Reklamný prúžok

Leták - Ako predísť chrípke

Reklamný prúžok

Leták - Chrípka

Reklamný prúžok

Leták - Chrípka seniori

Reklamný prúžok

Leták - Chrípka zdravotníci

Reklamný prúžok

Leták - Preplávajme bezpečne letom

Reklamný prúžok

Leták - Kúpte sa pri bazéne zdravšie

Reklamný prúžok

Akrylamid v potravinách

Reklamný prúžok

Výživovo-pohybové koleso

Reklamný prúžok

Osýpky sú vážne ochorenie

Reklamný prúžok

Leták - Syfilis

Reklamný prúžok

Leták - Päť zásad pre bezpečnejšie potraviny

Reklamný prúžok

Leták "Pre Vaše zdravie, pre Vás"

Reklamný prúžok

Úrad verejného zdravotníctva SR jeho činnosti a aktivity

Reklamný prúžok

Leták - Čo znamenajú symboly a značky na plastových obalových materiáloch

Reklamný prúžok
ÚVZ SR: Pitná voda na Slovensku spĺňa požiadavky pre obsah trihalometánov a zdravotnú bezpečnosť Tlačiť E-mail
Štvrtok, 23 Január 2020 10:04

Prvého januára 2020 zverejnil ISGlobal (Inštitút pre globálne zdravie) v Barcelone štúdiu, ktorá sa venuje problematike trihalometánov v pitnej vode v európskych vodovodoch a odhadom možných zdravotných dopadov pre spotrebiteľov z ich nadlimitnej prítomnosti. Štúdia vychádza z údajov, ktoré inštitútu o obsahu trihalometánov poskytli jednotlivé krajiny ako i z výsledkov niekoľkých prípadových štúdií, ktoré sa zaoberali vzťahom trihalometánov a výskytom rakoviny močového mechúra.


Stanovisko Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR k vyššie uvedenej štúdii:


Trihalometány sú organické látky, ktoré v pitnej vode vznikajú v dôsledku chlórovania ako vedľajšie produkty dezinfekcie a ich prítomnosť je vzhľadom k možným zdravotným účinkom nežiaduca. Podľa aktuálne platnej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou je limit pre spoločnú koncentráciu trihalometánov (ďalej len „THMs“) 0,1 mg/l. Limitná hodnota THMs je v súlade s požiadavkami platnej európskej legislatívy pre pitnú vodu a vychádza i z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Z hľadiska zdravotnej významnosti je limitná hodnota ustanovená ako najvyššia medzná hodnota čo znamená, že jej prekročenie vylučuje pitnú vodu z používania. Pri zisťovaní ukazovateľa THMs sa analyzujú a sčítavajú koncentrácie špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibrómchlórmetán a brómdichlórmetán. Najčastejšie sa vyskytujúcim a tiež najvýznamnejším vedľajším produktom dezinfekcie je chloroform.


THMs sa netvoria pri každom chlórovaní vody. Nevznikajú, ak sa na dezinfekciu používa oxid chloričitý a nie sú obyčajne zisťované ani pri chlórovaní podzemných vôd. K ich zvýšenej tvorbe dochádza, ak voda obsahuje organické látky, najmä pri dezinfekcii povrchových vôd. Rýchlosť a stupeň tvorby (a teda potenciál ohrozenia zdravia v súvislosti s ich expozíciou) závisí od množstva použitého chlóru, obsahu organických látok, doby pôsobenia, teploty, pH, príp. koncentrácie bromidových iónov. Predpokladá sa, že väčšina trihalometánov prítomných vo vode sa vzhľadom na ich prchavosť dostáva do vzduchu. K expozícii tak môže dôjsť nielen požitím pitnej vody, ale i inhaláciou ovzdušia vo vnútorných priestoroch, inhaláciou a dermálnou expozíciou, napr. pri sprchovaní alebo kúpaní a požívaním jedla, ktoré prišlo do kontaktu s pitnou vodou.


Čo sa týka zdravotného významu THMs, toxikologické štúdie v minulosti potvrdili, že niektoré z látok sú karcinogénne a majú nepriaznivé účinky na reprodukciu a vývoj. Klasifikácia ich možných karcinogénnych účinkov na ľudský organizmus podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) vychádza  z údajov, ktoré sú odvodené z výskumu na zvieratách (ktoré môžu alebo nemusia byť relevantné pre vznik rakoviny u ľudí) a predpokladá veľmi dlhú expozíciu. Podľa tejto klasifikácie, aktualizovanej v polovici decembra 2019, patria do skupiny 2B (možné karcinogény pre človeka) chloroform a bromdichlórmetán a  do skupiny 3 (neklasifikované ako možné karcinogény pre človeka) dibrómchlórometán a bromoform.


Za Slovensko poskytol údaje o obsahu THMs pre vyššie uvedenú štúdiu v roku 2016 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.  Išlo o výsledky monitorovania kvality pitnej vody, ktorú u spotrebiteľa za obdobie rokov 2011 až 2015 vykonali orgány verejného zdravotníctva. Inštitút pre hodnotenie Slovenska použil v štúdii rok 2015, kedy priemerná hodnota z 390 analyzovaných vzoriek pitnej vody na základe výsledkov monitoringu pitnej vody dosiahla 0,010 mg/l (10 µg/l).


Na základe hodnotenia pomerne rôznorodých údajov z 28 európskych krajín (rôzne časové obdobia od roku 2005 až do roku 2018, rôzne % pokrytia obyvateľov) určil inštitút v štúdii priemernú hodnotu koncentrácie obsahu THMs v pitnej vode ako 0,0117 mg/l  (11,7 µg/l) a odhadol počet súvisiacich prípadov rakoviny močového mechúra. Z odhadovaného celkového počtu 6 561 v Európe pripadá pre Slovensko 37 prípadov. Ku krajinám, pre ktoré bol odhadnutý najvyšší počet prípadov, patria Francúzsko (737 prípadov) a Spojené kráľovstvo (671 prípadov). V záveroch dokumentu sa uvádza, že i keď vo všetkých európskych krajinách priemerné hodnoty nepresahovali európsky limit pre THMs, v 9 krajinách došlo k prekračovaniu limitu v pitnej vode, pričom vystavenie týmto látkam môže viesť k významnému počtu prípadov rakoviny močového mechúra, ktorým by sa dalo predísť vhodnými opatreniami. Odporúča tiež vyvíjať úsilie o znižovanie obsahu THMs v pitnej vode predovšetkým v krajinách, kde dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt resp. v ktorých boli dosahované ich najvyššie priemerné hodnoty (Cyprus - 0,066 mg/l, Malta - 0,0494 mg/l a Írsko - 0,0473 mg/l).


K prítomnosti THMs v pitnej vode na Slovensku je možné uviesť, že za obdobie rokov 2009 - 2018 dosiahla priemerná hodnota THMs v pitnej vode na základe analýz orgánov verejného zdravotníctva hodnotu 0,008 mg/l  (8 µg/l) a je tak dlhodobo výrazne nižšia ako štúdiou zistený celoeurópsky priemer 0,0117 mg/l  (11,7 µg/l) i ako limitná hodnota podľa európskej a národnej legislatívy 0,1 mg/l (100 µg/l). Za hodnotené obdobie nebolo z celkového počtu odobratých vzoriek (viac ako 3 900) ani v jednom prípade zistené prekročenie limitnej hodnoty. Podlimitná prítomnosť THMs bola potvrdená ojedinele, krátkodobo a nie je možné hovoriť o dlhodobom príjme látok z pitnej vody, ktorý by mohol viesť k zvyšovaniu rizika ochorenia rakoviny močového mechúra. Zistenia orgánov verejného zdravotníctva potvrdzujú i výsledky prevádzkovej kontroly kvality pitnej vody vo verejných vodovodoch, ktorú sú povinní vykonávať a predkladať orgánom verejného zdravotníctva dodávatelia pitnej vody (ročne vykonajú cca 3000 analýz). Priaznivou v tejto súvislosti je i skutočnosť, že na Slovensku sa využíva pre zásobovanie pitnou vodou najmä podzemná voda (85 %), v ktorej ako aj samotná štúdia uvádza, je nižšia pravdepodobnosť tvorby akýchkoľvek vedľajších produktov dezinfekcie. 


V oblasti vedľajších produktov dezinfekcie inicioval Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky od roku 2011 v spolupráci s niektorými vodárenskými spoločnosťami viacero projektov, ktorých cieľom bolo znížiť používanie chemických látok na báze chlóru pri  zásobovaní pitnou vodou (pri zachovaní jej kvality a zdravotnej bezpečnosti). Výsledky monitoringu kvality pitnej vody už v tomto období dlhodobo poukazovali, že na dezinfekciu verejných vodovodov sa u nás používa také minimálne množstvo chlórových prípravkov, že cca v 1/5 vzoriek nie je u spotrebiteľa zisťovaná prítomnosť voľného chlóru a že v cca polovici vzoriek nedosahoval jeho obsah minimálnu limitnú hodnotu (0,05 mg/l). Výsledky projektov potvrdili, že vynechanie chlórovania nemusí viesť k zhoršeniu kvality a zdravotnej bezpečnosti vody a verejné vodovody je možné spoľahlivo prevádzkovať pri zachovaní určitých podmienok (kvalitné zdroje, biologická stabilita pitnej vody, vyhovujúci technický stav v rozvodnej sieti, permanentný odber atď.) i bez chlórovania. Potvrdili i skutočnosť, že v niektorých prípadoch nemusí i pri chlórovaní dochádzať k vzniku vedľajších produktov dezinfekcie.


V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žiaden z hygienických predpisov v minulosti
prevádzkovateľom verejných vodovodov chlórovanie nenariaďoval a legislatívnymi predpismi boli upravované len limitné hodnoty pre najvyšší obsah voľného chlóru resp. na jeho minimálnu hodnotu a to v prípade, ak sa voda dezinfikovala. V roku 2016 došlo v nadväznosti na výsledky projektov k odstráneniu požiadavky na minimálny chlór v pitnej vode. Napriek úsiliu orgánov verejného zdravotníctva o upustenie od preventívneho chlórovania pitnej vody vo verejných vodovodoch sa  však väčšina prevádzkovateľov verejných vodovodov používania látok na báze chlóru nezriekla.


Napriek uvedeným skutočnostiam je nevyhnutné zdôrazniť, že používanie chlóru v minulosti bolo významným nástrojom zníženia prenosných ochorení, a že v niektorých prípadoch zostáva používanie chlóru zatiaľ nevyhnutným prostriedkom pre zaistenie zdravotne bezpečnej pitnej vody. Preto je potrebné venovať neustále pozornosť jeho správnemu a spoľahlivému používaniu a monitorovaniu vznikajúcich vedľajších produktov.