Klimatické zmeny a zdravie Tlačiť E-mail
Piatok, 30 Máj 2014 10:45

obr1Problematika klimatických zmien predstavuje v súčasnosti jednu z často diskutovaných otázok. Zmeny v klíme na planéte Zem sa neustále diali aj v minulosti a dejú sa i v súčasnosti, alarmujúci je však fakt, že sa v súčasnosti dejú oveľa rýchlejšie a s rastúcou intenzitou.

Z toho dôvodu už nie je problematika klimatických zmien v súčasnosti vnímaná len ako možná budúca hrozba, skôr je považovaná za jeden z najväčších environmentálnych problémov dnešnej doby.

 

V systéme verejného zdravotníctva je nosným dokumentom, pre činnosti v oblasti environmentálneho zdravia, Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky IV (NEHAP). Jednou z oblastí, ktorej sa akčný plán venuje sú aj klimatické zmeny vo vzťahu k zdraviu obyvateľstva SR.

 

sipkaPri posudzovaní a hodnotení klimatických zmien treba odlišovať prirodzené zmeny klímy a ľuďmi podmienenú zmenu klímy.

 

Klimatickými zmenami nazývame len klimatické zmeny prirodzeného charakteru, teda najmä zmeny v minulých geologických dobách Zeme, ľadové doby, sekulárne zmeny, niekedy aj nízkofrekvenčné kolísanie klímy. V minulosti však prebiehali za podstatne dlhšieho obdobia ako dnes. V súčasnosti pozorujeme nezvyčajné a extrémne počasie, ako horúce letá a teplé zimy. Tieto anomálie počasia s najväčšou pravdepodobnosťou súvisia s klimatickou zmenou, resp. globálnym otepľovaním. Pod pojmom "zmena klímy" (klimatická zmena) rozumieme iba tie zmeny v klimatických pomeroch, ktoré súvisia s antropogénne podmieneným rastom skleníkového efektu atmosféry od začiatku priemyselnej revolúcie (asi od r 1750), ak ich vieme odlíšiť od zmien prirodzených.

 

sipkaKlimatické zmeny sa  stali v celosvetovom meradle najväčšou výzvou pre verejné zdravotníctvo v tomto storočí.

 

Pribúdanie extrémnych udalostí v počasí za posledných niekoľkých dekád minulého storočia a v prvej dekáde tohto storočia a poznatky o procesoch, ktoré k tejto situácii viedli sú príčinou rastúceho záujmu vedcov v zdravotníctve určiť potenciálne mechanizmy, ktorými by zmeny klímy mohli ovplyvňovať zdravie. Zistili, že zdravotné následky klimatických zmien budú ovplyvňované aj inými než environmentálnymi faktormi, napríklad socioekonomickým rozvojom alebo mierou zavedenia účinných opatrení pre adaptáciu ku klimatickým zmenám.

 

obr2Vplyv extrémnych výkyvov počasia na zdravie

 

Klimatické zmeny môžu ľudské zdravie ovplyvňovať priamo, a to zmenenými poveternostnými podmienkami (napr. kolapsy počas horúčav alebo úrazy počas zaplav). Taktiež môžu vplývať nepriamo, zmenami v kvalite a množstve potravy a vody, zmenami v kvalite ovzdušia, zmenami ekosystémov, zmenami v poľnohospodárstve a chove, v životných podmienkach a osídľovaní (WHO Europe, 2008).

Klimatické zmeny sa už dejú v celom svete a teda i v Európe. Cela živočíšna ríša človeka nevynímajúc je voči klimatickým zmenám a extrémnym výkyvom počasia stále viac zraniteľná a citlivá. Ako sa píše v Správe EEA (2013) zmena klímy môže zvýšiť ale aj znížiť existujúce zdravotné riziká a môže zaviesť nové zdravotné hrozby do zatiaľ nepostihnutých regiónov. Účinky klimatických zmien na zdravie európskej populácie už boli preukázané. Prvé alarmujúce príklady zahŕňajú:

  

sipkazmeny v geografickej distribúcii niektorých vektorov infekčných ochorení ako sú kliešte a niektoré druhy komárov,


sipkazmeny v distribúcii peľových alergénov,


sipkaviac ako 70 000 predčasných úmrtí reportovaných v 12 európskych štátoch v dôsledku horúčav v lete 2003 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.



Najčastejšie prejavy klimatických zmien v Európskom regióne a ich zdravotné dôsledky

 

Jav/úkaz

 

 

Vplyv na zdravie

 

Záplavy

 

Úmrtia, úrazy, infekčné ochorenia

Výkyvy teplôt (extrémne vysoké teploty,

veľmi nízke teploty)

Zhoršenie stavu ľudí s kardiovaskulárnym,

respiračným ochorením, predčasné úmrtia,

dehydratácia

Vektory prenosu infekčných ochorení (komáre, kliešte)

Malária, žltá horúčka, Lymská borelióza,

encephalitída,

 

Vodou prenosné ochorenia

 

hepatitída, diarea

 

UV žiarenie

 

Ochorenia kože

Peľové alergény

Alergická senzitivita, zhoršenie

alergických stavov

 

Potraviny

 

Prípady salmonelóz



idea10 faktov o klimatických zmenách a zdraví (WHO)


1. Počas posledných 50 rokov, ľudské aktivity – konkrétne spaľovanie fosílnych palív  spôsobili vypustenie veľkého množstva oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov a ovplyvnili globálnu klímu. Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére sa zvýšila o viac ako 30 % oproti pred-industriálnemu obdobiu, zachytávajúc viac tepla v spodnej atmosfére. Výsledné zmeny v globálnej klíme prinášajú rozsiahle rizika pre zdravie – od úmrtí z extrémnych horúčav po zmeny v charaktere infekčných ochorení.


2. Od tropických po arktické oblasti, klíma a počasie majú silne priame aj nepriame vplyvy na ľudsky život. Extrémne počasie ako napr. silné dažde, povodne alebo hurikány (napr. Katrinu, ktorá zdevastovala New Orleans v auguste 2005) ohrozujú zdravie a ničia majetky a ľudské obydlia. Približne 600.000 úmrtí sa vyskytlo vo svete v 90. rokoch 20. storočia zapríčinených počasím a prírodnými katastrofami, z čoho cca 95 % bolo v rozvojových krajinách.


3. Intenzívne krátkodobé výkyvy v teplote ovzdušia môžu tiež vážne ovplyvniť zdravie – spôsobujú prehriatie, čiže hypertermiu alebo extrémne podchladenie, čiže hypotermiu – vedú k zvýšenej úmrtnosti a respiračným ochoreniam. Nedávne štúdie ukazujú, že rekordne vysoké teploty v západnej Európe v lete 2003 spôsobili o 70.000 úmrtí viac ako leta za predošle roky.


4. Množstvo peľov ako aj ostatných alergénov je tiež vyššie v extrémnych horúčavách. Tieto môžu vyvolať astmu, ktorá zasahuje cca 300 miliónov ľudí. Očakáva sa, že postupne nárasty horúčav tento problém zhoršia.


5. Zvyšovanie hladiny oceánov – ďalší z dôsledkov globálneho otepľovania – zvyšuje riziko záplav na pobrežiach a môže spôsobiť presídľovanie ľudí. Viac ako polovica svetovej populácie žije v rámci 60 kilometrov od pobrežia. Záplavy môžu priamo spôsobiť zranenia a úmrtia a zvýšiť riziko infekcií prenosných vodou a vektormi (prenášačmi) chorôb. Presídľovanie ľudí by mohlo zasa zvyšovať napätie s rizikom vytvárania konfliktov.


6. Viac variabilne rozloženie zrážok pravdepodobne ohrozí dodavky pitnej vody. Globálne, nedostatok vody postihuje 4 z 10 ľudí. Nedostatok vody a zlá kvalita vody môže ohrozovať hygienu a zdravie. Toto zvyšuje riziko hnačiek, ktoré zabíjajú približne 2,2 milióna ľudí každý rok, tak ako aj trachóm (infekcia spojoviek, ktorá môže ústiť do slepoty) a ďalšie ochorenia.


7. Nedostatok vody núti ľudí prepravovať vodu na dlhé vzdialenosti a uskladňovať zásoby v domácnostiach. Toto môže zvyšovať riziko kontaminácie domácej vody, čo spôsobuje rôzne ochorenia.


8. Klimatické podmienky spôsobujú ochorenia prenášané vodou a prostredníctvom nosičov ako napr. komáre. Ochorenia senzitívne na zmenu klímy patria medzi najrozšírenejších globálnych zabijakov. Len hnačky, malária a podvýživa spôsobili viac ako 3 milióny úmrtí v 2004 vo svete, viac ako tretina z týchto sa vyskytli v Afrike.


9. Podvýživa spôsobuje každý rok milióny úmrtí, z nedostatku výživy ako aj bezbrannosť voči ochoreniam ako malária, hnačky a choroby dýchacej sústavy. Očakáva sa, že zvyšujúce sa teploty na planéte a premenlivejšie zrážky zredukujú úrodu v mnohých tropických rozvojových krajinách, kde dostatok jedla je už teraz problém.


10. Kroky na redukciu skleníkových emisii alebo na zníženie vplyvov klimatických zmien na zdravie by mohli mať pozitívny dopad na zdravie. Napríklad, podpora bezpečného používania hromadnej dopravy a aktívneho pohybu – ako bicyklovanie alebo chôdza ako alternatívy k použitiu automobilov – by mohli znížiť emisie oxidu uhličitého a zlepšiť verejne zdravie. Nielenže môžu znížiť počet dopravných nehôd a zranení, ale aj znečistenie ovzdušia a s tým súvisiace respiračné a kardiovaskulárne ochorenia. Zvýšenie fyzickej aktivity môže zlepšiť komplexne štatistiky úmrtnosti.



Súčasné a budúce výzvy v oblasti klimatických zmien a ich vplyvu na zdravie


V doteraz poslednej 5. Hodnotiacej správe IPPC (2013) sa vedci zhodli na tom, že uplynulé 3 desaťročia predstavujú výrazné oteplenie, ktoré nemá obdoby podľa rekonštrukcií klímy posledných 1400 rokov. Za viac ako polovicu trendu globálneho obr3otepľovania je podľa záverov hodnotiacej správy zodpovedný človek a emisie skleníkových plynov. Oteplenie planéty o 1- 4°C, vzostup morských hladín, či úplné roztopenie arktického ľadu - to všetko vedci očakávajú v priebehu 21. storočia. Klimatický systém Zeme by aj napriek redukcii emisií trpel v ďalších storočiach vďaka zvýšenému obsahu skleníkových plynov vďaka istej formy zotrvačnosti pokračujúcim zmenám klímy.

Výkyvy v počasí budú častejšie a extrémnejšie a ich dôsledky pre prírodu vrátane človeka budú dramatickejšie. Včasná reakcia a pripravenosť na blížiace sa pohromy môže zachrániť mnoho životov, zmierniť utrpenie ľudí a predísť alebo aspoň zmierniť hospodárske škody, ktoré sú obvykle ich sprievodným javom.


Najťažšie dopady klimatických zmien sa prejavia u najzraniteľnejšej populácie, ktorú predstavujú starí ľudia, deti, ľudia s nízkym príjmom a ľudia, ktorí trpia nejakým postihnutím.


V súčasnosti sledujeme posilnenie politiky EÚ pre klimatické zmeny prijatím záväzných dohôd na zníženie produkcie skleníkových plynov. Kľúčovým problémom európskej politiky však bolo, že mnoho rozhodnutí v týchto dokumentoch nebolo riešených z hľadiska ochrany zdravia.

 

sipkaOchrana zdravia ako jedna z kľúčových oblastí v politike pre klimatické zmeny

 

Preto bolo navrhnuté, aby otázka ochrany zdravia v súvislosti s klimatickými zmenami bola rozpracovaná do Akčného plánu pre životné prostredia a zdravie (EHAP) na európskej úrovni a tiež do národných akčných plánov pre životné prostredie a zdravie (NEHAP). Tento návrh bol skutočne premietnutý do kľúčového dokumentu 5. ministerskej konferencie o životnom prostredí a zdraví v Parme v roku 2010. Ministerskú Deklaráciu prijatú na tejto konferencii prijali všetky členské krajiny WHO, EK, UNDP, EHK a mnoho medzinárodných vládnych i mimovládnych organizácií.

Slovenská republika v zastúpení predstaviteľov rezortov zdravotníctva a životného prostredia v Parme taktiež prijala politický záväzok uskutočniť kroky smerujúce k vypracovaniu národnej stratégie ochrany zdravia obyvateľstva v súvislosti s klimatickými zmenami.

Je dôležité aby globálne opatrenia na zmiernenie klimatických zmien boli premietnuté do národných, lokálnych adaptačných stratégií jednotlivých krajín. Na zmiernenie následkov klimatických zmien je potrebné začať s kvalitnou preventívnou stratégiou už na lokálnej úrovni.

 

Úlohou verejného zdravotníctva v tejto oblasti je predovšetkým zavádzanie opatrení na prevenciu a reagovanie na hrozby klimatických zmien na zdravie ako napr.:

 

sipkaposilnenie existujúceho prístupu verejného zdravotníctva ku kontrole ochorení a ochrany zdravia,

sipkapredvídanie dopadov udalostí na zdravie a ich rýchla detekcia/zistenie a,


sipkainformovanie verejnosti.



Podrobnejšie informácie: