Doplnenie k Stanovisku ÚVZ SR zo dňa 15. 11. 2013 k spracúvaniu mäsa z Brazílie v zariadeniach spoločného stravovania Tlačiť E-mail
Tlačové správy
Pondelok, 18 November 2013 14:53

V súvislosti s dovozom mäsa z Brazílie kontaminovaného antiobiotikom doxycylín s dôrazom vyslovujeme nesúhlas s vyjadreniami, že Úrad verejného zdravotníctva SR  a regionálne úrady verejného zdravotníctva nie sú schopné dostatočne kontrolovať zariadenia spoločného stravovania, ako sú predškolské, školské, nemocničné prevádzky a reštaurácie v SR.
 

Problematika tohto prípadu kontaminácie mäsa, ako aj pravidelne sa vyskytujúcich ďalších prípadov za posledných 10 rokov napr. opakujúce sa problémy s poľským mäsom (kontaminácia hormonálnymi látkami, ATB), s mäsom z Chile (kontaminácia dioxínmi) a mnohé ďalšie zodpovedajú podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, ako aj podľa zákona o veterinárnej starostlivosti výhradne orgány veterinárnej a potravinovej správy v SR a to z toho dôvodu, že podľa uvedených zákonov len tieto sú oprávnené kontrolovať aké mäso povolia umiestniť na trh v SR (napr. do veľkoskladov, pre spracovateľov mäsa, do hypermarketov, obchodu atď. ).

Prevádzkovatelia zariadení spoločného stravovania nakupujú potraviny, ktoré sú oficiálne ponúkané na trhu  uvedenou cestou.

To znamená, že zodpovednosť za to, aké „bezpečné“ mäso povolia orgány veterinárnej a potravinovej správy umiestniť na trh v SR – len také si spotrebiteľ môže kúpiť v mäsiarstve, v hypermarkete a pripraviť si z neho jedlo alebo ho skonzumovať v reštaurácii.

Odberateľmi predmetného výrobku boli v SR firma MARKET CENTRUM s.r.o. (14 508 kg) a firma DEAK spol. s r.o. (8 064), z ktorých bolo mäso distribuované len do 8 prevádzok zariadení spoločného stravovania v množstve od 12 kg do 48 kg.

Ďalej to bola firma Peter Štepánek s.r.o, veľkosklad Nitrianske Pravno (SK 270ES), kde Regionálna veterinárna a potravinová správa v Prievidzi zistila, že z dodávky 20 760 kg mrazených solených  kuracích pŕs pôvodom z Brazílie bolo 792 kg touto firmou distribuovaných v rámci Slovenska. Z tohto množstva bolo do prevádzok zariadení spoločného stravovania dodaných len 480 kg.

Ostané  mäso v tisícoch kg bolo distribuované cestou predajní, kde si ho kupoval spotrebiteľ (za kontrolu v predaji zodpovedajú opäť orgány veterinárnej a potravinovej správy).

Záverom poukazujeme, že na týchto konkrétnych prípadoch vidieť, že zodpovednosť za bezpečnosť mäsa uvádzaného na trh v SR nesú orgány veterinárnej a potravinovej správy a nie orgány verejného zdravotníctva. Aj tento prípad je prípadom toho, že mäso bolo dodané na trh cez veľkosklady, ktoré spadajú pod kontrolu týmto orgánom.
 

Na záver dávame ešte otázku, v čom spočíva nezávislosť a transparentnosť  kontroly  - ak jeden orgán (či rezort) kontroluje prvovýrobcov, výrobcov, dovozcov a následne predajcov a chce ešte kontrolovať zariadenia spoločného stravovania. Možno v takomto prípade hovoriť o nezávislej kontrole?

A je tento orgán schopný pokryť kontrolu na trhu vo všetkých oblastiach, ktoré mu vyplývajú toho času z kompetencií, keď berieme do úvahy opakujúce sa škandály s kontaminovaným mäsom, opakujúce sa problémy s predajom potravín po dátume spotreby, problémy s kontaminovaním ovocia, zeleniny (vrátane sušeného) mykotoxínmi (toxíny nebezpečných plesní), rezíduami pesticídov a mnohé ďalšie.     



prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH

hlavný hygienik Slovenskej republiky