Problematika veterných elektrární z hľadiska zdravia Tlačiť E-mail
Streda, 20 Júl 2011 07:34

vetelektrV poslednom období sa množia otázky tak zo strany verejnosti ako aj navrhovateľov stavieb veterných elektrární ohľadom zdravotných rizík veterných elektrární. Trend nahrádzania výroby energií alternatívnymi zdrojmi energie prináša zo sebou tak ako všetko nové, určité obavy verejnosti o ich zdravie. Dôvodom môžu byť rôznorodé názory, ktoré sú uverejnené na internetových stránkach. Z uvedeného dôvodu uverejňujeme k danej téme stanovisko odborníkov z oblasti verejného zdravotníctva.

Výroba elektriny veternými elektrárňami (ďalej VTE) zaznamenala v poslednom období intenzívny rozvoj vo svete i v Európe. Z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia je možné výrobu elektriny využitím veternej energie považovať za čistý, obnoviteľný zdroj, ktorý nespôsobuje znečistenie ovzdušia, vody, pôdy, bez produkcie tekutých a tuhých odpadov. Pri mimoriadnych havarijných udalostiach je využitie veternej energie spojené s minimálnymi rizikami, v porovnaní s inými typmi elektrární (hydrocentrály, atómové elektrárne), ktorých havárie môžu mať veľmi vážne dôsledky na zdraví. Prevádzka VTE si nevyžaduje trvalú obsluhu pracovným personálom.

Z nepriaznivých vplyvov využívania veternej energie je reálne možné predpokladať zvýšenú hlučnosť vo vonkajšom prostredí, čo pri nesprávnom umiestnení predstavuje potenciálnu možnosť expozície hluku dotknutého obyvateľstva. V menšej miere sa v literatúre uvádza zrakové obťažovanie spôsobené pohybujúcimi sa tieňmi lopatiek elektrárne.



Zdroje hluku VTE je možné rozdeliť do dvoch kategórií. Mechanický hluk je spôsobený strojovňou (prevodovka, generátor, ventilátory chladenia), môže sa šíriť vzduchom i konštrukciou. Aerodynamický hluk vzniká prúdením vzduchu okolo listu vrtule.
V Slovenskej republike požiadavky na ochranu zdravia pred hlukom upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, v platnom znení.

V zmysle uvedených predpisov je ochrana zdravia pred hlukom zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty ustanovené pre vonkajšie a vnútorné prostredie budov pre deň, večer a noc.

Hygienické limity hluku A v nočnej dobe
Hluk VTE sa meria a hodnotí v ekvivalentných hladinách akustického hluku LAeqT. Kritickým obdobím dňa z pohľadu hygienického limitu i zdravotných účinkov je nočná doba – od 22,00 hod. do 6,00 hod. Stanovenie limitov v EÚ je v právomoci členských štátov, ktoré svoje limity odvodzujú od odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie:
   • LAeqT = 45 dB, resp. 40 dB v chránenom vonkajšom priestore stavieb
   • LAeqT = 30 dB v chránenom vnútornom priestore stavieb.
Systém limitov v SR je v súlade s odporúčaniami WHO a je prísnejší ako v niektorých ďalších štátoch EÚ (napr. Grécko, Veľká Británia, Poľsko). V USA neexistuje federálne nariadenie, ktoré by upravovalo prípustné hodnoty hluku vo vonkajšom prostredí, niektoré štáty majú vlastné nariadenia, napr. Wisconsin LAeqT = 50 dB, Michigan 55 dB, California 60 dB pre malé VTE, niektoré nemajú stanovený limit.

Infrazvuk a nízkofrekvenčný hluk
Infrazvuk je definovaný ako zvuk o kmitočte 0 -20 Hz, nízkofrekvenčný hluk o kmitočte 20 -200 (100,160) Hz. Infrazvuk a nízkofrekvenčný hluk je ľudským sluchom nepočuteľný, ale môže byť vnímaný ako zmes zvukových a taktilných podnetov – tlak v ušiach a pocity vibrácií na hrudníku. Pre infrazvuk a nízkofrekvenčný hluk neexistuje svetový alebo európsky normovaný systém hodnotenia, čo však neznamená, že neexistuje žiadne obmedzenie infrazvuku, alebo nízkofrekvenčného hluku.
Pri hodnotení infrazvuku je určujúcou veličinou ekvivalentná hladina G infrazvuku LGeq. V súčasnej legislatíve SR je prípustná hodnota infrazvuku vo vnútornom prostredí budov LGeq,1h,p = 90 dB pre najnepriaznivejšiu hodinu pre deň, večer a noc. Pre vonkajšie prostredie nie je stanovený žiadny limit.
Pri infrazvuku a nízkofrekvenčnom hluku je treba rozlišovať hluk tónový a netónový. Netónový hluk (štandardný stav VTE) sa v prírode bežne vyskytuje (vietor, voda, les) a všeobecne neobťažuje, pretože ľudský sluch je naň dlhodobo zvyknutý.

Vo vnímaní infrazvuku a nízkofrekvenčného hluku existujú značné individuálne rozdiely. Existuje malá časť populácie (asi 2,5% populácie), ktorá dokáže vnímať infrazvuk citlivejšie ako ostatní.

Zdravotné riziká hluku so zameraním na VTE

Prevádzka VTE v obývanom území môže byť za určitých okolností spojená s potenciálnymi zdravotnými rizikami obťažovania hlukom, rušenie spánku hlukom a zrakového obťažovania.
Výskyt obťažovania hlukom pri prevádzke elektrárne ovplyvňujú:
   • Charakteristiky príjemcu hluku, jeho individuálna citlivosť, postoj k VTE
   • Faktory lokality a prostredia a vzdialenosť od obytného prostredia, umiestnenie elektrárne, tvar terénu, hluk pozadia, rýchlosť, smer a sila vetra
   • Faktory VTE: počet, typ, charakter posudzovaného hluku, technický stav elektrárne.
WHO v smernici pre komunálny hluk stanovuje prahové hodnoty akustického tlaku pre výskyt obťažovania. Malý počet ľudí je v priebehu dňa obťažovaný pri ekvivalentných hladinách akustického tlaku A pod 55 dB, alebo mierne obťažovaný pri hodnotách pod 50 dB.

Poruchy spánku – rušenie spánku je tiež v literatúre uvádzané ako možný nepriaznivý zdravotný účinok hluku VTE. Pri dlhodobom trvaní môžu poruchy spánku viesť k vážnym zdravotným dôsledkom. Podľa odporúčaní WHO by nočná ekvivalentná hladina akustického tlaku A nemala v okolí obytných budov presiahnuť hodnotu 45dB.

Zrakové obťažovanie – literárne zdroje uvádzajú zrakové obťažovanie, ku ktorému môže dôjsť v mieste, na ktoré dopadajú tiene otáčajúcej sa vrtule elektrárne. Osoby citlivé k poruchám rovnováhy, závratiam a kinetóze môžu pociťovať nauzeu a poruchy rovnováhy.

Orgánové účinky hluku, predovšetkým kardiovaskulárne a poškodenie sluchového aparátu sú zdravotným rizikom najmä v pracovnom, ale i v komunálnom prostredí. Za prahovú hodnotu výskytu týchto účinkov sa považuje dlhodobá denná ekvivalentná hladina hluku 70 dB pre poškodenie sluchového aparátu a 65 -70 dB pre kardiovaskulárne účinky. Takéto hodnoty akustického tlaku nie sú dosahované ani v tesnej blízkosti VTE, alebo vo vnútri veterného parku, kde umiestnenie obytných budov nie je reálne.

Za štandardných podmienok prevádzkovanie veterných elektrární v obytnom území nespôsobuje poškodenie sluchového aparátu a nie sú pozorované ani kardiovaskulárne účinky.

V literatúre sú na úrovni kazuistík uvádzané aj ďalšie zdravotné problémy, najmä bolesti hlavy, stres, úzkosť, depresie, vyčerpanosť, nevoľnosť, závrate, hučanie v ušiach, ktoré boli pozorované pri prevádzkovaní VTE, uvádzané aj pod pojmom Vibro –Acoustic Disease (VAD). Publikované štúdie však nešpecifikujú, či ide o účinok počuteľného hluku, infrazvuku alebo zrakového obťažovania. Väčšina týchto prípadov bola popísaná v USA a Veľkej Británii, kde platia pre hluk vyššie (teda menej prísne) hygienické limity, prípadne žiadne. Týmto kazuistikám je potrebné venovať pozornosť, nie je možné ich ale považovať za dostatočný epidemiologický dôkaz súvislostí udávaných problémov s hlukom vznikajúcim pri prevádzke veterných elektrární.

Ochranu zdravia pred hlukom je možné dosiahnuť preventívnymi opatreniami a to:
   • minimalizovaním hluku na zdroji (napr. nízkofrekvenčný hluk vznikajúci pri chode prevodovky je znakom neefektívnosti výroby a bol u nových turbín značne znížený);
   • dostatočnou odstupovou vzdialenosťou od trvalo obývaného územia a územia s osobitnou ochranou pred hlukom. Hlukovú hladinu a závažnosť zdravotného rizika je potrebné posúdiť v každom prípade osobitne v schvaľovacom konaní (zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon č. 355/2007 Z. z.).

Hygienické limity sú parametrami verejného zdravia, t. j. zaisťujú ochranu zdravia pre väčšinu priemernej populácie. Významným faktorom v prípade hluku je aj subjektívne vnímanie a postoj jednotlivca k zdroju hluku, čo však platí pre hluk všeobecne, nielen pre hluk z prevádzky veterných elektrární. Tento faktor je však veľmi subjektívny a prakticky nehodnotiteľný podľa platnej legislatívy.

Spracovali:

MUDr. Kvetoslava Koppová, PhD
hlavná odborníčka HH SR pre odbor hygieny životného prostredia a zdravia

Ing. Magdaléna Ambróšová, MPH
odbor hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR